Rozchody a rozvody

umelecký archív @lady_if

Ťažko sa rozumie druhým ľuďom a o to ťažšie pochopiteľné je, keď človek o ktorom sme boli presvedčení, že vieme všetko, zrazu zmení svoj prístup na taký, ktorý sme vôbec nečakali.
Alebo sme s niekým dlho, a aj keď nám to spolu tak úplne neklape, stále dúfame, že bude lepšie - aj keď niekde v hĺbke duše vieme, že snažiť sa viac nemá zmysel. A odrazu je koniec..

Dnešný článok je ťažko stráviteľný, ale po podrobnom vysvetlení nie až taký nepochopiteľný. Ako je z nadpisu zrejmé, jedná sa o rozchod a rozvod.
Je úplne jedno, či sme s daným človekom strávili krátky čas a naše zamilovanie bolo vo veľkom rozkvete, alebo sme po dlhom manželstve zažili, že ten, s ktorým sme doteraz kráčali životom, si zrazu vybral inú cestu a my zostaneme sami.

Či už sme tým, kto bol odsunutý na vedľajšiu koľaj alebo sme sami tým, ktorý sa rozhodol zo vzťahu odísť a ukončiť tak spoločný život, často to bolí úplne rovnako.

Maxim Matkin je autorom knihy s názvom "Láska je chyba v programe". Je to naozaj tak?

°° Začína sa to pos*erať

Každý z nás si všimne, keď vzťah začína pomaly ochladať. Keď sa dni zlievajú do jedného a naša rutina všedných dní nás frustruje tak, že sa pomaly začíname sami seba pýtať čo robíme zle, prečo je "zrazu" tak veľa vecí, ktoré nám na partnerovi alebo partnerke prekážajú. Vyčítame si myšlienky, ktoré máme - o tom, aké by to bolo vydať sa na cestu životom podľa vlastných cestičiek, aj keby mali viesť hustým lesom..
Potom nás niečo stiahne späť. Môže to byť len drobné gesto od našej polovičky: pekná prechádzka, vľúdne slová, dobrá večera, zodpovedný prístup k vzniknutej situácii. Lenže aj keď nás to zahreje pri srdci, o pár dní sa už zase všetko vráti do starých koľají a my si povieme, že to bolo len malé svetielko, ktoré nakoniec aj tak zhaslo.

Obchádzame sa s kedysi najmilovanejším človekom v jednej domácnosti, akoby bol cudzí. Večeriame sami, trávime viacej času v jeho neprítomnosti ako spolu. Ospravedlňujeme si to tým, že máme veľa práce a aj napriek tomu, že sa to snažíme napraviť, podvedome tušíme, že záchrana vzťahu nie je možná.

Postupne začíname premýšľať nad tým, aké by to bolo myslieť viac na seba, venovať sa tomu, čo je pre nás prínosnejšie, záživnejšie, zaujímavejšie a dôležitejšie než náš partner..
Hlavu máme v oblakoch častejšie, ako pri partnerovi a jeho pocitoch. Záleží nám na sebe a k našej polovičke sa staviame ľahostajne..

°° Zmena je jediná istota vo vzťahu

Nie vždy je jednoduché pochopiť, prečo sa naša polovička rozhodla tak, ako sa rozhodla.
Muži často tolerujú (prehliadajú) chyby žien a neradi sa o nedostatkoch vzťahu rozprávajú. Naopak - ženy - si často všímajú drobné maličkosti. Majú pocit, že ich partner sa pre nich stáva len príťažou a cítia sa ako v klietke.
Ženy si všímajú drobností, ktoré sa nabaľujú a keď pohár trpezlivosti pretečie, sú už v podstate pripravené na to partnera opustiť bez väčších výčitiek alebo neskonalého trápenia sa. Potom je muž prekvapený, čo sa stalo, keď sa mu zdalo, že všetko je fajn a v pohode.

Treba povedať, že to tak nie je vždy - niekedy sú tieto role vymenené.
Ale podľa toho, čo sa okolo mňa a v mojom živote deje, viem, že najčastejšia je schéma kedy muž oveľa dlhšie než žena nedokáže po rozchode prekúsnuť, prečo jeho polovička odišla a on odrazu zostal sám aj napriek tomu, že mal pocit, že robil všetko pre to aby mal ich spoločný život tú správnu vibráciu.

Lenže niektorí ľudia za celý život nepochopia opačné pohlavie a preto sa potácajú od jedného partnera, ktorý im nevyhovuje, k druhému alebo dlhodobo zotrvávajú vo vzťahu, ktorý ich ubíja.
Sami nevedia, čo robia zle, keď majú neustále pocit, že ľudia okolo žijú v usporiadaných vzťahoch a ich vzťahu stále chýba to niečo, čo majú ostatní, ale oni ani nevedia, čo to presne je a ako to dosiahnuť.

To, že vám váš partner alebo partnerka nerozumie nie vždy znamená, že vy alebo ona robíte niečo zle. Znamená to často iba to, že neviete, ako premýšľa ten druhý a nerozumiete tomu, prečo nevidí veci tak, ako vy. Ale to nikdy nebude, pokiaľ s tým človekom nebudete tráviť čas, nebudete sa s ním rozprávať a nebudete mať záujem ho pochopiť.

Takéto vzťahy nemajú dlhodobú perspektívu.
Nie nadarmo sa hovorí, že najskôr treba mať rád samého seba, až potom môžete mať radi niekoho iného, aj keď to znie ako klišé..
Dokážete si chybu priznať a nakoniec sa z nej naozaj poučiť? Ak toto nedokážete a momentálne žijete vo vzťahu, môžem vám na rovinu povedať, že aj keď vás nepoznám, pravdepodobne nemáte až taký dobrý vzťah, aký by ste chceli a aký si predstavujete. Priveľmi lipnete na vašom partnerovi, neviete sa bez neho ani naraňajkovať či naobedovať, a akonáhle niekam odchádza, zviera sa vám hrdlo, že zostávate sami.. Aj toto sú časté chyby, s ktorými ľudia vo vzťahoch (ne)fungujú, pretože sa pred vzťahom cítili sami.

Keď ste nešťastní, cítite sa sami, tak vás šťastnými neurobí nikto iný. Často ľudia, ktorí si "nasilu" niekoho hľadajú, zažívajú neskôr pocity, ktorým nerozumejú..
"Veď sme boli na začiatku takí šťastní" alebo "On/ona ma úplne zmenila, s ňou som bol úplne iný človek.." A tak ďalej, a tak ďalej..
Ale toto sú práve tie výstražné vety, ktoré nanešťastie prídu až neskôr - až keď už je neskoro - a my nič z toho čo sa stalo, nevrátime.
Najčastejšie sa to stáva vo vzťahoch, v ktorých je veľký rozdiel: rozdiel v očakávaniach, rozdiel vo výchove, v životných štandardoch, ale tiež to môžu byť rozdielne miesta na ktorých sme vyrastali, či veková priepasť..

Nie je to v tom, že by naše vzťahy boli zložité. Takými ich robíme len my sami, ak ich budujeme na vratkých základoch. Začiatkom býva často niečo, ako počiatočné pretvarovanie sa, ktoré nás nakoniec prestalo baviť alebo sme sa zase vrátili do starých koľají. Tie však len ťažko opustíme počas vzťahu, pokiaľ sme doň vstupovali s nesprávnym vzťahom k samému sebe.

°° Ako sa zmieriť s koncom vzťahu?

Muži sú oveľa viac náchylnejší nechať sa opantať ženou, ktorá sa k nim chce niekoľkokrát vrátiť aj po rozchode. Je to ich vlastnosť, ktorá je pre mňa prekvapivá, nepochopiteľná a zároveň podivne úžasná. Ale je to naivita, do ktorej často padajú a potom sa trápia.
Ja tomu nerozumiem, pretože som človek, ktorý nedáva druhú šancu. Keď je koniec, tak je koniec.
Nevidím dôvod v tom dávať šancu ani druhýkrát, pretože som vo vzťahu dosť tolerantný človek a keď som sa nejako rozhodla, mala som pádny dôvod, kvôli ktorému sa vzťah skončil.
A tých dôvodov naozaj nemusí byť desať, dvadsať, ani dvesto. Môže byť iba jeden, pretože z jedného často bývajú dva, tri,.. a možno nakoniec aj tých dvesto. Preto som názoru, že počiatočné problémy treba odkomunikovať a keď sa tak nestane alebo to nie je možné, vzťah sa končí.

Nie každý je možno takýto radikál, ale aj napriek tomu by si mali všetci uvedomiť, že zotrvávať vo vzťahu, ktorý nás ubíja, v ktorom si s partnerom alebo partnerkou nerozumieme, nemá význam.
Treba sa na to pozrieť tak, že niekedy je najlepšie vzťah ukončiť a umelo ho nenaťahovať. Lebo namiesto maličkých snehových vločiek, ktoré odháňate od tváre a jednoducho ich prehliadate, budete možno jedného dňa pred sebou do kopca tlačiť snehovú guľu a keď uberiete na snahe, tak vás prevalcuje..

°° Nový začiatok

Každý má iné "smútiace obdobie" po rozchode. Spomienky na to všetko pekné čo bolo sa miešajú s hnevom a s výčitkami, či sme nemohli niečo ešte spraviť, nejako to zachrániť a pokračovať vo vzťahu. Predstavy o tom, aké plány sme mali so svojím milovaným človekom, kde všade sme chceli ísť a čo sme chceli budovať sa nám premietajú v hlave ako film.

Reči typu "Neboj, nájdeš si niekoho iného" v porozchodovom štádiu nikomu, naozaj NIKOMU nepomáhajú - práve naopak - máte pocit, že človek, ktorý vám toto rozpráva, vám vôbec nerozumie a vašu situáciu iba zľahčuje. Každý prežívame inak nie len vzťah, ale aj obdobie po ňom.
Niekto je veľký milovník a dokáže mať nového partnera alebo partnerku len niekoľko týždňov (ak nie dní) po rozchode, iní zase dokážu byť zatrpknutí niekoľko rokov, či do konca života. Podľa môjho (obmedzeného) názoru je najvhodnejšie spracovať si veci v hlave, utriediť si myšlienky a až potom začať konať.
Ak sa dlhodobo trápite - a tým myslím dlhé mesiace až niekoľko rokov po rozchode, ste apatickí, stále myslíte na svojho predchádzajúceho partnera a na to, ako vám chýba; keď neviete prekúsnuť, že má "vaša" láska druhého partnera,.. - začnite na sebe pracovať. Nerozprávajte o tom, že to spravíte. Spravte to.

Dajte sa dokopy, vycestujte, nájdite si aktivity, ktoré vám zaplnia život. Nezotrvávajte stále v rovnakom živote, v akom ste boli predtým.
Ak budete stagnovať, tak vám váš bývalý partner či partnerka bude chýbať ešte viac - pretože nevyplníte miesto, ktoré vypĺňal on/ona. Namiesto toho budete sedieť na posteli a pozerať do prázdna, poprípade sa uchylovať k zúfalým esemeskám, správam a telefonátom, typu:

"Veď vieš, že sme si súdení, čo ti to napadlo..?",
"Všetko som robil/a len pre teba! Nechápem, čo sa stalo..",
"Prajem ti `krásny` život s tvojím novým partnerom",
"Vniesol/vniesla si svetlo do môjho života, ale teraz som zase sám.."
"Bez teba nemá zmysel žiť".

..úprimne, takéto výjavy považujem za úbohé. Ak by som mala čo i len myšlienku, že takéto niečo poviem môjmu bývalému priateľovi, pravdepodobne by som sa nechala vystreliť na Mesiac alebo by som zahodila telefón a pracovala by som na sebe, dokedy by ma to neprešlo.

Takéto správy sú obyčajným a hlavne zbytočným citovým vydieraním z ktorých irónia len tak srší (samozrejme cielene). Uškodíte nie len vášmu bývalému partnerovi ale predovšetkým sebe. Možno si myslíte, že si takto vybijete zlosť, no nezabúdajte: časom si pravdepodobne uvedomíte, že "chyba" nebola iba na strane partnera. To, čo ste vyslovili alebo napísali sa časom javí ako zbytočnosť, úbohosť. Aj napriek tomu si niektorí ľudia vedia svoje reakcie ešte aj po dlhom čase racionalizovať presvedčeniami ako "Bolo to to najlepšie, čo som v tej chvíli urobil/a.". Nie, nebolo. Najlepšie, čo by ste v tej chvíli urobili by bolo zapnúť racionálne rozmýšľanie a prestať sa snažiť útočiť na zmysly niekoho, kto o vás viac nestojí.

Rozumiem zlosti. Možno je to zlosť na nás samých, ktorá sa mieša s vírom emócií. Ak chcete reagovať, jediná reakcia, ktorú by sme mali vyjadriť bývalej partnerke alebo partnerovi je Ďakujem alebo Prepáč. Nie to ironické ďakujem, za ktorým nasledujú vety ako "..že si mi ukázala, akú babu nikdy nechcem mať" alebo "..že si mi zničil život". Ak máte iné pocity z toho, čo chcete povedať, ak máte na jazyku tisíce slov, ktoré jej/mu chcete vychrstnúť do xychtu,..ukľudnite sa. Nikdy to nie je riešenie.

Iba človek, ktorý si uvedomuje chyby, ktorých sa dopustil vo vzťahu, vie pustiť bývalého partnera alebo partnerku a vie adekvátne reagovať na vzniknutú situáciu. Dostať sa do thoto štádia trvá nejaký čas. Myslime na to.

Samozrejme, ujsť od problémov nie je riešením, a veta "zíde z očí, zíde z mysle" je nezmyselná. Ale nájsť sa v niečom čo vás baví a napĺňa a postupne si uvedomiť, že to vy sami ste tým, kto bude so sebou do konca života je najlepší (a podľa môjho názoru jediný) správny postoj, s ktorým sa dá ľahšie prežiť nielen každý rozchod, ale aj vzťah.

Ak neviete, čo je tým, čo vás napĺňa, skúste si spomenúť, čo vás bavilo na Základnej škole. Ako ste najradšej trávili čas, keď ste mali málo povinností a jedinou vašou "úlohou" bolo robiť niečo, čo vás baví?
Určite sa niečo z toho dá pretransformovať do života, ktorý žijete teraz. Zaujímajte sa, spoznávajte, vzdelávajte sa, posúvajte sa dopredu. Pozvoľna, s citom a nezastavujte. Náš mozog je úžasný orgán a čím ho živíme, to nám ho pomáha rozvíjať. Využime to!

Skúsme tráviť čas zlepšovaním sa. Vtedy nebudeme mať prehnane veľa času smútiť doma do vankúša niekoľké mesiace či dokonca roky. Zrazu si uvedomíme, že zabíjať náš drahocenný, obmedzený čas na tejto Zemi smútením za osobou, ktorú naspäť už aj tak nedostaneme, nemá žiadny zmysel. Keď sa ešte zamyslíme nad tým negatívnym, čo sme vo vzťahu prežívali, zistíme, že rozchod nie je žiadna tragédia.

°° Ohrozenie

Mnohé rozchody a rozvody sú zapríčinené tiež treťou osobou. Ak niečo vo vzťahu dvoch ľudí neklape a ani jeden z nich nie je dostatočne rozumný na to, aby svoj problém prebral so svojím partnerom, často nastupuje na scénu osoba, v ktorej vidí nespokojný človek "záchranu". Často to býva ten hajzlík, ktorý sa snaží iba využiť situáciu.

Podotknem, že v takýchto prípadoch nikdy nie je na vine iba jeden z partnerov a nikdy nie je bez viny ani tretí “narušiteľ”.
Strážte si vaše vzťahy, budujte si ich od základu a každého dotieravého jedinca dostatočne upovedomte o tom, že u vás nemá šancu.
Medzi dvomi ľuďmi, ktorí sú spolu vo vzťahu je blízke puto, láska a tajomstvá. Tým, že sa im ako narušiteľ budete snažiť vlúpať do toho, čo majú, nezískate to, čo majú oni.
Získate potupu a nikdy nemôžete mať dobrý pocit z toho, že ste rozbili vzťah.

Pamätajte: víťazstvom je, keď si nájdete partnera alebo partnerku, ktorý spĺňa VAŠE predstavy, nie predstavy druhého človeka. Vy nikdy nebudete mať tie isté vlastnosti, ktoré mal predchádzajúci partner vášho objektu a podľa toho sa bude ďalej vyvíjať aj vzťah - ak sa nejaký začne..

Vždy však stojí za to zabojovať o človeka, o ktorom sme presvedčení, že je tým pravým. Je jasné, že ak vo vzťahu niečo škrípe, nemá zmysel ho nasilu predlžovať.

°° Pár slov na záver

Dnešných pár slov na záver bude o mojom vnímaní rozchodov a rozvodov.
Na svete je viac, ako 8 miliárd ľudí a ja neverím tomu, že každý má tú svoju polovičku, ktorá niekde chodí po svete a len čaká, dokedy ju objavíme.
Je to nezmysel a aj keď to samozrejme nie je úplne nemožné. Predstavte si, to takto: aká je šanca, že stretnete nejakého afrického domorodca ak ste tínedžerka žijúca v Japonsku, kde je takmer 127 miliónov obyvateľov?
Ale ako môžete vedieť, že africký domorodec nie je vaša spriaznená duša, keď ste ho nikdy nestretli?.. Viac pravdepodobné je, že si nájdete niekoho z tých 127 miliónov vo vašom rodnom Japonsku, nemyslíte?

Každý máme svoje zvyky aj zlozvyky. Svoje dokonalé aj nedokonalé vlastnosti. Veci, ktoré na nás mnohí neznášajú, ale aj také, ktoré na nás zbožňujú. Všetko je iba o vzájomnej chémii a tolerancii.
Niektorí ľudia sa dali dokopy aj po tom, čo sa zo začiatku nedokázali zniesť alebo si ako deti ubližovali iba preto, že na tom druhom jedného dňa uvideli to, čo celý čas iba prehliadali.

"Tí sa teda našli!" je veta, ktorú nerada počujem lebo nedokážem ani na všetkých prstoch čo mám, zrátať, koľkokrát som to počula a za nejaký čas boli všetci prekvapení, že sa zrazu táto "slávna dvojka" rozišla.
Sme iba ľudia. Nie je ničím výnimočným, že príde čas oddeliť sa a ísť ďalej.

V dnešnej dobe, keď pár klikmi na internetových zoznamkách napíšete niekomu na druhej strane zemegue, keď pár klikmi objednáte letenku a doletíte za ním, nie je možné, aby ste zostali s jedným partnerom celý život. Preto je to tak výnimočné.

Láska je chyba v programe. Na začiatku nám pomotá hlavu a potom už iba žijeme a užívame si s človekom, ktorý je po našom boku. Mali by sme rátať s tým, že sa raz rozhodne, že už po našom boku nechce byť, nevidí v tom zmysel. Nemusí v tom byť ani nenávisť, ani výrazné ochladnutie citov a my to chtiac-nechtiac musíme tolerovať. A možno budeme my sami tým človekom, ktorý sa rozhodne vo vzťahu ďalej nepokračovať.

Niečo vám hovorí, aby ste už ďalej nezotrvávali, aby ste ďalej netrávili čas s tým človekom, ale aby ste kráčali cestou, ktorú ste si zvolili vy, nie tou, ktorú vám diktuje niekto, koho máte radi. A možno vám ju nediktuje, iba si neviete predstaviť, že to, čo sa chystáte v živote dosiahnuť, by ste mali dosiahnuť človekom, s ktorým práve zdieľate (takmer) všetko. Niekedy skrátka máte ten pocit, a ja odporúčam ho nielen neignorovať, ale tiež kohokoľvek, kto sa tak rozhodne, neodsudzovať.

.

Verím, že vám tento článok aspoň trocha pomohol pozrieť sa na veci inak. Rozchod alebo rozvod býva veľmi ťažký. Nie je to ale koniec sveta - je to príležitosťou na nový začiatok. Nebojte sa ísť si za tým, čo považujete za najlepšie pre vás. Nenechajte sa ovplyvniť tým, čo si myslia alebo robia iní.
Pamätajte na slová, ktoré vyslovil spisovateľ Paulo Coelho:

“Ak ste odvážni, stačí vám jedna minúta na to, aby ste sa rozhodli.”

.

.
Ahojte💚

.

.

.

°° Všetky obrázky, ktoré nemajú popis vytvorila AI.

°° Pri písaní tohto článku mi pomohli nasledujúce zdroje:

° Psychologie rozchodu a rozvodu - vliv na psychiku, léčba úzkosti (psychoterapie, farmakoterapie, kognitivně-behaviorální léčba) - MUDr. Zbyněk Mlčoch (zbynekmlcoch.cz)
° https://www.vssvalzbety.sk/userfiles/Salezianum/smernice%20a%20dokumenty/Rodina-vyzvapresocialnupolitikuapomahajuceprofesie.pdf#page=22