Samota a osamelosť v hĺbke vlastných myšlienok

umelecký archív @ivetar.s_blog 

Často zamieňané, ale odlišné pojmy - to je samota a osamelosť . Hýbu naším vnútrom, vytvárajú zložitú zlátaninu medzi bytím so sebou a spojením s inými. Keď pochopíme tieto stavy, lepšie porozumieme sami sebe a vybudujeme si zdravé vzťahy.  

K telu sme síce nedostali návod ale naša duša v ňom žije celý náš život. Možno je už na čase naučiť sa využívať ich vo svoj prospech. Čo poviete?

.

°° Je to samota alebo osamelosť?

Samota a osamelosť sú často zamieňané pojmy. Každý z nich predstavuje iný stav bytia. Ovplyvňujú náš vnútorný svet a vzťahy s ostatnými.

Podľa definície je samota dobrovoľný alebo nedobrovoľný stav bytia sám so sebou. Aj keď sme sami, dokážeme sa cítiť slobodní a schopní objavovať vnútorný svet bez vonkajších vplyvov. Je to čas, kedy si môžeme užívať vlastnú spoločnosť, hľadať seba a budovať svoju vnútornú silu. Vieme si to predstaviť ako pokojnú prechádzku, počas ktorej necháme prúdiť naše myšlienky vo vzdialených zvukoch mesta.

Na druhej strane - osamelosť je subjektívny pocit. Je to závažný pocit prázdnoty a nedostatku spojenia s ostatnými. Osamelí sa môžeme cítiť aj keď sedíme v partii ľudí.

Je kľúčové rozpoznať tieto stavy, pretože môžu mať rôzne účinky na život a vzťahy. Samota dokáže prispieť k osobnému rastu a sebapoznaniu. Ale dlhodobý stav osamelosti vedie k depresiám, úzkostiam a ďalším závažným zdravotným problémom.

Je dôležité, aby sme poznali rozdiel medzi týmito dvomi stavmi. Iba vtedy dokážeme adekvátne reagovať a budovať zdravé a vyvážené vzťahy - a to predovšetkým so sebou samým.

°° Samota a rast

Osobne by som samotu nazvala ako "územie osobného rastu". Vo chvíľach samoty je nám okolitý kľud akoby štartérom pre objavovanie nových dimenzií nás samých, našej osobnosti. Keď sme sami, máme príležitosť byť vedomými, dokážeme sa ponoriť do sveta, v ktorom žijeme.

Ak so samotou vieme správne pracovať, vie byť dokonalým dobrovoľným únikom od ruchu sveta. Vie nám umožniť spojiť sa do hĺbky so svojím ja. V tichu samoty môžeme zas a znova rozmýšľať nad tým, aké sú naše plány, ciele, hodnoty a vášne. V pokoji, v samote, sme si vedomí aj svojich síl a slabostí. Vieme vytvoriť plán, ako na nich pracovať, ako všetky nedostatky poraziť. Tým, že objavujeme svoje pravé záujmy, dostávame sa až k tomu, kým sme v skutočnosti. Neveríte? Skúste to!

Samota teda nie je len "nejaký stav" ale príležitosť niekam sa pohnúť. Využime príležitosť byť svedkom vlastnej vnútornej sily a objavovať tajomstvá vlastnej mysle.

Samotárska povaha má v prevažnej väčšine prípadoch korene na miestach (a u ľudí) medzi ktorými sme vyrastali. Napriek výchovným vplyvom sme však dospelí a ak sa nám nepáči, akí sme, máme možnosť naučiť sa nové zručnosti. Neospravedlňuje nás to, ale vytvára priestor pre pochopenie a odhodlanie zlepšiť sa v komunikácii a budovaní vzťahov. V konečnom dôsledku, cesta k rastu začína v nás samých, v hĺbke našich myšlienok a ochote sa otvoriť novým možnostiam.

°° Osamelosť a emocionálne nástrahy

Predstavte si 8o-ročného človeka, ktorý býva sám v byte. Jeho partner zomrel pred desiatimi rokmi a zvyšok rodiny ho moc často nenavštevuje. Každý deň si kupuje iba 2 rožky, aby sa mu do ďalšieho dňa minuli a aby mohol ísť opäť do obchodu. Je to totiž jedno z mála miest, na ktorých sa s niekym porozpráva, niekto sa na neho usmeje. Doma na neho nikto nečaká, nikto mu nezavolá a dnes bude večerať rovnako sám, ako aj včera.
Čo myslíte, aké psychické zdravie má tento človek?

Keď človek cíti, že nemá nikoho, s kým by mohol zdieľať svoje pocity a myšlienky, môže to viesť k vážnym psychickým dôsledkom. Počas osamelého putovania sú u mnohých spoločníkmi depresia a úzkosť.

Predstavte si ale teraz ale 8o-ročného človeka, ktorý býva so svojím partnerom v dvojgeneračnom dome. V druhej časti dou bývajú jeho deti aj s ich deťmi - jeho vnúčatami. Vzťahy medzi ľuďmi v tejto domácnosti sú ukážkové. Všetci spolu dobre vychádzajú, pomáhajú si a vzájomne sa učia rešpektu.
S energiou, ktorou ich každodenne nabíjajú ich vnúčatá, im nerobí problém ani dlhšia prechádzka lesom. 

Predtým, ako si tento človek ľahne večer do postele, navečeria sa s celou svojou rodinou a v posteli po jeho boku mu jeho láska odpovedá "Dobrú noc".

Náklonnosť, láska a predovšetkým pocit, že niekam patríme a že sa na nás nezabudlo je najdôležitejším aspektom toho, ako dlho budeme žiť (v prípade, že to tu ukončíme prirodzenou cestou, samozrejme). Vedia nás postihnúť mnohé choroby aj ťažké situácie. Keď však vieme, že tu je vždy niekto, o koho sa oprieť, komu zavolať, na koho sa obrátiť,.. život je tak jednoduchší.

°° Fyzické prejavy osamelosti

Nie je tajomstvom, že fyzické a psychické telo je jeden celok, ktorý sa seba vzájomne vplýva. Silným, emocionálnym stavom, ktorý ukazuje spojenie medzi psychikou a telom, je práve osamelosť.

Jeden z prejavov fyzického vplyvu osamelosti vidíme v psychosomatike. Možno ste niekedy zažili ten zvláštny pocit v hrdle a hrudi, keď ste sa museli rozlúčiť s niekým, koho máte radi. A nemusel to byť ani rozchod alebo smrť, iba vám ten človek chýbal ešte skôr, než odišiel. Hrča v hrdle môže byť vnímaná aj fyzicky - a to v dôsledku emocionálnych stresov spojených s osamelosťou. Vedeli ste, že osamelosť je v dnešnej dobe často spôsobená vysokou úrovňou stresu? Až to vyzerá, akoby sme sa stále niekam a za niekym hnali, len aby sme nakoniec zistili, že sme osamelí..

Dlhodobý stav osamelosti má negatívny vplyv na imunitný systém. Vedie k narušeniu spánku, a to ďalej zhoršuje psychické a fyzické zdravie. Je to začarovaný kruh, ktorý ovplyvňuje každý aspekt našich každodenných životov.

Ďalším prejavom osamelosti na fyzickom zdraví je neochota jesť - aj keď cítime fyzický hlad. Ten "filmový pocit", keď nám niekto chýba tak, že už aj jedlo stráca svoj zmysel, nie je len ilúziou. Osamelosť môže naozaj spôsobiť nechutenstvo a odmietanie jedla. Tieto stavy majú následky na energetické zásoby tela. Pri dlhodobom praktizovaní nejedenia sa môže vyvinúť PPP (porucha príjmu potravy). Ak ste v takomto stave a ešte stále ste nevyhľadali odbornú pomoc, sľúbte mi, prosím, že to urobíte okamžite. Uľaví sa vám, uvidíte.

Keď sme osamelí, vnímame, že sme precitlivení. Reagujeme na situácie intenzívnejšie a prejavujeme príznaky, ktoré sme na sebe predtým nepozorovali. Je to veľmi stresujúce a takýto emocionálny stav výrazne ovplyvňuje fyzické zdravie.

Je dôležité si uvedomiť, že tieto "nevinné" príznaky - akými sú hrča v hrdle, nechutenstvo alebo zvýšená citlivosť - nie sú len povrchné prejavy a hlúposti, nech už vám to tvrdí ktokoľvek.

Dlhodobá osamelosť dokáže vytvoriť chronický stres, ktorý následne negatívne ovplyvňuje imunitný systém a celkovú vitalitu tela. Telo máme len jedno, starajme sa oň.

°°  Pár slov na záver

Ak chceme pomôcť tým, ktorí sa cítia sami, vytvorme prostredie, v ktorom ľudia cítia podporu a pochopenie. Obyčajné malé gesto ako napríklad zvýšená pozornosť voči tým, ktorí sa cítia opustení, dokáže rozbiť ich izoláciu a pomôže k návratu k zdraviu a potešeniu zo vzťahov.

.

Osamelosť nám pripomína dôležitosť komunikácie, pochopenia a ľudského spojenia. Myslime na ňu vždy, keď si sa chystáme už zase odložiť telefonát domov či návštevu dôležitých ľudí "na potom".

.

.

.

Ahojte💚

.

.

.

°° Všetky obrázky, ktoré nemajú popis, som vytvorila pomocou AI.