Pätnásť
umelecký počin @every1_is_beautifull
Je fascinujúce, aký silný vplyv na nás majú slová, ktoré počujeme v detstve. Niektoré vety môžu byť povzbudzujúce a podporujúce, iné poškodzujú naše sebavedomie, komunikáciu.
Zamýšľate sa niekedy nad tým, ako riešite situácie, ktoré vznikajú vo vašom živote? Prečo viete v určitých chvíľach reagovať pokojne a v iných vybuchnete?
V dnešnom článku uvažujem nad tým, ako veľmi nás vie ovplyvniť výchova. Tí, ktorí si tento vplyv neuvedomujú, majú v sebe často nevyriešené problémy. A to vplýva na celý ich život.
°° Čo na to štúdie
Vedecké štúdie ukazujú, že slová, ktoré počujeme v detstve, ovplyvňujú naše sebavedomie, pochybnosti aj spôsob, akým sa rozhodujeme, až do dospelosti. Štúdia publikovaná v časopise Journal of Personality and Social Psychology zistila, že deti, ktoré sú počas detstva často kritizované a nedostávajú dostatok pochvaly, majú v dospelosti väčšiu tendenciu trpieť depresiami a úzkosťami.
zdroj: unsplash
Ukazuje sa tiež, že pozitívne slová a vety majú výrazný vplyv na naše zdravie a pohodu. Časopis Health Psychology hovorí o štúdii, v ktorej bolo zistené, že ľudia, ktorí sú povzbudzovaní a dostávajú pozitívne ohlasy od svojho okolia, majú v priemere nižší krvný tlak a lepšiu funkciu imunitného systému.
Je dôležité si uvedomiť, že slová, ktoré hovoríme a počúvame, majú výrazný vplyv na naše myšlienky, pocity a správanie. Deti obklopené pozitivitou a pokojom majú väčšiu pravdepodobnosť rozvíjať zdravé sebavedomie a lepšie si vytvárať zdravé vzťahy s ostatnými ľuďmi.
Premýšľajme o tom, čo hovoríme - a to nielen vo vzťahu k deťom. Slová a vety majú výrazný vplyv na naše životy. Je dôležité byť si vedomý ich významu a účinku a snažiť sa používať pozitívne slová a vety, najmä vo vzťahu k deťom predovšetkým v čase ich vývoja.
zdroj: unsplash
°° Zážitky z detstva
Už v niekoľkých predchádzajúcich článkoch sme si povedali, že naša myseľ sa formuje vo veku od 0 do 4 rokov. Mnohí rodičia žijú v presvedčení, že keď ich potomok ešte nerozpráva, nerozumie im. A tomuto presvedčeniu často prispôsobujú svoje správanie. Predstava, že dieťa dospelému nerozumie, je však mylná.
Platí to pre všetky deti na svete a platilo to aj pre nás, keď sme boli deťmi. Uvedomujete si, ako a čím vás ovplyvnilo správanie vašich rodičov a blízkych?
Každému z nás uviazli v pamäti niektoré slová, ktoré počul v detstve. Je úplne jedno, či máte 15 rokov, 5o alebo viac. Existujú také slová, ktoré na našu osobu vyjadrilo naše okolie a my sme na ne do dnešného dňa nezabudli. Väčšinou to nie je nič pozitívne. Je to niečo, čo v nás vyvoláva predstavy, že nie sme dosť. Dosť pekní, dosť múdri, dosť nejakí. Zastavme sa nad tým a premýšľajme, z akého dôvodu si myslíme, že nemáme dosť priateľov, dosť peňazí, dosť šťastia..
Ak žijete s pocitmi, ako sú tieto, je potrebné si uvedomiť, že ich vo vás nemusí vždy vyvolávať iba vaše okolie. Keby ste sa obklopovali inými ľuďmi, nie je isté, že by ste mali iné predstavy. Myslíme rozdielne a aj naše hranice v mnohých veciach sú rozdielne. To, akí sme, závisí predovšetkým na tom, ako sa pozeráme na samých seba. A náš pohľad sa tvorí na základe toho, čo je v nás zasiate.
zdroj: unsplash
Neoddeliteľnou súčasťou momentov, ktoré zostávajú v našej pamäti sú zážitky. Platí to úplne rovnako ako pre veselé, tak aj smutnejšie chvíle, ktoré prežívame.
Ak rodič stále považoval naše výsledky za nedostatočné a dával nám to jasne najavo, je to niečo, čo si každý odnesie do dospelosti. Či už je to očividné alebo skryté v podvedomí, máme to v sebe. Akonáhle máme nejakú "úlohu" - či už je to v práci alebo v akejkoľvek situácii v živote, ideme sa roztrhnúť. Za každú cenu sa snažíme dokázať nášmu okoliu, že sme najlepší, že na to máme, že my sme tí, kto túto úlohu zvládne najlepšie. Nakladáme si toho na plecia veľa, dokážeme pracovať do úmoru. Na konci dňa sme vyčerpaní, ale aj tak sa ráno znova postavíme "na štartovnú čiaru" a naše dokazovanie svetu, že my sme tí najlepší, začína odznova.
Na život dieťaťa má vplyv život a pocity matky ešte v prenatálnom období. Je to čas, kedy je dieťa ešte v bruchu. Nezabúdajme, že naša psychika veľmi vplýva na náš fyzický stav (a naopak). Keď je žena tehotná, je to určitý fyzický stav - ten psychika vo veľkej miere ovplyvňuje.
Nedávno som počúvala jeden zaujímavý podcast s detskou psychologičkou, ktorá rozprávala o tom, aká extrémne dôležitá je pohoda matky počas tehotenstva. Nezáleží iba na tom, ako sa stravuje ale na tom, aké má pocity, akými ľuďmi sa obklopuje. To všetko ovplyvňuje nielen fyzické zdravie dieťaťa hneď po narodení, ale aj psychické zdravie počas celého jeho života.
Dávaj si pozor!, Buď opatrný!, Nechytaj sa toho, lebo budeš mať špinavé ruky!, Neplač, lebo ti dám dôvod! a tak ďalej, a tak ďalej.. Je úplne jedno, či boli naši rodičia ako med alebo nás plieskali bičom za všetko, čo sme urobili alebo povedali. Tieto vety počul pravdepodobne každý z nás. Zamyslime sa na chvíľu: znejú ako niečo, čo v nás do budúcna zakorení pocit, že nás rodičia ochraňovali?
zdroj: unsplash
°° Súvis s dneškom
Vo chvíľach, kedy boli naším smerom vyrieknuté niektoré slová, sme si rozhodne neuvedomovali, že to, čo počujeme, bude v budúcnosti ovplyvňovať celý náš svet. Vieme sa však zamyslieť teraz, dnes. V prípade, že odhalíme svoje dávne traumy, ktoré máme hlboko zakorenené, vieme si ich spojiť s prítomnosťou.
Tu je niekoľko otázok, ako príkladov toho, čo sa pýtať samých seba:
Reagujem v niektorých situáciách prehnane?
Som nedočkavý/á?
Rozčuľujú ma hlúposti?
Som netrpezlivý/á, hádam sa s ľuďmi okolo nás?
Som chorobne čistotná/ý?
Odkladám svoje povinnosti, nechávam si všetko na poslednú chvíľu?
Vždy dávam viac druhým, než sebe?
Musím na seba za každú cenu upozorňovať,vyčnievať z davu, byť iná/ý?
Neustále si niečo dokazujem, snažím sa byť viac ako ostatní?
Som v kolektíve šašom alebo utiahnutým hanblivcom?
Odpovede na niektoré z uvedených otázok môžu byť jednoducho vysvetlené lenivosťou. Príčina odkladania vecí na neskôr môže byť napríklad aj závislosť na sociálnych sieťach, ktoré nám kradnú našu pozornosť a my sa tomu oddávame, až nedokážeme udržať pozornosť.
Zo správne položených otázok vieme mnohé vyťažiť. Priznajme si to, akí sme a čo sa nám na nás nepáči. Vieme podrobnou analýzou zistiť, odkiaľ to vychádza. Vďaka tomu sa naučíme s našimi "nedostatkami" pracovať, viac si ich uvedomovať a vedieť sa ich zbaviť.
°° Zamyslime sa nad tým, čo na nás vplýva
Každý z nás má skúsenosti s človekom a situáciami, ktoré tvarujú naše životy. Základ, ktorý si odnášame z domu je jeden z najdôležitejších. To, že sa náš život na základe niečoho formuje, ale neskončí, keď opustíme prah domu. Tento vplyv na nás doráža počas celého života zo všetkých strán. Možno si ešte spomínate na tú hlúposť, na ktorú ste sa nechali nahovoriť a nakoniec z nej bol parádny prúser. A možno sa vždy usmejete, keď uvidíte nejaké konkrétne miesto, na ktoré máte nezabudnuteľné spomienky.
Ste milí a priateľskí? Alebo ste neprispôsobiví, arogantní a nikdy nie ste plnohodnotnou súčasťou kolektívu? Tešíte sa s ľuďmi z ich šťastia alebo im závidíte?
Započúvajte sa do slov, ktoré počujete okolo seba.
Ako sa ľudia správajú?
Stavajú sa pozície obete alebo sa vychvaľujú?
Skrývajú svoje nedokonalosti a hanbia sa za ne alebo si z nich vedia spraviť srandu? Čo považujú za "už veľa" a kde sú ich hranice?
Nie vždy musíte rozprávať vy. Aj v prípade, že rozprávate radi (tak, ako ja), viem, že nie vždy je na to nálada. Počúvajte sa a zamýšľajte sa. Ovládajte svoj hnev ak s tým, čo počujete, nesúhlasíte. Prečo ten človek vyslovil takýto názor? Prečo má takéto presvedčenie?
Má tendenciu neustále ľudí súdiť a kritizovať? Alebo im dokáže prepáčiť jednu a tú istú chybu aj desaťkrát? Necháva so sebou zametať alebo ho ostatní využívajú vo svoj prospech?
Skúste sa niekedy zamyslieť nad tým, čo počujete. Je potom vysoko pravdepodobné, že sa vám podarí spozorovať na človeku jeho skutočnú náladu, povahu a úmysly, aj keď by sa na vonok mohlo zdať, že pravda je niekde inde.. Niekedy tým viete pomôcť.
zdroj: unsplash
Moja skúsenosť
Jeden môj veľmi blízky človek povedal môjmu (v tej dobe) "nepriateľovi", že som sa na strednú školu dostala iba preto, že mi to niekto vybavil. Bola to neskutočná hlúposť. V tej chvíli som si uvedomila, že človek, ktorý je mi tak veľmi blízky, mi neverí. Neverí tomu, že by som "na to mala", že som naozaj na talentovkách uspela kvôli sebe. Mala som srdce v krku. Bolo to niečo hrozné. Cítila som sa nahnevaná ale predovšetkým sklamaná. Pamätám si, ako som vošla do miestnosti, kde sa tento rozhovor len pred pár sekundami odohral a človek, ktorý mi práve svojimi slovami zabodol dýku do srdca, sa na mňa usmieval a pýtal sa ma "čo Ivetenka moja?". Bola to možno iba maličkosť, mne sa však sťahovalo hrdlo a hrnuli sa mi slzy do očí.
Boli letné prázdniny po základnej škole a ja som mala v hlave plány na voľné dni, ktoré ma čakajú. S úsmevom som zaspávala a tešila som sa na každý ďalší deň. To, čo som počula mi pokazilo (nielen) zvyšok prázdnin.. Bolo to pred 17-timi rokmi a ja na to myslím dodnes.
Takáto situácia nie je výnimočná. Podobné veci zažívame každý deň a všetky formujú to, ako sa budeme pozerať na svet, na ľudí, ktorí sa nejako zachovali. Voči tým, ktorí boli pre nás ako modly, sa zrazu v priebehu niekoľkých sekúnd naše pocity úplne zmenia. Ťažko sa priznáva, že ľudia, ktorí nás obklopujú celý život a majú na nás určitý vplyv, nie sú tými, za ktorých sme ich považovali.
Nespočetne veľakrát som počula od ľudí "sťažnosti" typu: "Mal/a by som to spraviť, lebo ak nie, budú ľudia okolo mňa nahnevaní". Ak máte po svojom boku niekoho, kto vo vás vyvoláva podobné pocity - aj keď iba jedného človeka - niečo vám poviem: Tento človek má problémy. Možno o nich rozpráva neustále a možno ich skrýva. Tento človek vami manipuluje, potrebuje mať neustále nad niekym kontrolu. Buďte obozretní.
Ak je to náš kamarát alebo kamarátka, často si myslíme, že je to priateľstvo na celý život a že máme byť po jeho/jej boku a plniť jeho/jej predstavy. Ak v nás však správanie daného človeka vyvoláva pocity, že my sme tí zlí, je to manipulátor, ktorý nám dokáže hýbať s celým životom. Smeruje nás tam, kam ísť nechceme. Od podobných osôb sa treba odpútať akonáhle to bude možné. Najlepšie hneď.
Je ťažké si uvedomiť, že náš priateľ s nami zametá. Znova je však na mieste zamyslenie sa: Prečo sa tak správa?
Často sa takým spôsobom búria aj deti, ktorých rodičia boli "sekery". Manipulátorstvo je to, čo poznajú - manipulovali s nimi rodičia celé ich detstvo, oni nič iné nepoznajú a preto sa tak isto správajú aj k nám.
Keď decká manipulatívnych rodičov vytiahnu päty z domu, okamžite pocítia slobodu a nevedia sa spratať do kože.
Aj napriek tomu, že už nie sú pod "nadvládou" rodičov, nalepí sa na nich niekto, kto rodiča veľmi výrazne pripomína - a ten človek im vyhovuje. Zrazu sa stanú objektom manipulatívneho kamaráta, kamarátky alebo partnera. Nechávajú sa ovplyvňovať a často si to vôbec neuvedomujú. Trvá dlhé roky, dokedy sa človek spamätá z toho, aký obrovský vplyv naňho má tento človek a že v podstate riadi jeho život.
zdroj: unsplash
°° Aké bude vaše dieťa?
Tie deti, ktoré každodenne počúvajú o tom, ako sa nemajú ani pozerať na ľudí bez domova, ktorí počúvajú, že ľudia inej orientácie alebo farby pleti sú iní alebo "menej" a pozerajú sa na nich medzi prsty, si budú myslieť, že toto je ten správny pohľad. A zmeniť ho bude náročné.
Jediný, koho na základe takejto výchovy budú stavať na pomyselný podstavec budú oni sami a im podobní ľudia. Ostatnými budú opovrhovať, budú sa na nich pozerať "z hora" a budú ich považovať za niečo menej. Pre tieto deti je prirodzené, ak majú potom jedného (alebo viacerých priateľov), ktorých považujú za otrokov - šikanujú ho a manipulujú ním. Akonáhle im niekto povie, že pre nich niečo nespraví, že nebude tancovať tak, ako oni pískajú, prebudí sa v nich nenávisť a zlosť. Neuvedomujú si, že to, ako sa správajú, pramení z detstva, z ich "presvedčeina", ktoré do nich bolo zasiate. Považujú za normálne iba to, ako sa správajú oni sami.
zdroj: unsplash
Ak sa nachádzate v týchto riadkoch, a nemáte zo seba dobrý pocit, kľud. Nie je to (iba) vaša vina. A je úplne nepodstatné, či ste "tyranom" alebo "obeťou". Dôležité je, aby ste si uvedomili, že niekde je problém a začali s tým niečo robiť. V prvom rade si uvedomme, že máloktorý rodič si prial do svojho potomka zakoreniť akékoľvek traumy. Na tomto svete sme sami za seba a mali by ste na sebe pracovať. Určite nechceme, aby takto o nás zmýšľalo naše vlastné dieťa a kládlo nám za vinu to, aký život vedie. Nie vždy je 1oo% správne to, čo do nás zasadili ľudia okolo nás. Ak má naše správanie negatívny vplyv na okolie, zahoďme ego a pokúsme sa na sebe pracovať.
Už v jednom z predchádzajúcich článkov sme si povedali, aký obrovský vplyv má na dieťa, keď rodič hovorí vety ako: Musíš poslúchať maminku", "keď budeš dobrý, tak ťa bude mať tatinko rád" a mnohé ďalšie. A v tomto článku si to zopakujeme, pretože sú veľmi, veľmi dôležité a máloktorý človek si ich uvedomuje. Aj dospelí ľudia mnohé problémy, ktoré vychádzajú z najhlbšieho vnútra. Pochopením týchto súvislostí môžeme pochopiť samých seba. Čo sa týka rodičov, tí sa zase môžu včas zamyslieť nad svojimi reakciami, ktoré každodenne (pod)vedome vtĺkajú do svojich detí.
Dieťa si veľmi jednoducho zapamätá rôzne rozkazovacie vety a okríknutia. Okrem toho, niektorí rodičia sa ako "bonus" často doslova urážajú na svoje potomstvo. Čo tým chceme deťom povedať? Že ak nebudú poslúchať, ľudia sa s nnmi nebudú chcieť priateliť, stretávať, rozprávať? Že musia vyhovieť požiadavkám, ktoré na nich majú ostatní? Pozor na to! Takéto dieťa je takmer vždy obeťou všetkých ľudí, ktorí čakajú "tam vonku", aby si našli jedinca, ktorý ich bude počúvať na slovo.
V súvislosti s týmto by sme sa mohli zamyslieť nad tým, ako by to znelo, keby sme sa takto bavili s dospelým človekom. Neznelo by vám to ako nejaké "nenápadné" podsúvanie reakcií, ktorými toho človeka chcete niekam dostať?
Opatrne so slovami.
°° Tak ide život
Často staršie ročníky komentujú toto "osvietenie" mladších generácií slovami, že oni takí neboli, o akých traumách to hovoríme, veď oni také problémy predsa vôbec nemali,.. Samozrejme, že niektoré z dnešných problémov nemali pred 5o-timi rokmi, no vzťahy, práca a (ne)dostatok sa riešili stále. To, že si svoje problémy neuvedomovali, neznamená, že ich nemali. Často stačí započúvať sa do tém, ktoré ľudia nad 6o-7o rokov riešia. Ich život je iný. A náš bude vo vyššom veku takisto iný. Budeme pravdepodobne spomínať na to, ako sme tu síce mali koronu a možno bola vojna na Ukrajine ale v roku 2o6o budú ľudia riešiť iné veci a dianie okolo nás sa zmení na neporovnanie. Doba sa valí vpred a my si vždy nájdeme čas otáčať sa vzad a porovnávať to, čo bolo s tým, čo bude. Mnohé, mnohé staršie ročníky takmer so slzami v očiach spomínajú na to, ako bolo dobre za komunistov. Od našich babičiek a dedkov si vieme vypočuť mnohé príbehy z ich detstva a dať si dokopy súvislosti a predstavy, aký život žili.
Pri niektorých najstarších členoch našej spoločnosti sa pozastavujeme nad tým, ako sa pozerajú na svet. Nemajme im to za zlé. Dnes si skrátka ľudia viac spájajú súvoslosti z minulosti so svojimi presvedčeniami. A čo my vieme, ako sa budeme na svet pozerať o 5o rokov..
"Za mnou" vzniká ďalšia generácia a niektorým veciam, ktoré robí, hovorí a presadzuje, už teraz nerozumiem. Musím však povedať, že medzi ľuďmi, ktorí vychovávajú najmladšiu generáciu, vidím neskutočných rodičov. Zariadili si životy tak, aby vychovali rozumných ľudí, ktorí nebudú mať ťažkosti orientovať sa v dnešnom svete. Vedia im vymyslieť zábavky, ktoré rozvíjajú ich psychiku, komunikačné vlastnosti, vedú ich k zdravému životnému štýlu, ukazujú im, aké hodnoty sú v živote dôležité. Ak toto čítaš a si ty práve tým rodičom, o ktorom píšem, vedz, že som na teba hrdá. Vždy sa pousmejem, keď vidím peknú komunikáciu medzi dieťaťom a rodičom. Rodičov, ktorí neúnavne odpovedajú na zvedavé otázky a vedia sa so svojím dieťaťom tešiť z každého maličkého kamienka, ktorý nájde.
Ak vás táto téma zaujíma, rada sa jej budem venovať aj v ďalších článkoch. Je dôležité uvedomiť si, že to, ako sa správame, má obrovský vplyv na to, aký máme život a mali by sme si to každodenne uvedomovať.
zdroj: unsplash
°° Odpustenie
Po podrobnom rozbore nášho detstva by sme si mohli myslieť, že naši rodičia a blízki nám mnohými názormi a reakciami ublížili. Poznám X ľudí, ktorí sú dospelí a prejavujú sa u nich traumy z detstva. Ich rodičia po sebe kričali, v domácnosti vládol chaos a panika. Viedli svoje deti jediným smerom, ktorý považovali za správny.
Z domácností, v ktorých sa šetrila každá koruna vstúpili do dospelosti ľudia, ktorým robí problém pozvať aj priateľa na kofolu. Tí, ktorí vyrastali v "lepších" pomeroch a neboli vedení k finančnej gramotnosti si nikdy nevážia málo až pokým nezistia, že musia niečo pre to, aby si zarobili, spraviť. Chladní rodičia vychovali ľudí, ktorí nevedia hovoriť o svojich pocitoch. Spôsobuje to problémy vo vzťahoch, ktoré sa im rozpadajú na základe nulovej komunikácie s partnerom alebo partnerkou. Tí, ktorí vtipkovali na účet svojho potomstva, vychovali nesebavedomých jedincov, ktorí boli často šikanovaní svojím okolím. Deti agresívnych rodičov budú vyčnievať zo spoločnosti kvôli svojim presvedčeniam - myslia si totiž, že to, čo vidia doma, je úplne normálne. Že je to bežné a správa sa tak každý. Preto nemajú dôvod správať sa inak. Šikanujú spolužiakov, kradnú im veci, robia naprieky učiteľom.
Druhým extrémom je, ak sa kvôli prísnemu rodiču dieťa utiahne do seba a necháva so sebou manipulovať okolím rovnako, ako to "dovolilo" svojim rodičom.
Ak by sme sa na toto mali pozrieť s chladnou hlavou, nemá význam byť nahnevaný na tých, ktorí do nás zasiali určité predstavy a presvedčenia. (Takmer) každý rodič vedie svoje dieťa cestou, akú uzná za vhodnú. Je jasné, že rodičia nám nechcú zle - v prípade, že nemáte psychopatickú matku alebo otca, ktorá vás zatvára na noc do pivnice a každodenne vám pripomína, že ste jej svojou existenciou zničili život (prepačŤe, to tie moje krimi príbehy).
Je iba na nás, ako sa k situácii, v ktorej sa nachádzame, postavíme. Každý má život vo svojich vlastných rukách. Mali by sme si uvedomiť, že ak sa zamyslíme nad tým, ako sme vyrastali, kto a čo na nás malo vplyv, vieme veci zmeniť. Vieme zmeniť náš pohľad na veci. To nám pomôže porozumieť vlastnému životu ale aj životom ľudí okolo nás.
Budeme menej súdiť a aj keď nevidíme svet očami, akými ten druhý, vieme si dať dokopy dve a dve a prestať s nekonečnými hádkami na témy, ktoré nás rozdeľujú.
Ahojte💚
Zdroje, z ktorých som v tomto článku čerpala:
° https://www.ff.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=a&ID=435
° https://is.muni.cz/th/c564w/Bakalarska_praca.pdf
° https://theses.cz/id/knkm1n/2014SEDLAKOVA_D_Formy_prce_s_dysf_rodinami.pdf
