Osemnásť

umelecký počin @badass_macyy

Nikto z nás sa nenarodil so schopnosťou ovládať svoj život. Všetci sa to učíme počas života. Záleží, akým smerom nás vedú naši rodičia, aké vzdelanie si vyberieme, ako veľmi nám "je dovolené" vybrať si svoju budúcnosť. Práve tieto kroky majú priamy súvis s tým, ako veľmi budeme samostatní v "dospeláckom živote". Pretože to všetko nás vyformovalo do toho, kým sme dnes.

Témou dnešného článku je: Prečo je tak ťažké byť samostatným?

.

°° Sme vychovaní tak, aby sme poslúchali

Mnohí z nás si ani v dospelosti neuvedomujú, ako veľmi nás počas celého života ovplyvňuje to, ako sme vychovaní a ako sa k nám správalo naše okolie počas dospievania. Ak sme neustále upozorňovaní - či už doma alebo v škole - znie to možno prekvapivo, ale vlastne logicky: stanú sa z nás s vysokou pravdepodobnosťou poslušní ľudia.

Ak patríme medzi "poslušných", môžeme si všímať rôzne problémy, ktoré nám komplikujú život. Napríklad: vieme plniť úlohy ale nevieme si ich "zadávať". Preto často akoby nevieme, ako začať aj napriek tomu, že vieme, čo by malo byť naším cieľom. Ale nevieme si určiť postup, ako by sme sa mali k výsledku dopracovať. Zle určený (alebo žiadny) postup nás môže úplne odradiť od toho, aby sme pokračovali v našich plánoch - pretože sami seba presvedčíme, že na to nemáme, že to sami nedokážeme. Vie to narobiť peknú šarapatu v našich životoch - predovšetkým pokiaľ sa chceme osamostatniť.

Nie je nemožné sa z takého života vyvliecť. Je ale potrebné stanoviť si vlastné ciele a držať sa ich, byť disciplinovaný vo svojom snažení. Ďalším dôležitým bodom je naučiť sa prekonávať prekážky a neustále sa rozvíjať. Základ je ale stále rovnaký - nevzdávať to. To, že sa nám nedarí, nám ukazuje, ako to nemáme robiť nie že na to nemáme a že by sme to mali vzdať. O očakávaniach okolia a o tom, ako nás niekedy ľudia okolo tlačia do toho, čo vlastne nie je to naše, si prečítate v jedenástom víkendovom príspevku. Rozhodne stojí za prečítanie.

Pri budovaní samostatnosti je potrebná sebaúcta a sebavedomie. Sú to slová, ktoré sa skloňujú veľmi často - a nie je to iba tak pre nič za nič. Musíte veriť v schopnosti, ktorými ste schopní niečo dosiahnuť. Každý ich má. Aj keď sa zdá úloha (hlavne taká, ktorú ste si zadali sami) veľmi ťažká, je to cesta. Je to jednoduché: ak neprejdete po ceste, ktorá niekam vedie, nedostanete sa k cieľu. Samozrejme, to sa ľahšie povie, ako urobí, ale nevešajte hlavu.

°° Čo nás odrádza od toho vydať sa inou cestou

Ako sme si už povedali, okolie má na nás niekedy až nereálne nároky. Keď sme deťmi, dospelí si myslia, že ako deti poriadne nevieme, čo chceme. (Neznamená to, že máme byť decko, s ktorým si rodič nevie rady.) Často počujeme "Buď dobrý a počúvaj tatinka/maminu" a to je to, čo poznáme, čím sa riadime, nie? Ale sú to jedny z prvých "rozkazov" v našom živote, ktorými sa riadime - alebo neriadime. V druhom prípade - ak neposlúchame a nepočúvame, čo nám rodič hovorí - často sa stretávame s hnevom alebo sklamaním z jeho strany. A to v nás vyvoláva určité pocity, ktoré sa nám zapisujú do pamäte. My si na takéto situácie ani nemusíme pamätať, sú ale zapísané v našom podvedomí a ovplyvňujú naše životy.

Z toho logicky vyplýva, že jediné, čo nás odrádza od toho, aby sme sa vydali vlastnou cestou, sú naše presvedčenia. Na ich základe sa v nás aj v neskoršom veku vynárajú otázky typu:
- Sklamem rodičov, keď im poviem, že škola, ktorú mi zaplatili, ma nebaví?
- Bude sa na mňa hnevať môj partner, keď mu poviem, že sa mi niečo nepáči?
- Pohádam sa s mojimi kamarátmi, ak im poviem, že na miesto, ktoré vybrali, nechcem ísť?
- Vyhodí ma môj zamestnávateľ, keď mu poviem, že finančná odmena za moju prácu sa mi zdá nedostatočná?
Môže sem patriť ale aj otázka s obavou ako:
- Čo povie moje okolie, keď ma v práci povýšia? Nebudú ma mať za "vlezdoprdelku"?

Sú to obavy z reakcií okolia, ktoré sú v nás zakorenené. Keď nás prepadajú takéto myšlienky, zamyslime sa: Odkiaľ pramenia? Skutočne som to ja, alebo len nejaký nainštalovaný program v mojej hlave? Naozaj by som sa takto správal/a aj v prípade, keby som mala iný základ, keby som bol/a podporovaná/ý v tom, čo ma od detstva alebo tínedžerského veku bavilo?

Predstavte si to ako analýzu svojho vnútra. Výsledné "osvietenie" rozhodne nepríde zo dňa na deň, ale ak na sebe zapracujete, výsledok stojí za to. Bude vám lepšie psychicky, fyzicky. Začať sa pozerať na svet inak, hlbšie, je niečo, čo do života každého človeka prinesie iba pozitíva. Aj v prípade, že sú to negatívne pozitíva. To je výraz, ktorým ja osobne označujem situácie, ktoré považujeme za zlé, avšak vždy kvôli niečomu vznikli a to niečo nám ukáže cestu, ktorú už viac nezvolíme - a to je pozitívne.

V práci sme často nútení fungovať spôsobom: dostanem prácu, vykonám ju a viac sa nestarám. Ak však jedného dňa príde nejaký vlastný projekt, nevieme, ako začať, čo všetko potrebujeme k tomu, aby to niečo klapalo ako hodinky a nevieme si usporiadať čas. Zrazu si uvedomíme, že ten zamestnávateľ asi predsa len nemá takú ľahkú prácu, ako sme si mysleli.. Možno má povinnosti o ktorých sme vôbec nevedeli. Ak sa chceme v pracovnej oblasti osamostatniť, prináša to mnohé úskalia, ktoré zistíme až časom. Pocity, že nie sme na všetky tie činnosti dostatoční, dokážu poriadne zamávať s našim sebavedomím..

Ako sa zbaviť takejto "nedostatočnosti"?
V prvom rade nesmieme hádzať flintu do žita. To, že niečo nám nejde hneď alebo príde na rad úloha s komplikovaným riešením, je nutné brať ako výzvy, nie ako zlyhania. Nie každý máme v sebe "organizátora", vďaka ktorému nám pôjde všetko ľahko.

Je rozdiel byť pracovitý pre niekoho a byť pracovitý kvôli sebe. Správny postoj je, že odmenou by pre nás nemalo byť finančné ohodnotenie, ale odmena v podobe spokojnosti z toho, že robíme to, čo nás baví. Že to nás baví. Nie, že to robí radosť ľuďom okolo nás, ktorí nás do toho dotlačili, tých, ktorí od nás očakávali určité výsledky.

Ak pochopíme "dospelácky" život, bude sa nám dobre fungovať. Naši rodičia, vychovávatelia a ľudia, s ktorými sme sa stretali v nás vyformovali hodnoty, presvedčenia a spôsoby myslenia. Ich očakávania môžu mať silný vplyv na naše rozhodnutia a akcie v prítomnosti. V žiadnom prípade by sme im však nemali mať za zlé, ak v tom vidíme nejaké negatíva. Tak isto boli do nich zasiate semienka, podľa ktorých sa teraz správajú a správali sa tak aj keď nás vychovávali.

°° Pár slov na záver

Ak sme vyrastali v prostredí, kde boli naše nápady a výmysly potlačené do úzadia alebo sme boli nadmerne kontrolovaní a obmedzovaní, cesta k samostatnosti bude zložitejšia. Je vysoko pravdepodobné, že sa ani poriadne nevieme postarať o svoje potreby, o seba.. Môže sa to prejaviť na tom, že napríklad nevieme zvládnuť bežné domáce úlohy, nevieme sa rozhodnúť, aké zamestnanie nás napĺňa alebo dokonca nevieme ani to, čo by sme mali očakávať od zdravého vzťahu - priateľského alebo aj partnerského.

To, že sme v takomto prostredí vyrastali ale nemusíme považovať za "osud". Byť samostatný nie je žiadny osud, je to zručnosť. A tak, ako každú zručnosť, aj túto je možné si osvojiť postupne. Dôležité je uvedomiť si, že to, ako sme boli vychovávaní, síce možno určuje to, akí sme dnes, ale nemá žiadny vplyv na to, akí sa rozhodneme byť v budúcnosti. Máme možnosť naučiť sa nové návyky a svoju samostatnosť postupne budovať.

Ak nás rodičia vedú k samostatnosti, a dovoľujú nám rozhodovať sa (napríklad aj v takej veci ako je to, čo si oblečieme do školy) všetko toto vieme začleniť do života, ktorý si vďaka tomu rozhodne uľahčíme. Ak však nevieme ani to, ako zapnúť práčku alebo ako uvariť jednoduché jedlo, cestu k samostatnosti budeme mať o niečo ťažšiu. Avšak nie nemožnú.

Samostatnosť je cenná schopnosť, no pre mnohých je to náročná a zdĺhavá cesta. Výchova a vplyv, ktorý sme zažili v detstve a v mladosti majú výrazný dosah na to, akí sme dnes a aká je naša schopnosť byť v našom svete nezávislými.

Výchova hrá kľúčovú úlohu pri formovaní našich hodnôt, presvedčení a spôsobu myslenia. Nezáleží na tom, či dobrú alebo "zlú", zažil ju každý z nás. Ak nás rodičia podporovali a viedli nás k samostatnosti, učili nás rozhodovať sa a prijímať zodpovednosť za svoje činy, máme vysokú pravdepodobnosť, že sa staneme sebavedomými a nezávislými ľuďmi. V takom prípade máme slobodu rozhodovať sa, ako chceme žiť a akým smerom chceme ísť.

Cesta k samostatnosti si vyžaduje sebaúctu a trpezlivosť ale aj odvahu. Skúmať a pochopiť, ako nás výchova ovplyvnila, je prvým krokom k oslobodeniu sa od nežiaducich vzorcov správania a myslenia v našom vnútri. Keď pochopíme, že učiť sa samostatnosti je cesta k osobnému rastu a slobode, môžeme dosiahnuť naplnený život. Samostatnosť je cenným darom, ktorý si môžeme sami pre seba vybudovať.

V priebehu budúceho týždňa si s Patrónmi POKECáme v druhej časti článku na témy:

• Akú úlohu hrá samostatnosť v osobnom raste
• Výhody a odmeny samostatnosti
• Ako sa vydať na cestu k väčšej samostatnosti

Všetkým Patrónom z celého srdca ďakujem za podporu! :) A ak ešte nie ste Patrónom, ale chcete si čítať všetky články, nie je nič jednoduchšie ako sa pridať do komunitky mojich Patrónov. Najnižší mesačný príspevok, ktorým môžeš podporiť moju tvorbu je 2 euríčka - to nie je tak veľa, čo povieš? ;)
Ak potrebuješ ďalšie info, nájdeš ho priamo na Patreone.
.
.
.
Ďakujem, že ma čítate!
Ahojte💚