Ako vnímanie sveta ovplyvňuje naše vzťahy

umelecký archív @ivetar.s_blog 

Často cítim rozpor medzi tým, či mám byť na ľudí milá - pretože nikdy neviem, čím si prešli - alebo sa k nim správať adekvátne k tomu, ako sa oni správajú/správali zachovali ku mne. A nielen ku mne priamo, ale aj ku mne za mojím chrbtom, k ostatným, k sebe samým.

Je ťažké niektorých ľudí chápať a rozumieť ich rozhodnutiam. Najviac mi pomáha zastaviť sa a zamyslieť sa nad tým, akú mali výchovu, ako sa k nim správali ich najbližší.
Máme ako ľudia právo správať sa k ostatným zle iba na základe toho, akú máme náladu? Povedzme si o tom viac.

.

°° Nie každý sa správa podľa našich predstáv

Každý z nás má svoje vlastné predstavy o tom, ako by sa ostatní mali správať. Avšak, nie vždy sa naše očakávania zhodujú s realitou. Často sa stretávame s ľuďmi, ktorí nám pripadajú nepochopiteľní, alebo dokonca nepríjemní. Je dôležité si uvedomiť, že každý z nás je výsledkom svojho výchovného prostredia a nie vždy si uvedomujeme, aký dojem na ostatných robíme.

°° Život a vzťahy formujeme podľa toho, ako sa správame

Všetci máme možnosť zmeniť svoj život, zmeniť sa k lepšiemu. Ak nás naša práca ubíja, nedarí sa nám v nej a nie je to to, čo sme hľadali, nemali by sme si povedať “čo už, budem tu pracovať do dôchodku”. Väčšina príčetných ľudí sa snaží nájsť si prácu, v ktorej vidí aspoň nejaký zmysel. A je jedno, či je tým zmyslom dobrý plat, zábava v práci, stupeň náročnosti alebo perfektný kolektív.

Platí to vo všetkých situáciách. Ak počujeme od ľudí, že s nami radi trávia čas, pravdepodobne sa v ich prítomnosti správame tak, ako im vyhovuje. Platí to aj v opačnom prípade. Ak cítime, že sa k nám ľudia správajú odmerane, pravdepodobne im na nás niečo nesedí. To však neznamená, že sme zlým človekom. Znamená to, že si nesedíme s danou osobou. Alebo aj nie. Možno pocity, že nie sme chcení alebo nás niekto ignoruje, neznamenajú, že si s ľuďmi nesedíme. Ak sa takýto vzorec v našom živote opakuje, pravdepodobne to znamená, že máme určité vlastnosti, ktoré ľudí odpudzujú.

Píšem to “o nás”, lebo nielen my prevraciame očami nad tým, ako sa niektoré osoby správajú. Aj keď sa správame ku všetkým ako med (samozrejme púpavový), vždy sa nájde niekto, komu skrátka nevyhovujeme a nič s ným nespravíme.

V mnohých situáciách v živote sa správame racionálne a v iných tak katastrofálne iracionálne, že keď sa o pár dní obzrieme za našimi predošlými rozhodnutiami, len neveriacky krútime hlavami… Jeden problém si však všímam častejšie, ako ostatné: Nevieme narábať so svojími životmi. Neustále vytvárame živnú pôdu pre ďalšie a ďalšie problémy. Najväčší problém je, že tieto problémy nás formujú a okolie sa potom (ne)musí vysporiadavať s tým, ako sa správame.

Neberte ma zle, vyčnievanie zo spoločnosti je super - nie však za každú cenu, keď sa snažíme spraviť čokoľvek, len aby to bolo niekomu na truc.

°° Zamyslime sa

Ja viem, znie to všetko akosi zvláštne a nie každého sa to samozrejme týka. Avšak treba si uvedomiť, že ľudí, o ktorých píšem, nemusíme stretať len na ulici, ale aj v zrkadle. Nie je to len ten neznesiteľný kolega, ktorý je nám neustále za pätami, tá narcistická známa, ktorá sa snaží vtesnať do nášho života, aby nami mohla manipulovať.. Sme to často aj my sami, ktorí si sťažujeme životy na profesionálnej úrovni.

Na základe toho uvažujem, ako sa teda správať k niektorým ľuďom. Niektorí ma totiž nemajú radi len tak z princípu a tak sa v mojej prítomnosti správajú inak, ako jeď sú v spoločnosti tých, ktorí im vyhovujú. Nenápadne sa snažia vtipkovať a z očí im srší ich pravá tvár, ktorú nedokážu skryť.
Ak vás trápi presne tento problém s nejakou osobou/osobami, snažte sa na toho človeka zabudnúť alebo s ním aspoň minimálne netráviť toľko času. Je to pravdepodobne človek, ktorý sa nevie zmieriť z niektorými svojimi slabosťami, nedokáže možno prekúsnuť to, akí ste vy, že máte niečo, čo on nemá.

Áno, narobila som si aj nepriateľov a viem, že ma niektorí ľudia už nechcú ani vidieť. Úprimne napíšem, že je mi to vlastne jedno. Keď ma niekto "nemusí", asi má na to svoje dôvody a ja nemám záujem vynakladať najmenšiu snahu, aby to bolo inak.

Ľudia z nášho života odchádzajú a iní doňho zase prídu. Prídu tí, ktorí zapasujú do našej bubliny a odídu tí, ktorí v nej už viac nemajú čo hľadať. Možno sme si zažili aj príjemné momenty, ale ak sa na časovej osi nachádza niečo, čo nás rozdelilo, nech je to príležitosť k ďalšej ceste a ďalšiemu rozvoju. Neotáčajme sa vzad.

Partnerské či priateľské rozchody sa dejú neustále. Často ani len netušíme, že človek, ktorého sme práve stretli zamáva celým našim životom. Možno nám veľmi pomôže a možno nás zlomí. V každom prípade nás niekam posunie a je len na nás, ako sa na vzniknutú situáciu pozrieme. Vždy sa dá na veci pozrieť aj s pochopením, ale aj s nepochopením.

Nemá preto zmysel hnevať sa na niekoho, kto vám už dlhú dobu "lezie na nervy". Zamyslime sa, prečo je to tak? Prečo máte stále pocit, že toho človeka nemôžete ani vystáť? Pozrime sa do seba. Povedal niekedy niečo, čím nás zhodil alebo urazil? Správa sa neznesiteľne? Fáájn,.. ale nie je našou povinnosťou ničiť si psychické zdravie na základe toho, že nám niekoho slová nevyhovujú. To je náš problém, nie jeho.
Áno, skutočne. To MY máme s daným človekom nejaký problém, keď nám tak veľmi prekáža aj to, že dýcha.

A teraz prichádza môj obľúbený moment "vodu kážem, víno pijem", pretože to, čo mne najviac prekáža na ľuďoch je, že ma nemajú radi a odsudzujú aj napriek tomu, že ma nepoznajú. Nerozumiem, ako ma (a nielen mňa samozrejme) môže odsudzovať niekto, s kým som nikdy neviedla priateľský rozhovor. Často o to daný človek ani nemá záujem a vidím, že sa mi stráni. Prečo je to tak?

Pretože to sme my ľudia a takto nám to vyhovuje. Vytvoríme si nejakú predstavu, nejakú domnienku - o čomkoľvek, nielen o človeku - a nepáči sa nám predstava, že by nám ju niekto narušil. Máme radi to naše, to svoje, to, čo si pevne stískame v rukách a to, čomu veríme. Všetko, čo sa okolo nás alebo danej osoby deje, nám zrazu "zapadá" do našej vykonštruovanej skladačky. Náš mozog je ťažké preprogramovať, aby sme veci nevideli tak, ako chceme, ale ako sú veci okolo nás reálne. Náš mozog je na to majster. Bolo by fajn to využiť, a skúsiť to inak.

Skúsme dávať viacej šancí. Skúsme vidieť to dobré. Hľadajme to, čo máme spoločné. Nemyslím tým, že si máme nechať skákať po hlave alebo sa vzdávať svojich presvedčení. Ale keď si nedokážeme ani len priznať že to, čo sa nám deje, si spôsobujeme sami, ako by sme sa mohli spoľahnúť na našu intuíciu, ktorá nám vraj tvrdí, že nám na tom a tom človeku skrátka iba niečo nesedí?

°° Pár slov na záver

Nájdime si čas od času chvíľu a zamyslime sa. Ako náš pohľad ovplyvňuje naše vzťahy? Ako náš pohľad ovplyvňuje naše životy?

Každý z nás má svoj vlastný pohľad na všetko okolo, ktorý je formovaný našimi skúsenosťami, hodnotami a presvedčeniami. Tento pohľad následne ovplyvňuje, ako sa správame k ostatným a ako vnímame seba samých. Ale čo keby sme sa pokúsili tento pohľad zmeniť? Čo keby sme sa pokúsili vidieť svet očami niekoho iného? Možno by sme objavili niečo nové. Možno by sme objavili niečo o sebe samých. Alebo možno by sme len potvrdili to, čo už vieme.

Ale ako môžeme vedieť, či je to možné, ak to nikdy neskúsime? Ako môžeme vedieť, či je to možné, ak sa nikdy nepokúsime zmeniť svoj pohľad?

Možno je čas na malé zmeny, ktoré povedú v našom živote k veľkým zmenám.

.

Ahojte💚