Devätnásť

umelecký počin @badass-macy

Určite ste už počuli niekoho z vašich starších príbuzných alebo známych, ako spomína na svoje mladé roky a hovorí, že to boli tie najlepšie časy. Ako sa vtedy žilo pokojne, bezpečne a šťastne. Ako sa ľudia mali radi, pomáhali si a bavili sa. Ako bolo všetko lacnejšie, kvalitnejšie a chutnejšie. A ako sa dnes všetko zhoršilo, skomplikovalo a skazilo.

Možno ste sa aj sami niekedy pristihli, že spomínate na svoje detstvo alebo mladosť s nostalgiou a úsmevom na tvári. Ako ste sa hrali s kamarátmi na pieskovisku, ako ste chodili do školy s batohom, ktorému sa po ceste utrhli traky a na smiech, ktorý potom nasledoval. Ako ste sa tešili na prvé rande, diskotéku, festival, ako ste boli bezstarostní, veselí a plní nádeje..

A ste si na sto percent istí, že spomienky boli také pekné, slniečkové a vysmiate, ako si to pamätáte?

°° Čo je to spomienkový optimizmus?

Spomienkový optimizmus je psychologický jav. Spočíva v tom, že si ľudia pamätajú minulosť lepšie, než bola. Možno by ste sa čudovali, ale tento jav je pomerne bežný a má svoje výhody aj nevýhody.

Medzi výhody spomienkového optimizmu patrí rozhodne to, že nám zvyšuje sebavedomie a sebaúctu. Ako? Keď si spomenieme na svoje úspechy, schopnosti a zážitky, cítime sa hrdo a sme so sebou spokojní. Často máme pri spomienkach pocit súdržnosti - keď si spomenieme na rodinu, priateľov alebo komunitu, v ktorej sme sa pohybovali, cítime s nimi spojenie. Zároveň, keď si spomenieme na príjemné momenty, emócie a atmosféru, cítime sa šťastní a uvoľnení. Tiež si môžeme zaspomínať na nápady, ktoré sme zrealizovali, na čo sme prišli, ako sme vyriešili nejaké problémy, pripadáme si motivovaní a hrdí na samých seba. To nás môže posúvať vpred a túžime dosahovať rovnaké (alebo lepšie) úspechy v budúcnosti.

Lenže máme tu aj nevýhody spomienkového optimizmu. Minulosť si vieme riadne idealizovať a vôbec si to neuvedomujeme. Spomíname akoby "nepresne", strácame kontakt s tým, čo sa naozaj stalo. Keď v našej mysli vidíme minulosť bez chýb, problémov a konfliktov, ľahko stratíme schopnosť analyzovať a hodnotiť. Znižuje sa tiež naša schopnosť učiť sa a poučiť sa z minulosti. Podvedome sami sebe brzdíme rozvoj a snahu o zmenu. Keď si spomenieme na minulosť ako na nezmeniteľnú, málo sa otvárame novým možnostiam a výzvam. A keď si spomenieme na minulosť ako na dokonalú, ťažko sa zmierujeme s nedokonalosťou prítomnosti a budúcnosti.

°° Prečo zabúdame na to zlé?

Existuje niekoľko dôvodov, prečo si ľudia pamätajú minulosť lepšiu, než v skutočnosti bola. Môže to byť obranný mechanizmus, ktorý vyvíja naša psychika. Snaží sa nás ochrániť po tom, ako zažijeme niečo negatívne, bolestivé, traumatické. Či už je to šikana v škole, rodičia, ktorí nevedeli dať lásku alebo fyzické bolesti, ktoré sme si spôsobili alebo nám boli spôsobované. Často preto vytesňujeme alebo zmierňujeme skutočný význam týchto skúsenotí.

Ďalším dôvodom sú takzvané retro spomienky. Pri spomienkach na minulosť máme (pod)vedomú tendenciu vyberať si tie, ktoré sú pre nás zmysluplné, hodnotné alebo inak dôležité. Preto si častejšie pripomíname tie pozitívne, než tie negatívne.

V tomto prípade to nemusíme byť iba my sami. Takéto správanie môžeme vidieť aj na niekom, s kým sme nemali veľmi dobrý vzťah. Môže to byť ktokoľvek od rodiča, cez blízkych až po širší okruh priateľov. Ak niektoré osoby vo vašom okolí vyťahujú pri každej príležitosti iba pozitívne zážitky, vo väčšine prípadov to znamená, že si (pod)vedome uvedomujú, že sa k vám správali zle a teraz sa snažia situáciu zľahčovať. Zjednodušene povedané: Snažia sa zahladiť svoje činy alebo traumu, ktorú sami spôsobili, a zľahčujú prípadné reálne postrehy druhej strany, ktorej ubližovali.

Najčastejšie máme lepšie spomienky na detstvo. Keď sme boli deti, vnímali sme svet inak, než keď sme dospelí. Mali sme menej zodpovednosti, starostí a problémov. Všetci nám venovali svoju pozornosť a okolo nás boli ľudia, ktorí možno dnes už s nami po Zemi nekráčajú. Preto si spomíname na detstvo ako na bezstarostné a radostné obdobie.

Keď sa rozprávame o minulosti s inými ľuďmi, ovplyvňujeme sa navzájom. Zdieľame si svoje spomienky, názory a pocity. Často si preto prispôsobujeme svoje spomienky podľa toho, čo je pre nás a pre nich prijateľné, žiaduce alebo očakávané.

°° Ako sa vyrovnať so spomienkovým optimizmom?

Spomienkový optimizmus nie je nutne zlý ale ani dobrý. Je to len jeden zo spôsobov, ako sa ľudia vyrovnávajú so svojou minulosťou. Dôležité je vedieť, kedy je tento jav prospešný a kedy nám škodí. Ako sa nad tým zamyslieť a začať sa v tom trocha viacej orientovať?

Buďme si vedomí našich spomienok

Uvedomme si, že naše spomienky nie sú objektívne a nezmeniteľné. Sú ovplyvnené našou osobnosťou, emóciami, situáciou a kontextom. Preto sa nebojme spochybňovať ich, overovať a dopĺňať.

Nie sme na tomto svete sami. Opýtajme sa niekoho blízkeho, ako sa odohrali niektoré udalosti, na ktoré si spomíname. Prezrime si fotografie z minulosti a keď nájdeme niečo, k čomu sa nám viaže nejaká spomienka, zamyslime sa nad ňou.

Čo v nás vyvoláva?

Čo sa dialo predtým, ako bola fotka odfotená?

Bol tento deň príjemný?

Keď si odpovieme na tieto otázky, skúsme sa na podobné otázky opýtať niekoho, kto je na fotke s nami, poprípade niekoho, kto ju fotil. Bez toho, aby sme mu hovorili o našich pocitoch a dojmoch z toho dňa, vypočujme si jeho pohľad. Budeme pravdepodobne veľmi prekvapení.

Keď si uvedomíme, že naše spomienky sú nejakým spôsobom skreslené, nebudeme na ne tak veľmi fixovaní a zistíme, že aj v živote, ktorý žijeme teraz, je mnoho skvelých zážitkov. Nedovoľte, aby vám unikli iba preto, že myslíte len na to, ako bolo kedysi dobre. Žite teraz.

Buďme otvorení novým skúsenostiam

Nezostávajme zaseknutí v minulosti. Dovoľme si zažiť niečo nové, iné a neznáme. Skúsme sa niečo nové naučiť, stretnúť niekoho nového alebo navštíviť nové miesto. Tým obohatíme svoje spomienky a rozšírime svoje obzory.

Buďme realistickí a optimistickí

Nemali by sme si idealizovať minulosť a bagatelizovať prítomnosť a budúcnosť. Uznajme si naše úspechy aj neúspechy, naše radosti aj smútky, silné aj slabé stránky. Snažme sa vidieť veci také, aké sú, ale aj také, aké by mohli byť.

Buďme aktívni a zodpovední

Neutekajme pred realitou a nevyhovárajme sa stále z nejakého dôvodu na minulosť. Zoberme náš život do vlastných rúk a urobme s ním niečo dobré. Stanovme si svoje ciele a plány a usilujme sa o ich dosiahnutie. Buďme zodpovední za svoje rozhodnutia a činy.

°° Pár slov na záver

Spomienkový optimizmus je fenomén, ktorý nám pomáha ceniť si našu minulosť a udržiavať si pozitívny postoj k životu. Nie je to však dôvod na to, aby sme ignorovali prítomnosť a budúcnosť a žili len vo svojej fantázii.

Fantázia je síce pekná vec, ale nie je to všetko. Musíme sa tiež zaujímať o to, čo sa deje okolo nás a ako to ovplyvňuje nás a našich blízkych. Musíme byť informovaní, zvedaví a kritickí. Musíme sa zapájať do spoločenského diania a ovplyvňovať ho k lepšiemu.

Nenechajme sa ovplyvniť len spomienkovým optimizmom, ktorý nám hovorí, že kedysi bolo lepšie a že by sme sa mali vrátiť do minulosti. Minulosť nie je ani taká dokonalá, ako si ju pamätáme, ani taká nezmeniteľná, ako si ju predstavujeme. Minulosť je len zdrojom inšpirácie, poučenia a obohatenia. Nie je to cieľ ani vzor.

Skúste sa pozrieť na prítomnosť a budúcnosť s otvorenou mysľou a srdcom. Skúste vidieť v nich príležitosti, nádej a zmenu. Skúste byť optimistickí nielen vo vzťahu k minulosti, ale aj vo vzťahu k prítomnosti a budúcnosti.

Nechajte spomienkový optimizmus, aby vám slúžil, nie aby vás ovládal.

.

.

Ahojte💚

.

.

Obrázky, pod ktoré som nenapísala zdroj vygenerovala AI.