Životná kríza mladých dospelých (1. časť)
Vnútorný chaos, pocit nedostatočnosti, pocit, že robíte veľa a ešte viac, ale stále je to málo. Máte pocit, že sa ženiete nikam a tento kolotoč nechcete - a časom ani neviete - zastaviť.
Aj takto by sa dala popísať životná kríza mladých dospelých, kríza štvrťstoročia alebo po anglicky “quarter life crisis”. Vnútorný chaos po vstupe do dospelosti trápi nespočetné množstvo mladých ľudí. Tento tlak má na duševné zdravie mladého človeka obrovský dopad: zdravotné ťažkosti, úzkosti a niekedy dokonca aj depresie.Aj napriek tomu, že si množstvo “starších” ľudí (nad 4o rokov) myslí, že za to môže “slabá nátura dnešných mladých”, pravda je taká, že vôbec netušia, o čom hovoria. Keď vyrastali, svet vyzeral úplne inak a v mnohých prípadoch je nemožné tieto dva svety prepojiť.
.
°° Čo je kríza mladých dospelých?
„Quarter life crisis“ alebo “kríza štvrťstoročia” je pojem, ktorým sa označuje obdobie intenzívneho vnútorného zmätku medzi 18.-tym a 3o.-tym rokom života. Hlava je zahltená pochybnosťami a hľadaním zmyslu v živote. Objavuje sa v čase, keď sa od človeka “očakáva”, že “už by mal vedieť“: čo chce robiť, kam smeruje a kým by chcel byť. Lenže.. realita je zložitejšia a kopec ľudí sa namiesto istoty stretáva len s pocitom paralýzy, tlaku a zlyhania.
Typickými znakmi sú pochybnosti o rozhodnutiach z minulosti, porovnávanie sa s ostatnými, pocit meškania, úzkosť z budúcnosti či strata motivácie. Výskumy dnes tento fenomén uznávajú ako skutočný, nie ako výmysel „slabej generácie“.
Spochybňujete rozhodnutia, ktoré ste urobili v minulosti a ešte viac vás trápi budúcnosť..
Hlavou vám prúdia otázky:
Čo chcem vlastne v živote robiť?
Aký som človek a akým človekom chcem byť?
Mám sa tomu venovať aj naďalej alebo to mám vzdať?
Má zmysel to, čo robím?
Prečo nie som taký / taká úspešná ako ten a tá?
Zaujímavé je, že krízu okolo dvadsiateho a tridsiateho roku života neprežívajú len ľudia, ktorým sa “nedarí” a nie sú tam, kde by chceli byť. Patria sem aj mladí ľudia, ktorí zažili úspech a odrazu sa v nich niečo pohlo a oni nevedia, kam a ako ďalej: Niečo už dosiahli, ale čo teraz?
Zostávate paralyzovaní, pretože dnešný svet prináša toľko možností až si neviete vybrať, čo by vás najviac bavilo, čomu sa chcete venovať. Tak neustále tápete a hľadáte zmysel, radosť a naplnenie v aktivitách, ktoré by vám - prinajlepšom - ešte aj zarábali peniaze.
Výraz “kríza štvrtiny života” je vo vedeckých kruhoch často používaný - aj keď všetci poznajú skôr krízu stredného veku. Úplne po prvýkrát sa tento pojem objavil až v roku 2oo1 v knihe Quarterlife Crisis: The Unique Challenges of Life in Your Twenties. Ak vás táto téma zaujíma, kniha určite stojí za pozornosť.
°° Tlak na výkon a pocit, že nestíhaš s ostatnými
V škole nás často motivujú, aby sme sa vzdelávali v daných odboroch. Niektoré školy prezentujú svoju priemernú výučbu ako niečo, s čím keď úspešne dokončíte školu, zamestnávatelia sa o vás potrhajú. Potom máte ale po škole a píšete inzeráty, hľadáte, čakáte na tie veľké príležitosti, o ktorých vám hovorili - ale nejako neprichádzajú..
Predstavy o tom, že budete pracovať od prvého dňa po škole v parádnej firme so skvelým kolektívom a nadpriemerným platom sú častým spúšťačom pocitov nedostatočnosti a chaosu v dospelom živote.
Netvrdím, že je to tak vždy. Existujú ľudia, ktorí si už počas školských rokov “idú to svoje” a po škole už majú niečo rozbehnuté. Pozrite sa na to ale reálnymi očami: Koľkých z nich poznáte osobne? Pretože v dnešnej dobe internetu je jednoduché vidieť vďaka algoritmu to, čomu najviac venujete pozornosť - sami na to klikáte, sami to vyhľadávate, lajkujete, komentujete.
Úspešné biznisy, šikovných ľudí, ich nápady, ktoré denne vidia tisícky ľudí,..
Mnohé predstavy o „rýchlom zarobení“ stroskotajú aj na tom, že realita finančného sveta je tvrdšia, než sa zdá - a to predovšetkým pre mladých ľudí v dnešnej dobe. Prvé platy často nepokrývajú ani základné potreby a mladý človek tak cíti veľký tlak.
Vyvstávajú otázky ako “Kedy sa konečne odsťahujem od rodičov?, “Ak budem mať vlastné bývanie, budem si môcť dovoliť platiť všetky výdaje?”. Tlak je teda nielen emočný, ale aj ekonomický. Je to bežná súčasť začiatku. Netreba sa za to hanbiť, pretože je to veľmi, veľmi bežné (ale nie každý sa s tým “pochváli”).
Ak niečo chcete, tak áno, musíte makať - málokedy to dostanete len tak. Ale ja si myslím, že dôležitejšie, ako makať, je zotrvať pri jednej veci. Ak tomu, čo vás baví / čo ste vymysleli / čo vás napĺňa, naozaj veríte, držte sa toho. Hlavne ak na vás prichádza obdobie, keď si už hovoríte, že to chcete vzdať. Zotrvajte a budete mať omnoho väčšiu šancu na úspech.
Ak budete zahltení viacerými možnosťami, ani jednu z nich nebudete (môcť) robiť poriadne. Budete si to uvedomovať a radšej nebudete robiť (takmer) nič. Z toho sa vyvinie pocit, že do čoho sa pustíte, v tom zlyháte. To ale nie je to, čo vám takéto situácie ukazujú. Ukázali vám, ako to nepôjde. Dostali ste ideálnu príležitosť naučiť sa, ako to nejde - sami na sebe. Pravdepodobnosť, že znova spravíte rovnaké chyby, je takmer nulová.
Prínos toho, čomu v našom živote hovoríme “zlyhania”, je omnoho väčší ako akýkoľvek úspech. Jediné, čo musíme zmeniť, je zameniť slovo “zlyhanie” za slová ako “posun”, “učenie” a podobne.
Takže je omnoho jednoduchšie zamerať sa na jednu konkrétnu vec / tému a tej sa venovať, tú rozvíjať.
°° Si ešte len na začiatku
Napíšem to tak, ako celú túto “quarter life crisis” vnímam ja:
Myslím, že ak patríte k mladým ľuďom, ktorí práve hľadajú svoj smer, zbytočne sa strachujete. Aj keď je dnes možné všeličo robiť na internete už od veľmi, veľmi nízkeho veku, tak si spočítajte toto: v podstate do 18-tky ste len deti, o ktorých sa starajú prevažne rodičia. Tá “pravá” samostatnosť príde až po 18-tke, a je úplne bežné, že aj neskôr.
A teraz sa riadne zamyslime: od 18. roku do 20, 25 ale aj 3o rokov je veľmi krátky čas na to, čo si myslíte, že za ten čas už museli dosiahnuť, ale “nevyšlo” vám to.
Zdravotníctvo (→ globálne, nepoukazujem špeciálne na to slovenské) sa každým rokom zlepšuje. Vedci nachádzajú lieky na choroby, na ktoré sa len pred pár rokmi považovali za neliečiteľné. Takže predstavte si, že budete žiť do stovky. To je od 25. roku života ešte 75 ROKOV! Chcete toho vyskúšať čo najviac? Nebojte sa, stihnete to.
Ako deti môžete predávať svoje staré hračky na blšom trhu. Od 12 rokov už viac vnímate, čo by ste presne chceli, čím by ste chceli byť “keď budete veľkí”. Prichádza na radu výber školy (ktorú často vyberajú rodičia). Vychodíte školu, môžete sa niekde zamestnať a zarobiť si na štart nejaké to euríčko. Ak sa vám nedarí nájsť si prácu vo vašom vyštudovanom odbore, môžete sa svojim radostiam venovať vo voľnom čase a s vytrvalosťou sa postupne vypracujete.
Ukážte ostatným, čo robíte! Nikdy neuvidíte, koľko nadšencov do “vašej témy” chodí po svete, dokedy im neukážete, že sa tomu venujete. Chcete vytvárať bonsajíky? Pracovať na technických veciach? Zaujímajú vás stavby, oblečenie, varenie, montovanie, šitie,..? Všetko z toho si môžete vyskúšať.
Neberte to už od začiatku, že “teraz idem týmto zarábať a idem sa to učiť” (aj keď nehovorím, že aj tento prístup nefunguje), ale skúste sa v tom návale zaujímavých aktivít naozaj zamerať len na to “vaše” - to, pri čom cítite motýliky v bruchu - čo by ste robili, aj keby vám za to nikto nezaplatil. Viete, čo to je?
V tomto období je úplne prirodzené, že prebieha intenzívna sebareflexia - skúšate, zvažujete, premýšľate nad tým, čo vlastne chcete, čo vám sedí a čo nie.
°° Pár slov na záver
Už o pár dní budem mať 34 rokov a moju “krízu štvrtinového veku” si veľmi dobre pamätám. Bola som unavená, narobená a vyčerpaná zo života. Mala som pocit, že stagnujem a už mi nevyhovovalo moje “teplé miestečko”. Chcela som niečo tvoriť - a nie, neboli to dvojmetrové palety v Tesco sklade.
Bolo to obdobie, kedy som ukončila dlhoročný vzťah, rodina sa tak nejako od seba “odtiahla”, zomrela mi moja milovaná KočKOoo a následne aj babička. Mala som pocit, že to je presne tá chvíľa, kedy mám šancu spraviť čo len chcem, lebo začínam odznova.
A možno to nebolo “odznova” - možno som nikdy nič poriadne nezačala, len som o tom snívala a podceňovala sa tak dlho, že som sa do toho nakoniec ani nepustila..
Povedala som si, že už ma na Slovensku nič nedrží a môžem vycestovať do zahraničia. A išla som. Vrátila som sa po viac ako dvoch rokoch so skúsenosťami, ktoré by som inde nezískala.
Ešte takmer do 3o-ky som vlastne nevedela, čo presne chcem. A úprimne: nejako špeciálne ma to netrápilo. Vedela som ale na 1oo%, že:
1. sa nechcem vrátiť do skladu
2. nechcem byť zamestnaná “pod niekým”
3. chcem robiť niečo tvorivé
4. musím zarábať tak, aby som sa mohla stravovať ako chcem - bez obmedzení
Základ som sa nemusela učiť - lebo aktivity, ktorými som chcela zarábať, som robila už predtým. Začala som teda rozvíjať niekoľko detailov, ktoré pre mňa boli nemenným základom. Teraz pracujem z domu, na živnosť a robím, čo ma baví.
Nemajte teda žiadnu obavu, že vám niečo ujde, že vám niekto bude odkrajovať z vášho úspechu. Lebo guľa úspechu je obrovská, a každý, kto o to skutočne stojí, z nej dostane kus v ten správny čas. Tak nech sa vám darí :) .
.
.
Záverom by som vás rada pozvala aj k čítaniu druhej časti článku, ktorý vyjde už čoskoro :) . Zamýšľam sa v ňom nad tým, ako ‘quarter life crisis’ vnímajú starší ľudia, uvažujem nad vzťahmi, aj o dopade sociálnych sietí na (chaotický) život mladých ľudí.
.
.
Ahojte💚