Čo spôsobuje narcistický rodič?
Pozoruješ - nie preto, že si zvedavé dieťa, ale preto, že potrebuješ vedieť, v akej nálade je dnes tvoj rodič. Je bezpečné rozprávať? Je lepšie byť ticho? Čo sa zase “pokazí“, ak povieš, čo cítiš? V dospievaní si sa možno stal tým “dobručkým“ dieťaťom - takým, ktoré nerobí problémy. Ktoré sa prispôsobí, ustúpi, pochopí. Niesol si viac zodpovednosti, než bolo únosné.
Teraz si dospelý a vo vzťahoch máš tendenciu ustupovať. V práci preberáš zodpovednosť za veci, za ktoré nemusíš. Hranice cítiš ako niečo nebezpečné - lebo v tebe spúšťajú vinu. Žiješ v pocite, že oddych nie je úplne bezpečný. Tvoje telo je stále v strehu, máš stuhnuté ramená a si unavený, aj keď “nič” nerobíš.
Spoznávaš v týchto slovách tvoj život? Čítaj ďalej.
.
°° Aký je narcistický rodič?
Narcistický rodič nemusí byť ten, kto kričí alebo sa neustále vychvaľuje. Spôsob, ako sa správa narcista v rodičovskej roli, je často oveľa tichší - ale o to viac formuje psychiku dieťaťa.
Ak máte narcistického rodiča, znamená to, že žijete (alebo ste žili) v prítomnosti človeka, pre ktorého sú dôležitejšie jeho vlastné emócie, potreby a obraz navonok než emocionálne potreby dieťaťa. Pri vašom rodičovi ste sa naučili, že pokoj v rodine závisí od toho, ako dobre sa prispôsobíte. Namiesto toho, aby ste si pokladali otázku: “Ako sa cítim, keď sa to deje?“, sa vo vás postupne pevne usadí otázka: “Čo viem spraviť pre ostatných, aby som mal/a kľud?“.
Je to vzorec, ktorý všetky deti narcistov využívali na prežitie. Lenže v dospelosti je tento vzorec ako pasca - robí vás zraniteľnejšími voči manipulátorom a ľuďom, ktorí iba berú a využívajú.
°° Narcista alebo prísna výchova?
Je dôležité odlíšiť, čo je prísna výchova a čo narcistická kontrola. Narcizmus sa často skrýva: Navonok pôsobí ako zodpovedná výchova, lenže v skutočnosti ide o jeden z typických znakov narcistického rodiča.
Prísny rodič nastavuje hranice preto, aby dieťa chránil a učil ho zodpovednosti.
Narcistický rodič nastavuje hranice preto, aby mal kontrolu a cítil sa dôležitý.
Majú síce nejaké spoločné znaky - zákaz, kritika, tresty - ale rozdiel je v zámere a následkoch. Dieťa vedľa narcistu sa neučí to, čo je správne, ale to, ako nevyprovokovať prchkého, a každú chvíľu urazeného človeka.
Sú to situácie, v ktorých sa rodia prvé vzorce, ktoré vás v dospelosti robia “poslušných“. Ste poslušní partneri, kolegovia, kamaráti. Je veľmi časté, že ak ste boli vychovaní v takomto prostredí, stali ste sa ľuďmi, ktorí ľahko podľahnú manipulatívnym osobnostiam.
Zároveň je fér povedať, že rodič je tiež len človek. Mnohí z nich nikdy nedostali nástroje, ako pracovať so svojimi emóciami, traumou alebo hnevom. Niekedy nekonajú zo zloby ale zo strachu. Niečo ich zranilo a snažia sa prežiť.
To ale zároveň nič nemení na skutočnosti, že ich správanie bolí - a že dieťa si následky nesie ďalej do života.
Uzdravovanie svojho vnútorného Ja nie je o tom, aby ste hľadali vinníka a ukazovali prstom. Potrebujete skrátka pochopiť systém, v ktorom ste vyrástli. A áno, je to dlhá, komplikovaná cesta, ale stojí za to sa ňou predierať.
°° Aké sú znaky narcistického rodiča?
Skúste si úprimne odpovedať na tieto otázky:
1. Musel som sa doma častejšie prispôsobovať náladám rodiča, než vnímať vlastné potreby?
Ako to vyzeralo:
- pred vstupom do miestnosti si musel zhodnotiť situáciu, či je v tejto chvíli bezpečné vôbec otvoriť ústa
- vedel si, že niektoré témy sa neriešia, lebo “by bolo zle“
- nemohol si sa zdôveriť, často si veci zamlčoval a obchádzal, alebo ste mali medzi sebou s rodičom nejaké nezodpovedané otázky
- ticho v dome bolo hlučnejšie než krik
2. Rodič sa urazil, kričal, alebo ste mali “tichú domácnosť”, keď si s niečim nesúhlasil?
Ako to vyzeralo:
- počúval si vety typu: “Tak si to rob po svojom.“, “Rob ako chceš.” s tónom, v ktorom cítiš, že ťa podceňuje, a vie, že zase “prilezieš” (a ty naozaj “prilezieš”, možno aj s ospravedlnením na zlatom podnose..)
- rodič bol urazený a nič nehovoril celé dni, len si šomral popod nos, keď niečo “musel” povedať
- ignorácia, zduté odchody z miestnosti, trieskanie dverami
3. Cítil som sa často vinný, aj keď som neurobil nič zlé?
Ako to vyzeralo:
- rodičov hnev alebo smútok bol vždy z nejakého dôvodu “kvôli mne“:
Kvôli tomu, že som si pomaly obliekal bundu a zmeškali sme autobus, kvôli tomu, že som niečo vylial chvíľu predtým, než prišla návšteva, plakal som na verejnosti lebo som cítil krivdu
- ospravedlňoval si sa automaticky, ešte skôr, než zaznela výčitka
- bolo ti vyčítané: “Pozri, čo si zo mňa spravil!“ alebo “Nevrieskaj, všetci sa na NÁS pozerajú!”
Takto sa prejavuje rodič, ktorý nezvláda vlastný hnev a frustráciu zo straty kontroly - často v totálne banálnych situáciách. A to nepíšem o tínedžerských výlevoch, ale o maličkostiach keď ako 5-ročné dieťa iba poviete na oslave, že vám nechutia mamine koláčiky.
4. Bol niekto z detí “miláčik“ a iné “problémové“?
Ako to vyzeralo:
- v súrodenecných sporoch si ty “mal byť” ten rozumnejší, šikovnejší, a namiesto toho si “zatiahol” do problému aj mladších súrodencov
- bol si viac trestaný za “neplechu” ako tvoji súrodenci
- rodič zľahčovali tvoje prežívanie a neustále si dostával súrodencov za príklad (“Pozri, oni neplačú!”,..)
- jeden súrodenec bol považovaný za šikovného a s tebou boli stále len problémy
- nepočul si často pochvalu, ale súrodencov chválili až prehnane
- keď si sa snažil “zmeniť obraz o sebe“, nemalo to žiadny zmysel
5. Mal/a som pocit, že otec (alebo mama) je stred vesmíru a všetko sa točilo okolo nich?
Ako to vyzeralo:
- nálada celej domácnosti závisela od jedného človeka
- víkendy, sviatky aj bežné dni, kedy ste boli spolu doma, sa prispôsobovali jeho/jej rozpoloženiu
- tvoje potreby boli odložené na “potom“ alebo ”neskôr”
6. Zažíval som kritiku, porovnávanie alebo zahanbovanie?
Ako to vyzeralo:
- často ťa porovnávali s inými deťmi, ktoré boli ‘zrazu’ šikovnejšie, múdrejšie, usmievavejšie, viac zapadli do kolektívu,..
- zosmiešňovanie na tvoju adresu prichádzalo aj pred rodinou alebo návštevami
- vypočul si si poznámky, ktoré sa tvárili ako vtip, ale až ťa pichlo pri srdci, keď boli vyslovené..
Ak ste sa v niekoľkých otázkach našli, ešte to na 100% neznamená, že váš rodič má (mal) diagnózou “narcista“. Znamená to však, že ste pravdepodobne vyrastali v prostredí, kde bolo málo bezpečia pre emócie - a to má dôsledky, ktoré sa naplno prejavia až v dospelosti.
°° Ako sa rodí poslušné dieťa
Narcistické správanie sa neobjavuje len v extrémoch. Niekedy je tiché, slušné a navonok dokonca “vzorné“.
Skrytý narcista nevybuchuje. Skôr sa stiahne, trestá mlčaním a spolieha sa na to, že vina, ktorú cítite, urobí prácu za neho.
V niektorých prípadoch sa prejaví hlasno: vrieska, kritizuje, trieska dverami. Často to prechádza až do ohovárania pred inými členmi rodiny alebo známymi. Tieto prejavy sú o tom, aby sa rodič zbavil vlastného vnútorného napätia a obnovil pocit kontroly.
Pre vás ako dieťa je to chaotické. Milujete svojich rodičov - a tak nie je ťažké uveriť, že problém je vo vás. Postupne si osvojíte presvedčenie: “Ak budem ešte poslušnejší, tak už bude dobre.“
Lenže tu prichádza to, čo môj obmedzený názor považuje za to najhoršie: Poslušné dieťa je najzraniteľnejšie - lebo ak poslúcha doma, bude poslúchať aj mimo domu.
A pravdepodobne by si nejeden rodič povedal, že to je dobre.
Ale nie je to vôbec dobre, lebo slušnosť NEZNAMENÁ poslušnosť bez hraníc.
ZNAMENÁ, že sa dieťa učí potláčať samé seba: aby prežilo, odovzdáva sa ľuďom, ktorí mu nemusia chcieť vždy len dobre.
Dospelé deti narcistických rodičov si často nesú pocit, že si dospievanie musia stále niečím obhajovať. Keď počas vášho detstva samostatnosť znamenala konflikt, bolo pre vás bezpečnejšie poslúchnuť a podvoliť sa.
° Slabé hranice
Ak ste dieťa narcistického rodiča, ľahko sa naučíte, že hranice sú problém. Ste zvyknutí, že keď poviete “Nie“, príde hnev, ticho, urážanie alebo vyvolávanie pocitu viny. A tak je pre vás jednoduchšie ustúpiť. Presne takto funguje narcizmus vo vzťahu (v akomkoľvek) - nejde o dialóg, ale o kontrolu, kde hranice druhého človeka vyvolávajú odpor.
Lenže rozdiel medzi hranicou a egoizmom je zásadný: hranica chráni vzťah, ale egoizmus ho ničí. Keď si dovolíte povedať “Toto je na mňa už moc!“ a nerobíte nič zlé - tak sa učíte nahradiť strach zo straty lásky zdravým rešpektom k sebe.
Ako sa to prejavuje v dospelosti?
Kolega vás požiada, aby ste zaňho dokončili úlohu “len teraz“. Poviete, že nestíhate - a on sa urazí. Zrazu máte pocit viny a úlohu spravíte.
Nie preto, že chcete, ale preto, že je jednoduchšie ustúpiť, než mať pocit viny, že ste mu nepomohli.
° Chronická vina
Hlavným nástrojom narcistického rodiča je vina. Ak dieťa prejaví nejakú potrebu, odmietne požiadavku alebo len ukáže emóciu, ktorú sám nezvláda. Pre dieťa od rodiča príde odkaz: “Pozri, čo si zo mňa spravil/a!“. A vo vás sa postupne sa vytvorí reflex: “Ak je niekto nespokojný, je to moja vina.“
V dospelosti potom beriete zodpovednosť za nálady, hádky aj problémy, ktoré vám absolútne vôbec nepatria. Ako to pokračuje? Stávate ľahkým cieľom pre manipulátora: títo ľudia to intuitívne cítia - pretože človek extrémne zaťažený vinou je ochotný urobiť čokoľvek, len aby si na chvíľu vydýchol.
Ako sa to prejavuje v dospelosti?
Partner má zlú náladu. Neviete prečo, ale začne vám automaticky behať po mysli, čo ste urobili zle. Ospravedlníte sa ešte skôr, než zaznie výčitka. To všetko len aby sa uvoľnilo napätie, ktoré cítite.
° Čaro manipulátorov
Ak ste vyrástli pri narcistických rodičoch, naučili ste sa, že láska znamená prispôsobiť sa. Preto vás prirodzene priťahujú ľudia, ktorí pôsobia rozhodne a majú veci “pod kontrolou“. Nie sú to ľudia, ktorí majú “v dobrom” pod kontrolou svoj život, ale takí, ktorí chcú mať pod kontrolou ten váš.
Manipulátor vám neponúka blízkosť, ale výhodu: obdiv, pozornosť, lojalitu. Najprv ste preňho výnimoční - a potom pomaličky tlačí a vy postupne začínate robiť ústupky, ktoré by ste bežne neurobili. Skôr, než si to uvedomíte, ste znova v dynamike, ktorú poznáte z detstva: niekto rozhoduje - vy sa prispôsobujete, lebo..
A to sa netýka len vzťahov v partnerstvách a priateľstvách. Rovnaké vzorce sa objavujú pri šéfoch, mentoroch alebo učiteľoch. Sú to pozície, v ktorých niekto používa svoj vplyv, aby získal viac, než dáva. “Poslušné dieťa“ je v takých situáciách výrazne lojálne - je preto pre manipulátorov veľmi ľahkým cieľom.
Ako sa to prejavuje v dospelosti?
V tínedžerskom veku sa ti podarí vymaniť sa z domu aspoň na pár hodín. Ideš von s kamarátmi. Jeden z nich je sebavedomý, rozhodný, vždy vie, kam sa pôjdete a čo sa bude robiť. Máš pocit, že je to jediný pravý kamarát, ktorého máš (ten pocit do teba niekto zasial už doma - a tento “kamarát“ po ňom len prebral štafetu).
Nerobíš to preto, že by si s ním vždy súhlasil, ale preto, že sa bojíš ozvať. Máš pocit, že ak povieš nie, niečo sa pokazí, o niečo prídeš. Tak sa prispôsobíš, necháš sa viesť a robíš aj veci, ktoré ti nie sú úplne príjemné - len aby si zostal/a súčasťou skupiny.
Priatelia zo školy a prvé vzťahy mimo “domácej bubliny” sú najčastejším miestom, kde na oslabeného jedinca čakajú manipulátori. Je to obdobie, keď sa ako dieťa síce osamostatňujete od rodiny, ale vnútorné vzorce vám ešte stále bežia naplno.
° Napätie, úzkosť, vyčerpanie
Žiť vedľa rodiča, ktorého nálady sú nepredvídateľné, znamená byť stále v strehu.
Je to ako váš vnútorný alarm, ktorý sa ale automaticky nevypne, ak sa odsťahujete z domu. Práve vtedy si možno najviac uvedomíte, ako veľmi vás ovplyvnila dynamika medzi vami a manipulatívnym rodičom. Budete stretávať stále podobných ľudí, budú sa vám diať stále dookola rovnaké situácie. A bude sa vám to diať celý život, pokiaľ nenarazíte na človeka, pri ktorom poviete dosť.
Každodenne vás sprevádzajú problémy so spánkom, napätie v ramenách, úzkosť, únava. Máte pocit, že odpočívať je skoro “nebezpečné“. Vaše telo je stále v pohotovosti a je pripravené reagovať, aj keď vám nič nehrozí. A dokedy si tento mechanizmus neuvedomíte, budete si to ospravedlňovať vetou: “Taký skrátka som..”
Ako sa to prejavuje v dospelosti?
Sedíte na gauči a konečne máte chvíľu ticha. Lenže ruky vám automaticky siahnu po mobile, upratovaní alebo nejakej práci, aktivite. Neviete odpočívať, lebo nechcete - a naučili ste sa to sami. Odpočinok je pre vás nepríjemný, pretože telo čaká, že ak nebudete vykonávať nejakú aktivitu, niečo sa stane (“Bude zle.”).
° Môžem sa zveriť?
Ak ste vyrastali v prostredí, kde vaše pocity neboli pochopené (alebo dokonca ani vítané), prirodzene ste sa naučili byť ticho. Zveriť sa znamenalo risk, že bude vaša situácia zľahčená, že nebudete nepochopení, alebo že sa vaša slabosť obráti proti vám. A tak ste sa naučili zvládať veci sami.
Navonok pôsobíte silno, samostatne, “rozumne“. Vo vnútri však často bojujete s pocitom, že nikoho nechcete zaťažovať, že vaše problémy nie sú dosť dôležité, alebo že si pomoc ani nezaslúžite (“Prečo by to pre mňa mal niekto robiť?”, “Prečo by mi chcel niekto ‘len tak’ pomôcť?”).
Žijete vo svete, v ktorom nechcete zaťažovať druhých svojimi problémami - veď aj tak ich budú brať na ľahkú váhu, tak čo.. Alebo sa budú zaujímať prirodzene, ale vám to bude nepríjemné, lebo to nie je to, čo poznáte. A okrem toho, neviete, čo si môžete dovoliť - lebo čo ak príde ohováranie, krik,..?
Obava zveriť sa niekomu neznamená, že ľuďom neveríte. Ukazuje, že ste sa kedysi naučili, že vám otvorenosť neprinesie úľavu, ale stres. A tento vzorec si telo nesie ďalej - aj na miesta, kde je komunikácia úplne bezpečná.
Ako sa to prejavuje v dospelosti?
Máte ťažké obdobie. Niečo vás trápi, neviete sa sústrediť, zle spíte. Kolega v práci sa vás opýta: “Deje sa niečo? Vyzeráš smutne..“. Vám sa rozbúcha srdce, ale automaticky odpoviete: “Nič, som len unavený.“ Nie preto, že by ste klamali, ale preto, že je vo vás stále pocit, že ak poviete pravdu, bude to príliš, nikoho to nezaujíma, alebo vašu situáciu zľahčí vetou “To bude dobré”.
Starostlivo si preto vyberajte ľudí, s ktorými sa stretáte. Každý kontakt a vzťah viete posilniť alebo z neho odísť - záleží, ako veľmi chcete zmeniť vašu momentálnu situáciu.
°° Prečo je tak ťažké sa z toho dostať?
Vzorce, ktoré ste si vytvorili v detstve, nevznikli preto, že ste boli slabí. Vznikli preto, že vám pomáhali prežiť. Vďaka nim ste sa prispôsobili, zachovali pokoj, získali ste aspoň kúsok bezpečia. Keď ich začnete rozoberať, je dôležité neutápať sa v tom, čo všetko bolo zle.
Pochopenie má byť pre vás oslobodenie - a rozhodne nemá slúžiť na sebaľútosť a opúšťanie sa.
Takto: Sme už všetci dospelí, samostatní ľudia. A aj keď minulosť formovala (formuje) naše reakcie, neznamená to, že tak musíme žiť navždy. Keď si uvedomíme, čo na nás malo aký vplyv, predostrú sa pred nami možnosti urobiť niečo nové, iné. A hlavne: najskôr v sebe, a potom sú na rade aj vzťahy okolo nás.
Rozmýšľali ste niekedy, či vie narcista, že je narcista? Či si dokáže uvedomiť dopad svojho správania? Lebo z mojich skúseností to väčšina z nich nevie, ale niektorí si akoby uvedomujú, že je s nimi niečo inak. Nie zle, ale inak. A rovnako mnohým z nich prináša ich správanie benefity. Práve kvôli výhodám, ktoré z ich správania pramenia je potom jednoduché zatvoriť oči pred tým, akým človekom sú a čo v sebe (radi?) priživujú.
Možno smutnou bodkou na záver je informácia, že narcistický človek sa zo svojej “diagnózy” nikdy nevylieči. Je len na vás, ako na neho budete reagovať tak, aby vám neškodil a jeho prítomnosť.
°° Pár slov na záver
Ak žijete s narcistickým rodičom, automaticky to neznamená, že váš život je navždy “pokazený“. Znamená to, že ste sa museli prispôsobiť prostrediu, ktoré vám nedávalo dosť bezpečia. Naučili ste sa mlčať, byť poslušní, niesť vinu, hľadať lásku cez výkon - a tieto vzorce si telo nesie ďalej.
Nie je to žiadna slabosť, ale logický dôsledok toho, ako funguje psychika a nervový systém.
Dôležité je, že dnes už existuje oveľa viac možností než kedysi. Viete nájsť kopy informácií, vďaka ktorým dokážete pochopiť, čo sa vám dialo. Môžete sa učiť vymedziť si hranice, mať pokojnejší vnútorný hlas, hľadať zdravšie vzťahy.
Práca na sebe je vždy na dlhší čas, ale túto cestu by ste nemali považovať za boj s minulosťou, ale za budovanie zdravého Ja do budúcna.
.
V druhej časti článku si všetci Patróni prečítajú o tom, ako sa z týchto vzorcov dá postupne vystúpiť. Povieme si ako na to bez obviňovania, bez extrémov, s dôrazom na vnútornú stabilitu a praktické kroky do bežného dňa.
.
.
Ahojte💚
.
.
Zdroje, ktoré by vás mohli zaujímať:
https://theses.cz/id/5929s1/
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/36595560/
https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7925789/
https://www.researchgate.net/publication/280102005_THE_RELATIONSHIP_BETWEEN_PARENTAL_NARCISSISM_AND_CHILDREN%27S_MENTAL_VULNERABILITY_THE_MEDIATION_ROLE_OF_THE_REARING_STYLE
https://www.psychiatry.sk/cms/File/kapitoly-modernej-psychiatrie/marsalova-2008.pdf
https://digitalcommons.liberty.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=7411&context=doctoral&utm_
