Deväť

umelecký počin @_malam_art_

"To si uvedomíš, až keď budeš starší!" Hovorí vám niečo táto veta? Všetci sme ju pravdepodobne počuli aspoň raz v živote. A poviem vám, je pravdivá. Veľa vecí si naozaj uvedomíme, až keď v našich životoch prejde nejaké to desaťročie.

V článku premýšľam nad tým, ako rýchlo sa zväčšuje priepasť medzi osobami dvoch až troch generácií. Postoje ľudí sa menia nielen tisícročiami a storočiami, ale už aj desaťročiami. Každá doba prináša niečo nové, technológie sa závratnou rýchlosťou hrnú vpred. V hlavách starších ľudí to zaiste vyvoláva mnohé obavy a pocity nepotrebnosti. Často sa stretajú s nepochopením zo strany mladších členov rodiny.

V reklamách mierených na našich starých rodičov sa čím ďalej tým častejšie objavujú vety ako "viac informácií nájdete na www...". A aj keď niektorí prevracajú očami nad "zastaralými názormi" starších členov rodiny, mali by sme si uvedomiť, že my budeme takisto raz na ich mieste - tiež nebudeme rozumieť tomu, čo sa okolo nás deje a pravdepodobne sa budeme cítiť odtlačení na vedľajšiu koľaj..

°° Sú názory prarodičov nebezpečné pre vnúčatá?

Zo skúseností ľudí s deťmi vyplýva, že nie každý tak úplne túži po tom, aby sa jeho malé deti "príliš často" stretali so svojimi starými rodičmi alebo prarodičmi. Niekedy je medzi dieťaťom a jeho dedkom či babičkou aj šesťdesiatročný rozdiel a názory a pohľad na svet sa bezpochyby značne líšia. Každý z nich vyrastal v úplne inej dobe. Stačí, ak si porovnáme napríklad dobu, keď sme my sami chodili na základnú školu s tou dnešnou..

Ja som sa narodila v roku 1991. Narodila som sa do sveta, v ktorom práve skončil komunizmus a tým boli všetci ľudia veľmi ovplyvnení. Ešte v prvej triede na základke sme boli na našom prvom fotení nastrojení v šatičkách a bielych krajkovaných ponožtičkách. Pani učiteľka starostlivo kontrolovala, ako sa tvárime a či majú naozaj všetky dievčatká sediace v prvej rade na lavičke z telocvične položené ruky na kolenách. Na základnú školu som začala chodiť v roku ´97 - a do roku, v ktorom žijeme dnes je rozdiel dvadsaťpäť rokov.

Moja babička narodená v roku 1944 si pamätala, ako jej mama ručne prala prádlo celej rodiny v potoku. Deti doma behali bosé, pretože topánky boli luxus, ktorý nosili iba do školy alebo do kostola.

Poviete si: Čo môže človek vyrastajúci v tejto dobe dať môjmu dieťaťu? No predstavte si, ja som medzi takýmito ľuďmi žila ani v najmenšom si nemyslím, že ma to negatívne ovplyvnilo. To je pravdepodobne hlavným dôvodom, prečo mám pohľad aký mám a dôvod, prečo teraz píšem tieto slová.

archív @lady_if

Žili sme na dedine a väčšinu voľného času som trávila vonku s babičkou a dedkom. Výdobytky modernej technológie sme v hojnom množstve začali využívať, až keď som mala približne 13 rokov. Ale život nie je iba o tom vedieť ovládať moderné technológie - to som sa naučila časom. Je hlavne o pohľade na svet, o ľuďoch, o chvíľach a znalostiach, ktoré mám z tej doby. Pomaly sa na mňa nabaľovali takým spôsobom, že si svoje obzory rozširujem dodnes a stále som zvedavá a dozvedám sa niečo nové. Často sa pousmejem nad informáciami, ktoré boli "jedinou pravdou" a o niekoľko rokov neskôr nad nimi mladá generácia neveriacky krúti hlavou.

Zamyslime sa nad týmto: babičkina mama - moja prababička - narodená v roku 1920 alebo dedkova mama, narodená v roku 1901 by dobe, v ktorej žijeme teraz my, absolútne nerozumela. Považovala by nás za niečo, čomu teraz my hovoríme mimozemská civilizácia. Narodila sa totiž pred 12o-timi rokmi.. Veci a vymoženosti, ktoré máme okolo seba a berieme ich ako samozrejmosť boli niečim, o čom nikto ani len nesníval. Nie preto, že by im to v živote nechýbalo (automatická práčka), ale preto, že si nevedeli predstaviť, že je možná existencia niečoho takého. A pozrite sa: automatická práčka, sušička, a ak dokážete zarobiť viac peňazí, najmete si ešte aj človeka, ktorý vaše špinavé prádlo do tejto mašiny nahádže a vo finále ešte aj vyžehlí elektrickou žehličkou.

Zamyslime sa na chvíľku nad tým, že my budeme tiež jedného dňa starí. Doba sa nezastaví, keď ju o to požiadame - pôjde ďalej či sa nám to páči, alebo nie. Ľudia sa odrazu nezastavia a nepovedia si "už stačilo, už máme dosť všetkého". Pretože človek nikdy nemá dosť. Chceme lepší mobil, lepšie auto, väčšie porcie jedla, lepšie všetko. Chceme to mať zautomatizované a najideálnejšie by bolo, keby sme vďaka tomu nemuseli pohnúť ani prstom. A takto to pôjde ďalej a ďalej, aj keď my budeme starnúť. Prídeme do bodu, kedy nebudeme rozumieť všetkému tomu novému, čo sa každodenne vynalieza v tom a hentom kúte sveta.

zdroj: flickr.com

Nepozerajme preto z výšky na ľudí, ktorí sú starší a nerozumejú tomu, prečo by mali všetko hľadať na internete a ako vlastne funguje ten telefón, keď nemá žiadne tlačítka. Nám to príde možno vtipné, ale je smutné, že starí rodičia majú takýto pohľad. Pretože ho majú kvôli nám - kvôli tým ktorí tomu rozumejú, vedia to vysvetliť, ale aj napriek tomu si myslia, že vysvetľovanie je iba strata času, a preto to nechávajú tak. Je fajn, keď si vie tak isto ako mladý aj starý človek dohľadať potrebné informácie na internete. Ale tak, ako je potrebné vyučovať na školách virtuálnu gramotnosť, tak je potrebné naučiť to i našich starších členov rodiny. A od toho sme tu my.
"Nemám čas", "to aj tak nepochopí" a podobné frázy sú vo väčšine rodín na dennom poriadku. Odutí tínedžeri (ale aj dospelí ľuda) by si mali konečne uvedomiť, že je normálne vysvetľovať dedkovi kľudne aj po desiaty krát, že keď zostane na displeji telefónu "tma", treba ho pravdepodobne nabiť. Keď vysvetlíte staršiemu človeku, že aj telefón má batériu, ktorú je treba nabiť, neubudne z vás, nebojte.

°° Pomoc pre seniorov

Svet sa niekam posúva. Ja som v otázke kolektívneho uvedomenia sa veľký pesimista a jediné, v čo verím je asteroid, ktorý v priebehu mihnutia oka vyrieši všetky problémy sveta. Takže sa nemusím rozpisovať o tom, kam sa podľa môjho názoru svet posúva..

Aj keď sme ako ľudstvo samozrejme prešli určitým pokrokom aj v oblasti myslenia, povedzme si na rovinu: aj tak už teraz nerozumieme tomu, ako funguje 9o% vecí okolo nás. Niektoré veci nepochopíme aj napriek tomu, že sa nám ich niekto snaží vysvetliť "ako debilom". Mnohé technológie prekračujú ľudské chápanie.

Ani my nevieme niektoré veci pochopiť. Uvedomme si, ako by sme sa cítili my sami, keby nám niekto povedal, že vysvetľovať nám ich "už" nemá zmysel.. Vidíme, ako ide doba rýchlo vpred a snažíme sa v tom istom splašenom a stresujúcom duchu vychovávať aj naše deti. Viete, ako sa hovorí veta, že "Múdrosť sa predáva z generácie na generáciu?" Na tieto slová sa pozerám trocha inak, než ako bol pôvodne pravdepodobne myslený: Nielen starší ľudia v našich spoločenstvách majú čo predať tým mladším. Je to aj naopak. Na to mladí ľudia vôbec nepozerajú, a to má často za následok veľkú priepasť medzi starými rodičmi a ich vnúčatami.

Tými, ktorí môžu priepasť medzi generáciami minimalizovať už v základe, sú rodičia detí. Nepravidelné návštevy, kašľanie na svojich rodičov a nezáujem čokoľvek im vysvetľovať pomaly speje až k tomu, že sú starší členovia rodiny (a celej spoločnosti) odsunutí na vedľajšiu koľaj a ich rodina ich odpisuje skôr, ako je "treba".

V mnohých starých ľuďoch je veľká múdrosť. Možno so mnou nesúhlasia predovšetkým tí, ktorých starí rodičia majú prístup na internet, kde nevedia filtrovať reálne informácie od falošných správ. Ale ako som už napísala: to MY môžeme za to, ako starší ľudia pozerajú na svet a aký z neho majú dojem. Rovnako, ako vysvetľujú rodičia fungovanie sveta ich deťom, mali by sme sa zamerať aj na vysvetľovanie dnešnej doby starším členom medzi nami.
Musím sa pochváliť, že v mojej rodine nie sú starší ľudia žiadne obmedzené "výkvety", nad ktorými by ktokoľvek normálny prevracal očami. Veľmi si vážim môjho dedka, ktorý mi zostal. Tento človek má nesmierne svieži a mladícky pohľad na celú dnešnú dobu aj napriek tomu, že má už nad osemdesiat rokov. Vzhľadom na to, že dedko celý svoj život pomáhal druhým ako lekár a neustále sa vzdelával usudzujem, že vzdelanie naozaj zohráva veľkú rolu. Jeho rodičia - riaditeľ školy a učiteľka boli tiež veľmi múdrymi ľuďmi.

°° Pár slov na záver

Nepáči sa mi, akí sú mnohí mladí ľudia k svojím starým rodičom ľahostajní. Skôr, ako ich ale začneme obviňovať, zamyslime sa. Často vidia toto správanie u svojich rodičov a buď im to príde prirodzené alebo skrátka iba nič nepovedia a len ticho opakujú to isté správanie, ktoré v nich zakotvujú ich rodičia. Takto sa umocňujú vzorce v každej rodine. Ak ste vy týmito deťmi, uvedomte si, že to, ako robia veci vaši rodičia, nemusí byť vždy tá najlepšia cesta. Možno mali veľa dôvodov na to správať sa tak a možno si ani neuvedomovali, čo spôsobujú svojimi činmi a vetami, ktoré pred vami vyslovili alebo neustále vyslovujú. Vzorce sa stali generáciami iba zaužívaným zvykom - či už na to mala dopad výchova alebo celkový smer vašej výchovy.
My sme samostatné jednotky a vieme mnohé zmeniť. Ak sa nepekne správal váš pradedko k vášmu dedkovi, dedko potom k svojmu synovi a jeho syn - váš otec - k vám, má to bezpochyby dopad na to, akí ste. Na to, ako vás vnímajú ostatní a ako sa správate k ľuďom (nielen) vo vašej rodine. Naozaj chcete predať takéto posolstvo aj vašim deťom?

Ahojte💚