Závisť v priateľstve

Závisť sa do priateľstiev nevkradne s rachotom a bleskami. Môže sa preobliecť za nezáujem, občas za zhadzovanie vtipom. Vie sa skryť za podivný kompliment, za pohľad, ktorý netrvá dlhšie než sekundu alebo za poznámku “Veď len srandujem!”.
Ako sa závisť prejavuje? Aké signály ju sprevádzajú? A ako si ju vôbec uvedomiť? Prečo prichádza, a ako sa pokúsiť závisť voči druhému človeku skresať? V článku sa zamýšľam nad tým, ako závisť ovplyvňuje naše priateľstvá - aj keď ju cítime my, ale aj keď ju cíti niekto iný voči nám.

°° Správanie každého sa dá vysvetliť

Ak sa nám zdá, že nás niekto v našej blízkosti brzdí, nemusí to byť nenávistný hajzel, ktorý nám chce zničiť život. Možno sa mu iba nedarí. Možno bojuje s rozhodovacou paralýzou. Možno sa bojí, že nás stratí. Alebo skrátka potrebuje pomoc, ktorú nie je schopný si vypýtať.

Dávalo by to zmysel - pretože ak máme spokojný život a darí sa nám, nemáme dôvod závidieť niekomu, komu sa tiež darí - a už vôbec nie blízkemu človeku, ktorým je naša kamarátka alebo kamarát. Základ je teda nesúdiť hneď z prvej. Skúsme sa najskôr zamyslieť nad tým, čo vedie daného človeka k vyjadreniam alebo skutkom, ktorými sa prezentuje.

Pamätajme si: ten človek nie sme my.
Nie vždy vieme, prečo reaguje tak, ako reaguje - a možno to (zatiaľ) nevie ani on sám.
Niekto nevie zvládať emócie. Niekto mohol byť najlepším človekom na svete, ale zažil sklamanie - a toto je jeho obranný mechanizmus. Alebo bol vychovaný v tom, že “úspešní ľudia sú zlí, majú to nakradnuté a chcú nám uškodiť”. Čož znie až fanaticky, áno - ale povedzme si narovinu: Kto to aspoň raz v živote nepočul od kamaráta, rodiča, niekoho blízkeho...?

„Zase si si kúpil niečo nové, macherko? Tiež by som to mal a cestoval by som, keby som mal toľko peňazí, ako ty..” ← z takýchto vyjadrení je jasné, že by si to v skutočnosti prial tiež. Okrem toho sa často snaží vzbudiť pocit ‘ty niečo máš a PRETO to ja nemám’. Má dojem, že koláč nie je dosť veľký a my mu z neho odkrajujeme.

°° Čo nám závidia naši kamaráti?

Potešilo by ma viac, keby som mohla napísať, že najviac závisti voči druhým v sebe máme (a zažívame) počas detstva - keď majú naši kamaráti nejaké nové hračky, keď môžu zostať dlhšie vonku, majú krajšie oblečenie, dlhšie vlasy, krajších frajerov a frajerky a tak ďalej, a tak ďalej.. Ale pravda je taká, že stále je čo závidieť. Predovšetkým teraz - v dobe, kedy každý kto niečo má / nejaký je / nejako vyzerá, a chce sa s tým pochváliť, sa dostane pár ťuknutiami na internet.

K tomu, aby sme závideli, máme dnes oveľa viac príležitostí - je to hlavne kvôli neustálemu porovnávaniu sa. Stačí pár sekúnd na sociálnych sieťach a v mysli nám začnú vyvstávať otázky: „Prečo má ona toto?” alebo “Ako si to on mohol dovoliť?“ Väčšinou takéto otázky ani nehovoríme nahlas, ale zostáva v nás pocit, že niekto niečo má a my to nemáme. Čím viac toho konzumujeme, tým viac nadobúdame presvedčenie, že “máme málo”, “nie sme dosť” a podobne..

Teraz si ukážeme pár úplne bežných situácií, v ktorých sa závisť dokáže nenápadne vkradnúť do priateľstiev:

On môže byť s chlapmi vonku do polnoci a mňa už o deviatej otravuje frajerka, aby som išiel domov..
Ona dostala od tatka auto a ja musím chodiť po brigádach a ledva uplatím byt..
Mal na sebe drahšie oblečenie, takže si viac všímala jeho..
Samozrejme, že si na pozíciu vybrali ju, lebo má veľké k*zy..
..a podobné reči a myšlienky

Vyrastala som do 13 rokov v dobe bez telefónov a mnohých - teraz už bežných - vymožeností, a som za to veľmi, veľmi vďačná. Nejedná sa len o nejaký spomienkový optimizmus a netvrdím, že dnešná doba nemá mnohé výhody, ktoré s radosťou každodenne využívam. ALE: Naozaj si neviem predstaviť, ako veľmi by ma ovplyvňoval (a ovplyvnil) internet, keby som mala prístup k toľkým informáciám a vizuálnemu obsahu v tak nízkom veku. Verím, že by som sa veľmi, veľmi porovnávala a chcela by som byť ako ten a tá a ešte aj oná. Určite by som vymýšľala a napodobňovala všetky možné aj nemožné trendy, ktoré by lietali Instagramom alebo TikTokom..

“Tebe sa to ľahko povie, keď ti vaši všetko dovolia! Kvôli tomu, že mám všetko zakázané, nemám žiadne zážitky a kamarátov.” - závisť skrytá za obviňovanie. Tento človek často očakáva, že bez neho nikam nepôjdeme a ak jeho predstavu nesplníme, postará sa o to, aby sme sa cítili mizerne.

°° Závisť rozkladá kamarátstva zvnútra

Našla som štúdiu, ktorá skúma silný pocit závisti, ktorá najčastejšie vzniká práve v spojení so silnými vzťahmi - teda medzi najbližšími priateľmi. Potvrdzuje to, že čím bližší nám človek je, tým viac ho môže náš úspech zaskočiť a jeho zmätenie sa prejaví ako žiarlivosť.

Závisť kamarátstvo nenávratne rozbíja - a z vlastnej skúsenosti viem, že ak vám niekto začne závidieť, nikdy, NIKDY s tým neprestane.

Buď bude vo vašej blízkosti stále - vo vzťahu plnom intríg, ovládania, ohovárania a nepekných pohľadov, alebo ste sa od seba odpojili a idete si každý svojou cestou. Je úplne jedno, ako teraz žijete - lebo aj keď s vami daný človek nie je v kontakte, môžete si byť istí tým, že vám závidí stále.
Majme však vždy na pamäti, že to platí aj opačne - ak my závidíme niekomu inému.

Pre mnohých z nás sú priatelia jednou z esencií života - nenahraditeľnou zložkou. Je preto ťažké, ak nám začne závidieť práve takto blízky človek.

Je ťažké to pochopiť, ale aj keď to bolí, treba sa od toho odosobniť. Náš kamarát nám závidí na základe jeho skúseností, a jeho pozorovaní. Naše úspechy nám nebude závidieť kamarát, ktorý nás dobre pozná. Vie, že to, čo máme, a to, ako žijeme, si zaslúžime. Vie, ako sme pracovali, čo sme vybavovali, riešili,.. - dá sa to aplikovať na čokoľvek, čo sa týka nášho úspechu. Bol pri tom a videl vašu cestu.

A ak máte pocit, že aj takýto kamarát začal závidieť? Niečo v sebe nemá spracované. Je nahnevaný na seba - najčastejšie preto, lebo sa nechopil šance vtedy, keď vy. A teraz sa mu zdá, že je už neskoro.
.
Dám vám drobnú radu: Ak sa asi zmierite s tým, že pre niektorých ľudí je jednoduchšie závidieť a pohoršovať sa, bude sa vám oveľa lepšie dýchať. Pretože v očiach týchto ľudí bude vždy neskoro na to, aby niečo začali - aj preto, lebo vidia váš úspech, chcú ho, ale nevidia svoje PREČO. Jediná motivácia, ktorú majú, je, že to máte aj vy.
.
Často na nás potom nachádzajú chyby, na ktoré poukazujú, aby nás zhadzovali - nie iba vo chvíľach, keď sme spolu osamote, ale aj keď je okolo nás X ľudí a on/a to vidí ako najlepšiu možnosť ukázať nás v zlom svetle.
Odosobnime sa od takýchto ľudí. Ťahajú nás dolu predovšetkým psychicky a raz už si treba striktne zakázať nechávať si ubližovať.

“Obdivujem, že si si na seba dal takú tesnú košeľu.. ja by som na tvojom mieste nemal odvahu..” ← zhadzovanie, aby sa ukazoval pred druhými, napríklad v situácii, kedy spoznáte nejakú babu, rozprávate sa s ňou a váš kamarát takto pred ňou na vás zareaguje.

°° Ako zistiť, že závidíme?

Je smutné, ako ťažko nesú ľudia úspech iných. Na druhú stranu - je to (asi) logické. Každý z nás už stretol človeka, o ktorom si povedal, že “Ten človek má super život!” ako však pokračovala táto veta? Povedali sme si závistlivo “..prečo ja taký nemám..?”, alebo sme sa na neho pozerali ako na inšpiráciu?
Namiesto toho, aby sme daného človeka videli ako motivátora, sa často snažíme hľadať nejaké skratky s myšlienkami: “Keď sa to takémuto mantákovi podarilo, nie je možné, aby sa nedarilo aj mne!” (lenže pre to, aby sa nám darilo, nič nerobíme).

Rovnako si často ospravedlňujeme to, že to nemáme, vetami ako: “Samozrejme, že to má, keď mu to niekto dal..” alebo “..ako bežní ľudia sa po také veci / na také pozície nikdy nedostaneme!”.

Pocit závisti nie je ťažké rozpoznať, je ale ťažké si ho priznať - a pri niektorých ľuďoch je (takmer) nemožné svoj postoj zmeniť.

Najviac strašidelné na závisti nie je to, že ju cítime, ale to, čo o nás prezrádza. Závisť vo veľkom odhaľuje aj to, po čom sme vždy túžili, ale nikdy sme to nepovedali, ani si to priamo nepriznali sami pred sebou. Popri tom, ako o niekom hovoríme s dešpektom, v našom vnútri by sme chceli mať aspoň kúsok z toho, čo má on. Jediný dôvod, prečo si to nepriznáme, je, že by sme museli priamo povedať, že nie sme tam, kde by sme chceli byť.

“Samozrejme, že si mohol kúpiť vlastné auto a že má vlastný byt, aj ja by som ho mal, keby mi ho dal môj tatko-podnikateľ.” - znevažovanie, vyvoláva pocit, že to, čo druhý má, si nezaslúžil. Človek takto zjavne vyjadruje frustráciu nad vlastnou neschopnosťou. Je to typ človeka, ktorý čaká na to, dokedy mu k nohám niekto donesie to, čo vždy chcel a neuvedomuje si, že pre to musí niečo spraviť.
A buďme k sebe naozaj úprimní: kto z nás by nevyužil príležitosť, ak by dostal od rodičov auto alebo vlastný byt. Povedal/a by si, že ho nechceš?

°° Ako prestať závidieť?

Môj (obmedzený) názor hovorí, že závisť sa nikdy nestratí. Ale áno, verím aj, že sa dá určite zmierniť. Ak sme závistliví a chceme s tým niečo urobiť, jediným riešením je venovať sa niečomu, pri čom na závisť nebudeme mať čas. Prečo? (“Lebo na závisť nebudeme mať čas!” :D )

Človek, ktorému závidíme, má niečo, čo by sme chceli tiež. Aby sme to dosiahli, musíme sa snažiť. A dajme úplne bokom, akou cestou sa po to dostal on. Chceme to, a musíme na tom pracovať. Akou cestou sa k tomu dostať, si vieme naplánovať napríklad odpoveďami na otázky:

Aký je môj cieľ - čo bude výsledok môjho snaženia?
Čo fyzické k tomu budem potrebovať?
Čo sa budem musieť naučiť?
Kde budem hľadať informácie?
Budem potrebovať pomoc od niekoho iného?
Viem sa tomu venovať do takej miery, ako si predstavujem?
..a ďalšie

Ak sa budeme naozaj venovať naplno splneniu nášho cieľa, na porovnávanie - a teda závisť - nebudeme mať žiadny priestor.

Nikdy, nikdy nevidíme všetko, čo ten človek musel spraviť aby mal to, čomu závidíme. A práve správne položené otázky nás nielen zamestnajú a spustia kolobeh práce na sebe, ale uvedomíme si, že to, čo sa nám zdalo, že daný človek nadobudol “za pár šupov”, “za nič” alebo dokonca že “si to nezaslúžil”, nebolo vôbec jednoduché. A keď si to vyskúšate, uvidíte, že je za tým naozaj kopec práce.

Vždy si však na začiatku tejto cesty úprimne odpovedzme na otázku, či je to, po čom ideme, naozaj náš cieľ alebo to chceme dosiahnuť / dostať preto, lebo to má aj náš kamarát / kamarátka (alebo niekto iný). Najjednoduchšie si na túto otázku odpovieme, ak máme svoje skutočné “PREČO?”, ktoré myslíme úprimne a vychádza z nášho vnútra.

Ak závisť prichádza z našej strany, môže sa stať, že si ju ani neuvedomujeme. O chvíľu skúsime zistiť, či niekomu závidíme my sami - tak zistíme, či si niečím (niekým) dobrovoľne sťažujeme život.

“Sme síce kamarátky, ale ona sa teraz strašne zmenila.. Len sa pretŕča na internete s predĺženými vlasmi a mihalnicami a zarába na tom peniaze. Do poriadnej roboty by mala ísť!” ← Ohováranie za chrbtom s cieľom zhodiť človeka, ktorý dokázal viac, ako my. Hľadáme utvrdenie v tom, čo si nahovárame: teda že my by sme to “nechceli” ale ak by sme to mali, skákali by sme po strop.

°° Rozprávame neustále “v zlom” o niekom v našom okolí?

Leží nám v krku, lebo sa správa ako nekompletný dilino, ale aj tak má niečo, čo my nemáme. Závidíme mu - a túto závisť skrývame za jed, ktorý o ňom rozosievame, kam sa pohneme.

Vidíme v tom človeku nejaké “čaro”, nejaký typ úspechu v jeho živote, ktorý nám bije do očí - ale (aj keď to vieme,) často si nepriznávame, že je to znak jeho vlastného úsilia. A to nás vytáča.

Skúsme si položiť tieto otázky:

Prečo mu to závidím?
Je skutočne pravda, čo si o ňom myslím, alebo je to len moje vlastné presvedčenie?
Keď to tak veľmi chcem, prečo to ešte nemám?
Zamyslel/a som sa nad tým, akými cestami to viem dosiahnuť?
Spravil/a som pre to, aby som to mal/a tiež, všetko, čo sa dalo,a lebo sa vo mne prejavil "majster na hľadanie výhovoriek"?
(a opäť: ) Chcem to preto, lebo to má ten človek, alebo preto, že to chcem skutočne ja sám/sama?

S odpoveďami na otázky si dajte načas. Pozrite sa na situáciu z pohľadu tretej osoby:
Ako vnímate vzťah, na ktorý sa pozeráte - s tým, že o ňom viete všetko? Alebo ak by ste nevedeli nič?

°° Pár slov na záver

Nezabúdajme, že vždy budú na tejto Zemi ľudia, ktorým budeme niečo závidieť - rovnako tu budú ľudia, ktorí niečo závidia nám. Ak nám takíto ľudia znepríjemňujú život, je dôležité uvedomiť si to a čo najskôr nájsť z tejto situácie východisko.

Najjednoduchšie riešenie je väčšinou opustiť kamarátstvo, pretože či sa nám to páči, alebo nie, tak, ako som už napísala niekoľkokrát: ak sa objaví vo vzťahu závisť, bude v ňom navždy. Bez ohľadu na to, či sme ten, kto závidí, alebo ten, komu je závidené.

Môj záver pri pozorovaní ľudí, ktorí sú plní závisti, je takýto: Závisť nie je len o tom, čo chceme, ale aj o tom, čo sme si ešte nedovolili chcieť.

MYSLi:
"Čo (alebo kto) v mojom živote je mojím tichým zrkadlom toho, po čom túžim, ale bojím sa to priznať?"

Ahojte💚