Hlbší pohľad na EQ

umelecký archív @ivetar.s_blog

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, aký by bol život so superschopnosťou, vďaka ktorej by vám všetko išlo skrátka tak nejak “ľahšie”? Táto superschopnosť existuje a volá sa emocionálna inteligencia (EQ). 

V predchádzajúcom článku sme si povedali, čo EQ vlastne je a kde sa v nás berie. V tejto časti si prečítate o pozitívach, ale aj negatívach, ktoré prináša vysoké EQ.

.

°° Pozitíva vysokého EQ

Začnime tým, že ak máte vysoké EQ, lepšie sa prispôsobíte nejakej zmene. Po hlbšom zamyslení to vlastne nie je žiadny prevratný objav: Keďže viete ovládať svoje pocity, pravdepodobne máte aj upratané myšlienky. To znamená, že ste stotožnení so zmenou, ktorá nastane a uvedomujete si, že zažijete niečo nové, čo vás posunie vpred. Ktovie, ako to naozaj je, lebo veď toto som si teraz vymyslela :D . Ale môže byť, dávalo by to zmysel.

Ďalej tu máme prínos vysokého EQ v pracovnom prostredí. Kdekoľvek ste zamestnaní, pravdepodobne máte nejaký kontakt s ľuďmi. Verím, že niektorí z vás už zažili rozbroje na pracovisku a zároveň dúfam, že vás nie je veľa. S vysokým EQ sa ale aj na pracovné hádky a nedorozumenia viete pozrieť s nadhľadom. Nenecháte sa len tak rozptýliť neobvyklou situáciou a pri troche zručnosti komunikácie dokážete ukľudniť situáciu, poprípade poradiť a navrhnúť riešenie podľa vášho pozorovania.

S prácou sa spája aj stres. Vysoké EQ vám pomáha rozpoznať vaše stresory a viete na ne správne reagovať tak, aby ste si nespôsobili zbytočný stres. 

Ak vediete nejaké skupiny (ste nadriadení, lídri, učitelia a tak ďalej) vysoké EQ sa vám hodí. Dokážete lepšie pochopiť pocity celého tímu aj jednotlivcov. Pozitívnym dôsledkom je potom efektívnejšia spolupráca, motivácia a celková chuť do práce. Ľudia na vysokých pozíciách, ktorí majú vysoké EQ, sú pre ostatných motivujúcimi postavami.

Viete, čo je zaujímavé? Emocionálne inteligentní ľudia sa racionálnejšie rozhodujú. Je to výsledok toho, že vedia analyzovať, ako sa cítia. Vedia sa vyhnúť impulzívnym rozhodnutiam, ktoré by v mnohých prípadoch neskôr ľutovali. Ako napríklad, že keď niekomu hnusno vynadáte, tak až keď ste v kľude sami doma, uvedomíte si, že ste sa správali ako blbci. Platí to aj v prípade, že si po hádke stojíte za svojím a veríte, že si to ten človek zaslúžil? Áno, aj v tomto prípade. Znamená to, že ste nezvládli svoje emócie a preto ste vypenili - a to je znak nízkeho EQ.

Hore vymenované vlastnosti znejú dobre a tak akosi zaváňajú úspechom. Aby som ale nepísala len o pozitívach, teraz sa pozrieme na odvrátenú stranu vysokého EQ.

°° Negatíva vysokého EQ

Prvým - a z môjho (obmedzeného) pohľadu dosť nebezpečným - negatívom je rozhodne skutočnosť, že ak máte vysoké EQ, môžete začať používať svoje schopnosti na manipuláciu. Budete pre seba získavať výhody a manipulujete s emóciami druhých vo svoj prospech. Môj (obmedzený) názor hovorí, že je to doslova nesprávne použité vysoké EQ. 

Vieme si to predstaviť na príklade, kedy vám niekto niečo požičia. On vám to raz požičia, vám sa to páči chcete to znova. A potom zase. A ešte pre vašu kamarátku alebo známeho a ďalších ľudí.. Skúšate na tohto človeka taktiky, ktoré vám vždy pomôžu dosiahnuť svoje. Zrazu v tom človeku vyvoláte pocit, že vás musí obskakovať a ak má slabšiu vôľu, nevie vám povedať nie. A ak sa ohradí, vyvoláte v ňom pocit, že on je ten zlý, kto nechce pomôcť. Robíte to čisto za účelom získať niečo pre seba.

Toto je veľmi nebezpečné manipulatívne správanie, ktoré posilňuje moc toho, kto ovláda - ale zároveň ubližuje tomu, kto je ovládaný. Ak patríte k ľuďom, ktorí zneužívajú túto svoju vlastnosť - či už vedome alebo nevedome - myslite na to, že Vesmír vám to jedného dňa môže spočítať.

Druhé, pre mňa veľmi známe negatívum je, že vysoké EQ ľudí akoby “núti” (nútime sa sami) pomáhať ostatným na úkor seba.
“Samozrejme”, že je dôležitejšie utekať cez pol Mesta, lebo môj známy/známa/kamarát/.. potrebuje.. čokoľvek: od peňazí, pomoc s niečim v domácnosti, odvoz, telefonovanie až po jedlo. Ak by ste sa pre svojich priateľov aj rozkrájali a oni chcú stále viac, verte mi a dištancujte sa od tohto vzťahu. To, ako vás to neskutočne ubíja a poznačuje, zistíte, až keď už bude neskoro. A dávať si po tom psychiku do poriadku, nie je sranda.

Na druhú stranu, po takejto skúsenosti budete vedieť, akému správaniu sa máte vyhnúť v budúcnosti a vaše okolie sa pretriedi. Samozrejme, že je ale lepšie prísť na to príjemnejšími spôsobmi.

“Nesúď ma podľa ľudí, s ktorými sa stýkam, súď ma podľa toho, akých ľudí som zo svojho života dokázal odstrihnúť.”

Kto sa so mnou niekedy rozprával, si zaiste všimol moju ”chorobu” - tak to volal jeden môj dávny kamarát. A to, že keď počúvam, tak počúvam (často ešte aj všetko okolo). Akonáhle mi niekto začne hovoriť, čo zažil, prepínam sa prepnúť do módu “teraz sa to deje mne” a mám uši aj oči na stopkách. A verte mi, aj vo chvíli, keď práve narýchlo odpisujem niekomu na správu.

Spomínaný kamarát túto moju vlastnosť nazval práve “chorobou”, lebo som mala obdobie, keď som doslova žila pre ostatných. Ak máte toto isté, určite vám budú povedomé niektoré príklady:
- Dokázala som bez mihnutia oka odpísať na správu pokojne aj o 2 v noci, aj napriek tomu, že som o 4 vstávala do práce.
- Bola som vždy úprimne rada, že môžem pomôcť aj ľuďom, ktorí to využívali ale mne sa vďaka tomu žilo “lepšie”.
- Priniesla som čokoľvek kamkoľvek, ak niekto potreboval, a tak ďalej.. Premýšľala som nad tým, ako dopadli na vyšetrení, na ktoré sa chystali, ako sa im podarilo napísať test, na ktorý sa učili týždeň, či sa im darí urovnať si vzťahy s priateľmi, polovičkami, rodinami, domácimi miláčikmi aj rastlinami.

Ak sa dostanete do “štádia”, kedy sa vám nejako “nápadne” začnú takíto ľudia (a situácie) v živote kopiť a vy už nedokážete ani tým, ktorí s vami jasne manipulujú, povedať nie, nastáva problém.

Nikdy nekončiace telefonáty aj počas školy a práce, neustále sťažovanie sa na všetko bez jediného záblesku snahy o zmenu v živote. Neustále výčitky, klamstvá, vyhrážky a výhovorky - takíto ľudia boli okolo mňa. Ale ja by som pre každého z nich spravila prvé aj posledné.

Výrazne vás teda varujem: Pomôžte najskôr sebe. Vyberajte si ľudí, s ktorými skutočne chcete tráviť čas. Vaše okolie nemusí byť ružové a kvetinkové ale sami ste sa predsa rozhodli, že s tým človekom (alebo viacerými ľuďmi) budete tráviť čas a tak isto to viete zmeniť. (A teraz sa tvárim, že nepočujem výhovorky, ktoré sa vám roja v hlave s niekoľkými “ALE”.)

- Čo mi dáva čas strávený s týmto človekom?
- Je pre mňa oporou a som ja oporou pre neho?
- Teším sa z jeho úspechov a on sa úprimne teší z mojich?
- Kam ma vzťah s týmto človekom posunul? Zmenil ma nejako?
- Je to človek, ktorého vždy rád vidím?
- Mám rád jeho prítomnosť aj keby som s ním mal len potichu sedieť v miestnosti?

Toto je len pár otázok, ktoré by ste si mali položiť ohľadne vašich vzťahov - priateľských, partnerských, ale aj rodinných. Na týchto otázkach nie je nič sebecké, a ak na ne odpovedáte pozitívne - poprípade ešte aj s úsmevom na perách - verte mi, že máte dobrého priateľa. Vystavovať sa človeku, ktorý vám berie energiu, ktorí chŕli jedy, “sem-tam” zavádza alebo klame, je nebezpečné. Jediný, komu týmto vzťahom ubližujete, ste vy sami.

Ako som už uviedla na príklade, človek s vysokým EQ má až nutkanie stále pomáhať ostatným až do takej miery, že zanedbáva svoje potreby. Je ľahké ocitnúť sa v situáciách, ktoré vám ubližujú. Ak to preženiete, nastupuje syndróm vyhorenia.

Negatívum vysokého EQ pozorujem u ľudí, ktorí nezištne pomáhajú. Neberte ma zle, nie som ten človek, ktorý by vám písal, aby ste nepodporovali útulky a záchranné stanice alebo aby ste neprispievali na organizácie, ktoré pomáhajú ľuďom alebo nejedli zvieratá.

Zamyslite sa však vždy nad tým, či dobré skutky robíte v únosnej miere pre vašu psychiku. Ak ste každodenne bombardovaní tragickými osudmi z každej strany, nebude trvať dlho a psychicky vám to veľmi, veľmi ublíži. Začnete cez prsty pozerať na ľudí okolo vás, ktorí majú nízke EQ. Budete od nich počuť vety o tom, že ste precitlivení a že ste chodiaca kopa nešťastia.

“Nikto nemôže pomôcť každému, ale každý môže pomôcť niekomu”. 

Netýrajte sa za to, že nerobíte dosť, ak robíte, čo môžete.

Maily záchranných staníc, útulkov, facebookové profily, na ktorých sa každý druhý deň objaví príspevok rodičov, ktorí zúfalo zháňajú peniaze od ľudí pre svoje hendikepované dieťa,.. Vytvárate v sebe obavy: Prečo nepomohol štát? Bude to dosť, ak pošlem 10€? Kto sa o mňa postará, keď sa ja dostanem do takejto situácie? alebo Ak nepomôžem, nikto nepomôže ani mne, keď to budem potrebovať, a podobne..

Všetko toto je tak veľmi ubíjajúce, že iba ten, kto sa niekedy dlhodobo vystavoval podobným skutočnostiam, rozumie, o čom píšem.. Opakujem: neznamená to nepomáhať. Znamená to stále brať ohľad v prvom rade na seba. Ak vy nebudete v poriadku, už nepomôžete ani sebe ani druhým, to majte na MYSLi.

°° Pár slov na záver

Na záver by som sa rada zamerala na tých, ktorí vychovávajú nového človeka: Je dôležité všímať si, akým smerom, sa v deťoch, ktoré vychovávame, vyvíja EQ.

Aj keď si to mnohí rodičia neuvedomujú, deti sa veľmi rýchlo naučia manipulovať s ľuďmi - najčastejšie s najbližšími príbuznými. A ak im to dlhodobo vychádza (prechádza), nemajú dôvod nevyužívať túto zručnosť a aj mimo domu. Dokážu to robiť bez mihnutia oka a časom sa zneužívanie EQ stane ich dennou rutinou.

Rovnako tak by sme mali reagovať, ak vidíme, že je dieťa z niečoho až prehnane smutné alebo sa o nejakú tému neprestajne zaujíma a stále ju analyzuje. Vtedy je na mieste komunikovať konkrétnu tému s dieťaťom viac, a vysvetliť mu jeho pocity v detskej reči.

Ak to zanedbáme, nový človek, o ktorého sa staráme, bude musieť zápasiť so svojimi pocitmi až do dospelosti.

.

.

.

Ahojte💚

.

.

.

.

Autorom úvodného obrázka som ja, @lady_if 

Obrázky v článku boli vytvorené s pomocou DALL·E