Ako náš život ovplyvňujú zlé kamarátske vzťahy

O toxických partnerských vzťahoch sa píše všade a veľa. Ale informácie o kamarátstvach, ktoré nám pod kožou robia (ne)nápadné škody, sú veľmi obmedzené.
Nie nadarmo sa hovorí, že kvalitné kamarátstva sú ako skrytý klenot (“to se neříká”). Mať priateľstvo s človekom, ktorý nám nezištne pomôže, úprimne poradí, vypočuje, nezradí nás, podporí nás, keď sa nám bude dariť, bude sa tešiť s nami - je veľká rarita.

Na druhú stranu nie je našou povinnosťou držať sa priateľstva len preto, že trvá dlho. Len preto, že spolu máme nejakú minulosť, za ktorou by nám bolo “asi ľúto”. Alebo preto, že si myslíme, že sme ešte “nesplatili svoj dlh”..

.

°° Ako vznikajú „zlé“ kamarátstva?

V detstve si neuvedomujeme, ak nami niekto manipuluje. Správanie nášho okolia, kamarátov, ktorým nikdy nepovieme NIE a dáme sa nahovoriť na každú (aj keď zábavnú) hlúposť, sú pre nás “formovačmi budúcnosti”. K tomu všetkému - ak máme v sebe zakorenenú prehnanú dôveru z našej výchovy, ľahko uveríme aj tým, ktorí sa k nám správajú ako priatelia, ale v skutočnosti nás len využívajú.

To, čo zažívame, tvorí vzorce, ktoré sa prenášajú až do dospelosti aj do partnerských vzťahov. Pred ľuďmi, ktorí sa nás snažia len zneužívať a premeniť na ich vlastných “poslíčkov”, je potrebné sa chrániť alebo im vymedziť jasné hranice. Ak sa im nepáči, odchod.

Pre mnohých je odchod z priateľstva ťažký aj v dospelosti a mnohí to nikdy nedokážu. Pre deti je to ešte ťažšie - sú to čisté duše, ešte majú len veľmi malú vzorku priateľov, podľa ktorých rozlišujú reakcie alebo správanie.

V dnešnej dobe vidím rodičov, ktorí sa veľmi snažia zisťovať čo najviac informácií na témy ako je táto a mnohé im podobné. Je naozaj veľmi dôležité, aby rodičia od malička viedli svoje deti tak, aby chápali, že sa môžu ozvať, keď sa im niečo nezdá.

Ešte pred pár hodinami sa tváril, ako náš priateľ a nás zrazu nás ponižuje pred ostatnými

°° Priatelia formujú naše reakcie aj budúcnosť

Priatelia formujú naše budúce reakcie, rozhodnutia a schopnosť povedať nie vo všetkých možných aj nemožných situáciách v našom dospievaní, dospelosti, živote - a to viac, ako si myslíme. Začína to všetko už vo veľmi, veľmi nízkom veku.

Deti samozrejme nie sú slepé. Už malý škôlkar vie vycítiť, či mu niečo na jeho novom kamošovi nesedí. Vie to dokonca aj vtedy, ak to ešte nevie pomenovať slovami. Vníma. Práve preto je potrebné naučiť svoje dieťa komunikovať tieto pocity a vysvetliť mu, že ak sa k nemu jeho kamarát správa nejakým špecifickým spôsobom (ktorý sa mu nepáči) treba sa ozvať alebo mu aspoň dať najavo, že vám sa môže zdôveriť, aby ste danú situáciu vedeli riešiť a postaviť sa jej.

Mnohí z nás nemajú tento základ - a to dokáže extrémne ovplyvňovať vzťahy počas celého života. Aj keď poznám kopec ľudí, ktorí si myslia, že sú “strašne nezavíslí”, ich názory vždy pochádzajú od tých, s ktorými trávili najviac času. Máme to tak všetci - Vesmír nám dáva na podnose všelijakých ľudí a je len na nás, k akým budeme inklinovať a ktorých názory si budeme preberať.

Vyberajme si priateľov (a všeobecne ľudí okolo seba), ktorí za to stoja. Trávme čas s tými, ktorí nám rozumejú - a keď nám nerozumejú, aspoň sa o to snažia. Úprimný kamarát nás vie podporiť, utešiť a zároveň nám narovinu povie, ak sa mu niečo nepáči a čo si o veciach myslí. Povie nám to normálnym, ľudským spôsobom - a nehovorí nám to preto, aby nám zmaril šancu na lepšiu prácu, vzťah, školu alebo úžasný zážitok.

Naozaj chceme neustále plniť požiadavky niekoho iného a zanedbávať svoj život?

°° Pravda v priateľstve

Obrovské množstvo priateľstiev nie je úprimných. Či už klameme preto, lebo toho človeka nechceme uraziť, chceme mu vyhovieť, lebo vieme, že má na niečo iný názor a ten náš by nepochopil alebo preto, že sa jeho reakcie bojíme. Prvý dôvod je celkom bežný. Potom je tu ale obava z reakcie. 

Bojíme sa preto, lebo už sme v minulosti náš názor prejavili, ale ten človek zareagoval nečakane. Bol agresívny, urážal sa, spustil sériu výhovoriek. Neštítil sa ohovárať nás (počuteľne) pred ostatnými, aj keď sme (ako prilepení) stáli vedľa neho. Toto správanie je šikana a ak sa s niečim takým potýkate alebo máte len malé podozrenie, že správenie vášho kamaráta prekračuje určité hranice, snažte sa z tohto “priateľstva” čo najskôr vymaniť.

Prečo sme však zostali stáť bez slova a reakcie? Lebo sme o toho človeka nechceli prísť, možno sme sa s ním citili obľúbení. Povedali sme si, že má možno zlé obdobie a že potrebuje pomoc.. Možno sme boli my sami tými (jedinými), kto sa snažil vidieť len to dobré, aj keď nám už nekonečné zákazy a príkazy boli nepríjemné. Všetko len preto, že sme sa báli ozvať alebo sme povedali “že nám to nevadí”, aj keď pravda bola úplne inde..

V kvalitnom priateľstve sú bežné vety ako:

• Nabudúce to prosím takto nehovor, je mi to nepríjemné..

• Viem, že sa ti to asi nebude páčiť, ale pravda je taká, že..

• Ja by som dnes chcel/a ísť..

• Nemôžem sa dostaviť, mám iné povinnosti..

..všetko bez toho, aby sa ktorákoľvek strana cítila zahnaná do kúta, alebo sa cítila, že ho druhý uráža.

Aké sú reakcie nášho kamaráta, keď mu povieme, že sa nám niečo nepáči?

°° Nehovoriť pravdu znamená nechať so sebou zametať

Ak nehovoríme pravdu: a to tú, že sa nám nepáči, keď s nami druhá strana manipuluje, že nechceme donekonečna tráviť čas tak, ako “sa povie”, že sa nám nepáčilo, ako sa k nám zachoval/a, zarábame si na riadne problémy.

Človek, ktorému vždy vyhovieme, si na takýto luxus zvykne. A my si zvykneme, že takto sa dvaja ľudia k sebe v priateľskom vzťahu správajú. My tomu človeku síce pomáhame s radosťou (zo začiatku), ale neskôr nás začne takýto vzťah vyciciavať z energie. Ak si raz dovolil a opakuje sa to, dovolí si viac. A to všetko len preto, že sme sa na začiatku neohradili.. Že sme nepovedali pravdu o tom, ako veci vidíme a ako na nás vplývajú..

Ak ste mali tento typ ”kamaráta” alebo “kamarátky” ešte v škôlke alebo v čase, kedy ste tak úplne nerozumeli, čo sa vám deje, pravdepodobne:

- máte alebo ste mali veľký problém hovoriť nie, lebo sa bojíte, ako to daný človek zoberie
- neviete, čo presne chcete, niekde sa stále potácate, lebo väčšina “vašich” rozhodnutí bola ovplyvnených práve tým, čo “sa povedalo”
- dávate ľuďom prehnane veľa šancí, aj keď ostatní tvrdia, že by ste s tým mali prestať
- svoje záľuby zatláčate do úzadia len preto, lebo stále napĺňate požiadavky niekoho iného
- ustupujete ľuďom, a robí vám problém povedať “toto nechcem”

Všetko toto sú vážne obmedzenia, na ktoré sme si v detstve “zamiesili” tým, kto náš život ovplyvňoval. A ak sa k tomu pridá prísny rodič, ktorého “musíte poslúchať na slovo”, lebo inak prichádzajú tresty, vymodelovali ste si v mozgu spojenie, že musíme poslúchať na slovo každého.

Je to smutné, ale zároveň nie je nemožné sa toho zbaviť. Treba povedať, že práca na sebe trvá roky, ale navzdávajte to, lebo už len tým, že čítate tento článok, robíte niečo pre to, aby sa to zlepšilo, a aby ste sa nad tým zamysleli. Ste už v štádiu liečenia, nepoľavujte :).

Máme naozaj priateľov, ktorým môžeme veriť?

°° Pár slov na záver

Mnohí ľudia, ktorí boli v mojom živote pred 20-timi a viac rokmi, sú úplne niekde inde. Nielen po pracovnej stránke, ale celkovo v živote. Logicky z toho vyplýva, že ak by som zotrvala s tými rovnakými ľuďmi, pri rovnakých aktivitách, zostala by som sedieť na tej istej stoličke v tej istej krčme, mala by som rovnaký život, ako keď som mala 17 rokov a mala by som pocit, že sa nikam neposúvam.

Nechcem tým absolútne napísať, že ich cesta je zlá. Je taká, akú si ju spravili a aká im vyhovuje. Nemá však s mojimi predstavami o tom, ako chcem žiť, veľa spoločné.

MYSLi: Máš v živote priateľstvá, ktoré ti viac berú, než dávajú?

Niekedy nie je sila v tom, udržať kamarátstvo, ale vedieť ho pustiť.

.

.

.

.

Ahojte💚