Trinásť

umelecký počin @chrys.barber

Naozaj je pravda, že musíme mať radi najskôr sami seba a až potom môžeme mať plnohodnotný vzťah? Rada by som vás dnes trocha "potlačila", aby sme sa zamysleli nad vzťahmi a nad tým, čo vieme ovplyvniť. Partnerský vzťah, ktorý je kvalitný, má obrovské benefity pre náš život. Ak je náš vzťah ale presný opak, vie nám podlomiť kolená a zamávať s celým našim svetom. Či ste vo vzťahu, ste sami alebo ste rozídení, čítajte.

Povieme si, prečo je po rozchode ľahké zaľúbiť sa do kohokoľvek a prečo takýto typ vzťahu nie je zdravý ani dlhodobo udržateľný.
Rovnako tak si povieme dôvody, ktoré môžu viesť k ukončeniu vzťahu. Pretože možno už dlhodobo vidíte rôzne problémy ale nepovažujete ich za prekážku.

Ako vidíte, dnešná téma nebude "cukrovková" ale skôr horká. Nezadržateľne sa totiž blíži Valentín a nie každý prežíva tento sviatok v objatí partnerky alebo partnera.

°° Tlak okolia nie je tlak, je to náš problém

Často počúvam nezmyselné dôvody, prečo začať vzťah. Tlak okolia, rodiny, priateľov, vek,.. Akýkoľvek tlak cítime z okolia, problém hľadajme v sebe. Treba si uvedomiť, že ak máme pocit, že okolie na nás tlačí, máme "pošramotené" sebavedomie. A to treba napraviť. Človek s nedostatočnou silou (sebavedomím) je ľahko manipulovateľný. Až keď sa nám podarí dať sa do poriadku, nebudeme mať pocit, že názory okolia sú nejaký tlak.

Ako zistiť, či sme naozaj spokojní sami so sebou? Možno si myslíte, že je to jednoduché: buď áno, som spokojný alebo nie, nie som spokojná. Takéto jednoduché to však nie je. Divili by ste sa, koľkí prehlasujú, že majú sebavedomie až niekde na Mesiaci ale nie je to tak ani zďaleka.
Overia to iba situácie, do ktorých sa dostávame. Sú to presne tie situácie, ktoré prichádzajú keď to najmenej čakáme. Vie to neuveriteľne bolieť a ak nie sme pripravení, zlomia nás. Z vlastnej skúsenosti by som to pripísala strate zvieratka alebo milovanej osoby. Z okolia vidím, že nás na kolená dostávajú predovšetkým vzťahy. Neraz som videla slzy v očiach ľudí, ktorí sa prezentovali ako nezlomní. Môže nás však zasiahnuť aj nevhodne zvolená veta, ktorú nám niekto povie. Otázka, ktorú sme nečakali..

Či už sme alebo nie sme vo vzťahu, ak sme "vo vzťahu k vzťahom" vysporiadaní, nároky okolia neberieme ako nejaký tlak. Vnímame ich skôr ako presvedčenie druhej strany a my sami sme si istí, že to, čo robíme, je pre naše dobro. Je to naša cesta. Ak si vieme racionálne zdôvodniť, prečo partnera nemáme alebo sme vzťah ukončili, nehovoríme okoliu: “teraz sa chcem sústrediť sám na seba”, ale konáme. Nehovoríme ostatným svoje ciele, ale ukazujeme výsledky. To platí vo všetkom, nielen vo vzťahoch.

Ak vzťah nemáme, vždy to má nejaký dôvod. Pre niečo skončil alebo ani nezačal. Slová ako “ona bola taká” a “on robil to a to” je nie sú pravým dôvodom, prečo sme vzťah ukončili. Drsne povedané: sami si za to môžeme.

Aj keď je ťažké priznať si chybu a pozrieť sa aj na svoje nedostatky, všetci ich máme. Aj napriek tomu je možné vo vzťahu normálne fungovať. Rozprávajme sa, hovorme o tom, čo nás trápi. V drvivej väčšine prípadov je dôvodom problémov medzi dvomi ľuďmi nedostatok komunikácie.

Druhú priečku rebríčka vzťahov, ktoré sú o ničom, je prehliadanie vecí, ktoré sa vám akosi nezdajú, no vy stále dúfate, že to jedného dňa bude v pohode. Ak sa vyskytne akýkoľvek problém, pochybnosti (či už o vzťahu alebo o sebe), treba ich začať riešiť. Nie s horúcou hlavou ale s otvoreným srdcom. Je jedno, či ste ešte len na začiatku vzťahu alebo už kráčate bok po boku nejaký ten piatok.

Nepretvarujte sa, neklamte si, že je všetko v poriadku. Zamyslite sa: Nemala by náhodou to, čo rozprávam kamarátom v krčme, vedieť v prvom rade moja partnerka? Nemala by som namiesto vyplakávania kamarátkam o tom, aký je môj manžel/partner na hovno, sedieť vedľa neho a vysvetľovať si to s ním - s človekom, ktorého sa to týka? Nemala by som povedať mojej polovičke to, čo ma ubíja?

°° (Ne)podvedomé pretvarovanie sa

Povedzme si to na rovinu: Keď sa nám niekto páči (výzorovo), nemusíme ho ani poznať, aby zaujal našu pozornosť a okamžite sa začneme správať inak - lepšie. V takýchto prípadoch sa často stáva, že dokážeme akoby zázrakom potlačiť do úzadia naše zlozvyky. Viac sa o seba staráme, snažíme sa byť atraktívnejší každým gestom, pohybom, pohľadom. Záleží nám na tom, ako vyzeráme a to, čo sa chystáme povedať, si niekoľkokrát premyslíme. Ak si nie sme istí, sme radšej ticho.

Tu sa treba zastaviť a uvedomiť si, že my nie sme jediným človekom, ktorý to robí. Robí to aj človek, ktorý stojí oproti nám. Niekto to robí vedome ale niekedy je to naozaj iba podvedomé správanie. Často si kvôli tomu idealizujeme toho, kto sa nám páči.

Je to, čo vidíme, naozaj náš (potencionálny) partner? Páči sa nám naozaj?

Odpoveď na na tieto otázky môžeme nájsť jednoducho. Zamyslime sa nad našimi zvykmi.
Máme nejaký zvyk, ktorý buď “nepatrí od spoločnosti” alebo pripadá veľa ľuďom zvláštny, nepochopiteľný, divný. My ho robíme v našom malom svete a vie o ňom možno rodina, možno pár priateľov, možno náš spolubývajúci alebo bývalý partner či partnerka.

A teraz si to otočme na človeka, ktorého obdivujeme. Je v poriadku, keby mal/a takýto zvyk? Neboli by sme šokovaní, keby sme to zistili? Nemusí to byť nič hrozné. Môže to byť niečo otravné, pre vás nepochopiteľné a tak ďalej. V každom ohľade to však môže byť veľmi nepríjemné prekvapenie.

Skrývame niečo? Máme pofidérne záľuby? Radikálne názory? Presvedčenia, ktoré rozhodne nemáme v pláne meniť? Páčil by sa nám ten človek, keby sme jedného dňa “odhalili”, že má v sebe zakorenené niečo podobné? Nemyslím to isté čo my - to je vo väčšine prípadov určite príjemné zistenie. Mám na mysli to, kvôli čomu by sa naše cesty úplne rozchádzali..

Možno je nám prehnane sympatický niekto v práci. Zamyslime sa: Vzťah na pracovisku je veľmi obmedzený - vieme, čo toho človeka rozčuľuje v práci, čo ho v práci ubíja a poznáme aj to, aký pohárik alkoholu si rád po práci dopraje. Nebývame s ním však v jednej domácnosti. Neboli sme s ním v situáciách, ktoré by nám otvorili oči a ukázali, či nás neskôr neprekvapia veci, s ktorými sa zase až tak úplne "nepochválil". Všímajme si všetky výstražné signály, ktoré sa nám (ne)pozdávajú. A to ešte predtým, ako vchádzame do vzťahu.

Možno ste romantická duša a váš (budúci) partner sa tvári, že je rovnaký. Je naozaj taký? Naznačujú to jeho činy? Jeho činy aj vtedy, keď nie je s vami? Bol romantik aj predtým ako vás stretol?

Nejde o to, aby sme upodozrievali každý krok toho, kto sa nám páči. Predtým, ako začneme vzťah ale vnímajme toho človeka. Sledujme, ako reaguje v určitých situáciách, ako sa správa, keď je medzi priateľmi a keď je s nami sám. Pamätajte: ak vaša "budúca bývalá" frajerka ohovára všetkých svojich bývalých, nie je jediný dôvod, prečo by ste práve vy mali byť výnimkou. Jej kamarátky budú pravdepodobne počúvať o všetkých vašich "prešľapoch". Páči sa vám táto predstava?

Keď hovorí o niečom, čo sa jej/mu nepáči a práve to je naším (zlo)zvykom, zamyslime sa: Plánujeme zmeniť kvôli tomuto človeku svoj pohľad? Zmeníme svoje presvedčenie dlhodobo? Navždy? Dokážeme sa s jeho slovami stotožniť? Máme rovnaký názor alebo s ním vôbec nesúhlasíte? Všímajme si, počúvajme.
Možno v tej chvíli prehliadame mnohé. Možno si myslíte, že sa pre toho človeka chceme zmeniť. Ale myslime na to, že tak, ako rastieme my sami, tak rastú naše vzťahy. Všetko nebude stále iba o pusinkovaní sa na každej lavičke a vodení sa za ruky. V našich životoch sa neustále objavujú skúšky.
Je toto ten človek, s ktorým cez ne chceme prechádzať? Zvládneme to? Zvládne to on?

Druhý človek môže byť tiež zaslepený našim (pod)vedomím pretvarovaním sa. Možno sa správa nejako iba preto, lebo má klapky na očiach a my si hovoríme, že prišiel konečne “ten pravý/pravá”. Nemá však na sebe nejakú masku, ktorou sa nás snaží ohúriť - aký je pozorný/aká je obetavá? Nie je iba bezhlavo zamilovaný?

Nezriedka sa stáva, že pretvarovanie dospeje až do takého bodu, kedy sa jeden partner úplne odovzdá druhému. Nadobudne pocit, že to, čo chce, je naozaj jeho/jej presvedčenie a to, po čom v živote túži. A zrazu nastane prebudenie a sťahujete so svojou partnerkou niekam, kam ani nechcete ísť. Zisťujete, že neviete, kto ste a kto je ona.

Tvárime sa, že vlastne ani nevieme, kedy sa to všetko stalo. Pravdou však je, že sa všetko neodohralo rýchlo. Iba sme ignorovali červené vlajočky a stále sme dúfali, že bude lepšie.

Je úplne logické, že ak ignorujeme signály, ktoré nás tlačia tam, kam nechceme ísť, dostaneme sa tam, kde nechceme byť.

°° Poblúznenie, klam a odovzdanie sa pocitu zamilovanosti

Začínať vzťah iba preto, aby sme neboli sami, je veľmi krátkozraký pohľad. Idealizovať si človeka na základe zopár vecí, ktoré sme na ňom postrehli - nebodaj "zamilovať sa na prvý pohľad",.. Tak na to sa pozerám veľmi skepticky. Samozrejme, že sa mi niektorí ľudia páčili "na prvý pohľad" ale nikdy som nestratila hlavu a snažila som sa toho človeka spoznať - vidieť, ako sa správa v určitých situáciách, ako sa správa k ľuďom okolo a podobne. Mám v hlave niekoľko regálov s typmi výstražných správaní a zvykov ktoré považujem za neodpustiteľné. Je to presne to, kedy sa hovorí, že "tudy vlak nejede".

Znamená to, že aj keby prišiel princ na trabante, neohúril by ma, dokedy by som nevedela, čo je zač. Všímať si, čo sa okolo nás deje v čase zamilovanosti, je veľmi náročné, ale nie nemožné. Nestrácajme hlavu. Postupné spoznávanie - napríklad iba na kamarátskej úrovni - je podľa mňa vždy najlepšou cestou do vzťahu. Viem, že mnohí s týmto nesúhlasia, lebo panuje predstava, že kamarátstvo medzi mužom a ženou neexistuje. Ja si to rozhodne nemyslím.
Nikdy som nepozerala na ľudí, s ktorými som chodila, ako na tých, s ktorými by som na začiatku chcela mať vzťah. Vždy to išlo plynule a to je "tajomstvo" dlhodobého vzťahu v ktorom nebudem po nejakom čase prekvapená nejakým nemilým prekvapením. Ak sa vyskytli nejaké pochybnosti, vždy k nim prechádzalo plynule, z čoho som vedela vydedukovať, čo sa bude diať ďalej. Vedela som veci spracovať, komunikovať, poprípade ich ukončiť.

Nikdy som si neviedla "databázu" typu Kedy sme sa prvýkrát stretli, kedy sme sa prvýkrát pobozkali, chytili za ruky a blabla bla.. Veď mne stačí, že som si po 26 rokoch konečne zapamätala, kedy mám meniny, nie si ešte pamätať ďalšie a ďalšie dátumy, ktoré by aj tak nemali zmysel! :D Prečo? No, pretože moje chodenie spočívalo vždy v tom, že stretanie sa s tým človekom, cestovanie, zážitky, ľahké aj ťažké chvíle, som praktizovala niekedy aj 2-3 roky a až potom som si povedala "Ahá, počkaj, tak my už vlastne teraz asi spolu chodíme..". Pre mňa sú takéto všelijaké dátumy nepodstatné veci. (Treba podotknúť, že mám 31 rokov a vzťah, ktorý mám teraz, je môj druhý. Mala som predtým asi 7-ročný partnerský vzťah a s priateľom, ktorého mám teraz, spolu kráčame svetom približne 6 rokov.)

Aj keď by sa mohlo zdať, že som zase odbehla od témy, tak nie, nie - presne sem som sa tým chcela dostať. Začať milovať postupne, milovať maličkosti, zážitky, situácie, zamilovať sa do najlepšieho kamaráta alebo kamarátky - vtedy vzniká medzi ľuďmi oveľa silnejšie puto. Mnohé vzťahy, ktorým som bola svedkom mi ukázali, že tieto typy vzťahov vydržia veľmi dlho, ak nie navždy.

°° Vzťahové tornádo

Ak nabehneme na "vzťahovú vlnu" rýchlym spádom, časom sa stáva, že nás zrazu prekvapí niečo, čo partner robí, čo vlastní, ako sa správa, čo od nás vyžaduje. Ale nemôžeme sa predsa sťažovať, že mu nič nechutí, keď bol zvyknutý, že mu jedlo aj v jeho 24 rokoch babka krájala na malé kúsky. Nerozčuľujte sa, že doma nič neuprace, keď bol vždy mamičkin maznáčik. Nehnevajte sa na to, že s vami každý deň neodbehne 15 kilometrov, keď chodí autom aj do 5 minút vzdialeného obchodu..
Vedeli ste to - vždy je tu šanca vidieť to už predtým, ako vzťah začnete. Stojte nohami na zemi a pýtajte sa: Má pre neho nejaký význam jeho návyky zmeniť?

Zložme si už na začiatku z očí ružové okuliare a uvedomme si, že máloktorý človek je taký výnimočný, aby sa kvôli nemu jeho partner DLHODOBO menil. Samozrejme, ak sa chce/chceme meniť dobrovoľne, pretože partner nám ukázal inú cestu ako žiť, je to úplne v poriadku. Nerobme však niečo, čo vlastne vôbec nechceme, čo je dlhodobo neudržateľné a speje to k trápeniu - v lepšom prípade k rozchodu. Vždy musíme rásť spolu a podporovať sa.

Sheldon Cooper nemal vôbec zlý nápad s jeho Dohodou spoluchodiacich. Na prvú stranu dohody by som napísala, že si treba jasne určiť nejaké míľniky. Majte obidvaja ciele, kam sa chcete posunúť. Ak má každý iný cieľ, je to v poriadku. Ale mal by ísť smerom, ktorý sa pozdáva nielen samotnému autorovi cieľa, ale aj jeho partnerovi. Už len rozdielna predstava o spoločnom bývaní by mala dvíhať výstražný prst.
Vieme sa s partnerom porozprávať a nájsť spoločné riešenie? Alebo to zostáva zase iba pri nadávaní s kamarátmi pri pive, hm?

°° Chytať sa aj slamky?

Nehovorme si v nefunkčnom vzťahu vety ako "Nejako bolo - nejako bude" alebo ešte horšia blbosť: Protiklady sa priťahujú. Naozaj tak chceme žiť? Neustále riešiť, že naša partnerka chce niečo iné, a že si inak predstavovala svoj život, svoj vzhľad, svoj plat, typ zábavy,.. Naozaj sa chceme zobrať už v devätnástich a bývať s týmto človekom? A tá najdôležitejšia otázka: Budeme to isté chcieť aj za 5,..1o,..15 rokov? A čo deti? Často si myslíme, že na tieto veci máme ešte čas. Že keď máme 16 rokov a sme zamilovaní, nič iné, ako naša partnerka neexistuje. Je pravda, že keď sme zamilovaní v 16-tich, naozaj pre nás nič iné neexistuje. Určila by som ale zo zákona povinnosť vyplniť nejaký dotazník o tom, aký život si predstavujeme. Nie že na prvom mieste je náš partner, ale s pohľadu toho, že na prvom mieste sme my. S istotou vieme menovať iba jedného jediného človeka, ktorý s nami bude až do konca života - a to sme my sami.

Berme teda ohľad na svoje sny, na svoje ciele. Byť zamilovaný a hovoriť vety ako "spravím pre teba všetko" je nebezpečné. Vyrieknuť takéto slová považujú niektorí ľudia za záväzok, ktorý aj napriek svojej následnej nespokojnosti nechcú porušiť. Skrátka si neviem predstaviť, že je tento výrok reálne využiteľný pre celý život. Každý si myslí, že práve jeho vzťah je ten výnimočný. Že to je ten vzťah, o ktorom sa budú písať knihy pod názvom Láska nebeská.
Milovať neznamená zahodiť všetky svoje životné plány. Zamyslite sa: čo ste chceli, keď ste boli deťmi? Čo ste chceli predtým, než ste stretli toho človeka? Nezabudli ste ešte?

autorka fotky @badass_macy

Správny človek po vašom boku je ten, pri ktorom nezabúdate na to, kým ste

°° Je to iba koniec jednej cesty, nie koniec sveta

Názory sa nám počas života menia a čím mladší vstupujeme do vzťahu, tým hlbšie by sme mali premýšľať nad svojimi prioritami. Samozrejme, že sa nám budú stále meniť. Je však iba na nás a na našom partnerovi, či sa dokážeme zosúladiť a či v našej polovičke vidíme oporu alebo iba bremeno, ktoré nás ťaží a trápime sa maličkosťami, ktoré nedokážeme zmeniť alebo nemáme silu ich meniť.

Denno-denne myslíme na to, že náš partner nad vecami nepremýšľa rovnako ako my? Že nemá rád našich príbuzných? Vyslovuje veci, s ktorými nesúhlasíme? Naše hádky sa stále točia okolo tých istých tém? Zožierajú nás zvnútra pocity, ktoré sme nikdy nevyriekli pred svojou partnerkou nahlas?
Sú tisíce vecí, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať náš vzťah a nie všetky sú samozrejme deštruktívne. Dá sa to ešte spraviť, napraviť, porozprávať sa o tom? Odpovedzme si úprimne.

Vo vzťahu je potrebný spoločný rast. Ak sa jeden niekam posúva a druhý stagnuje, vzniká priepasť. Budú vznikať ďalšie a ďalšie nedorozumenia, ktoré nás dovedú na koniec cesty. Nie tej našej, ani tej jeho, ale tej spoločnej. Až keď sa vyslobodíme z takéhoto vzťahu, zrazu zistíme, čo všetko sme kedysi chceli. Dym sa rozplynie a odrazu uvidíme cesty, ktoré sme mali kedysi jasne definované. Nedovoľme si zabudnúť na to, kam chceme ísť. A už vôbec nie na úkor nášho času. Ten už nikdy nevrátime.

Nemá zmysel zotrvávať vo vzťahu, ktorý má mnohé nedostatky. Počula som veľakrát, že každý vzťah sa dá zachrániť. Podľa môjho (obmedzeného) názoru to nie je pravda. Ak jeden chce a druhý nechce alebo jeden z partnerov vykazuje extrémne vlastnosti kvôli ktorým sa ničia obaja partneri psychicky (nebodaj fyzicky), toto nie je vzťah, ktorý treba dať do poriadku. To je presne ten typ vzťahu, z ktorého by sme mali zmiznúť zo dňa na deň. Nestrácajme čas s človekom, ktorý za to nestojí, ktorý nám odoberá energiu, po boku ktorého odkladáme svoje sny na "potom"..

Dlhodobý "pobyt" v taktomto vzťahu spôsobí, že z neho vychádzame zlomení. Trvá potom dlhé mesiace ak nie roky, dokedy pozberáme všetky kúsky skladačky, ktoré ten druhý rozhádzal.

Umelé predlžovanie nefunkčného vzťahu má za následok zničenú psychiku a sebavedomie. Ak si po odchode z tohto typu vzťahu hneď nájdeme ďalšieho partnera, často sa začne úplne rovnaký kolotoč ako predtým. Bude sa to opakovať, kým nepochopíme podstatu kvalitného vzťahu.
V riadnom vzťahu sa nebudete pýtať "čo robím zle?". Zdravý vzťah je ten, ktorý má všetky veci vyjasnené na začiatku a v prípade, že máme pochybnosti, musí prebehnúť komunikácia, ktorou si jasne zadefinujeme, čo chceme a čo očakávame.

Neubližujme si vzájomne. Uznajme, že je možné, že sa náš spoločný čas vo vzťahu skončil a nechajme ho/ju odísť. Milovať znamená rásť spolu a podporovať sa - ale zároveň nezabúdať na to, kým sme. Keď to nedokážeme, nebrzdime sa.

Partneri musia mať spoločné ciele a priority, ktoré spoločne dosahujú

°° Nekonečne milovať neznamená nekonečne tolerovať

Určite ste mnohokrát počuli, že nie je dobré vstupovať do vzťahu, ak nie sme vysporiadaní sami so sebou. Alebo tiež, že ak nemáme radi sami seba, nemôžeme mať radi niekoho druhého. Mám ale pocit, že aj keď každý o tom rozpráva, len málokto vie, čo to presne znamená.

A áno, je to pravda: keď sme spokojní sami so sebou predtým, ako vstupujeme do vzťahu, je veľmi málo pravdepodobné, že by vás vzťah ubíjal. Máte sa natoľko radi a vážite si samých seba, že tyrana, stíhačku, otravu, primitíva, alebo akúkoľvek nevyhovujúcu povahu si k sebe pravdepodobne nebudete zo žiadneho dôvodu priväzovať.

Nikdy si nehľadajte niekoho iba preto, lebo nechcete byť sami. Alebo nebodaj preto, aby ste ukázali svojmu bývalému alebo bývalej, že už máte niekoho druhého. Je mnoho benefitov, ktoré prináša vzťah ale je aj mnoho tých, ktoré prinášajú kroky slobodného človeka.

°° Čo ovplyvňuje náš pohľad

Opitosť, drogy, psychický stav, aktuálna životná situácia,.. To všetko a mnohé ďalšie aspekty nám vytvárajú veľmi skreslený pohľad o ľuďoch, s ktorými sa stretávame.

Ak sme si "našli" človeka vo chvíli, kedy sme boli na dne, stanú sa dve veci: buď sa zahojíme a odídeme alebo sa zahojíme a budeme mať pocit, že sme tomu človeku niečo dlžní - našu prítomnosť, našu vďaku za to, že pri nás stál v tom najhoršom.

Ak s tým človekom zotrváme, postupom času nebudeme cítiť to, čo sme cítili na začiatku. Lebo sme sa už zahojili a - nepekne povedané - už ho nepotrebujeme. Zostať v takomto vzťahu znamená vytvoriť toxický vzťah - buďme obozretní.

Mali by sme sa do hĺbky zamyslieť nad tým, či človek, ktorý hojí naše rany nie je iba dočasná náplasť na náš smútok. Po škaredých rozchodoch neraz počujeme od našich blízkych priateľov: Neseď doma! Mal/a by si ísť von! a podobne. Aj keď by sa to mohlo zdať ako dobrý nápad, ja si myslím, že by sme mali zostať sedieť doma na prdeli a porozmýšľať nad tým, ako sme sa do situácie, ktorú sme práve prežili, vlastne dostali. Ak sa hneď rozbehneme do ulíc, nestihneme spracovať to, čo sa udialo a prečo. Niekto je v ťažkej životnej situácii rád medzi ľuďmi, niekto sa s pocitmi straty radšej vysporiadava sám.
Ak sa však budeme stretať s veľkým množstvom ľudí, pravdepodobne narazíme na tú "pravú" alebo toho "pravého". Lenže presne v týchto stavoch psychického rozpoloženia vznikajú typy vzťahov, ktoré slúžia ako spomínaná dočasná náplasť - a nie, nie tá vodeodolná. Je teda vysoko pravdepodobné, že znova skončíme v podobnom, ak nie v úplne rovnakom vzťahu. Pozor na to!

Aj keď by sa mohlo zdať, že sme našli svoju spriaznenú dušu práve v ťažkých chvíľach, treba si uvedomiť, že keď nám je naozaj zle, sme na dne a zúfalí, ktokoľvek, kto bude pri nás stáť, môže byť tým človekom. Zrazu vidíme aj v ožratom týpkovi anjela strážneho. Stačí, že nás počúva.

Ak prežívame ťažké chvíle sme veľmi zraniteľní. Naša hlava sa s nami zahráva a naše myšlienky nás tlačia na kolená. Predstavte si, že zrazu príde ten človek, v ktorom vidíme oporu, starostlivosť. Ako ho vidíme? Naše stretnutie pripisujeme to Osudu, Vesmíru, Bohu,..

Dajme si tiež pozor na to, či je daný človek naozaj taká dobrá duša alebo si ho len idealizujeme. Pomysleli ste na to, že mu môže ísť iba o to, aby využil situáciu, v ktorej sa nachádzate, len aby dosiahol svoje?
Toto robí nespočetné množstvo ľudí. Ako muži tak aj ženy. Aj napriek tomu, že niekedy sú zo začiatku úmysly čisté, časom máme pocit, že nám ten človek patrí a že je závislý iba na nás. A možno sú zlomení obaja. Vtedy je naozaj čas prehodnotiť priority.

°° Pár slov na záver

Láska je chemická reakcia. Keď sa zamilujeme, máme skutočne ružové okuliare. Robme všetko pre to, aby sme mali triezve myšlienky a mysleli na to hneď na začiatku. Na svete pravdepodobne neexistuje človek, ktorého by tešilo zistenie, že ich milovaná osoba nie je tou, do ktorej sa zamiloval. Nakuknime preto nad tie pomyselné okuliare a aspoň trošku sa zamyslime do budúcna.

Keď si budeme všímať maličkosti, gestá a správanie (potencionálneho) partnera, vieme si ušetriť nejedno zlomené srdce. Pretože nie je nič horšie, ako keď sa ako milovník zvierat zamilujete do človeka, ktorý pred jeho očami po 7 rokoch vzťahu zbije psa.

Tento článok nemá navádzať na to, aby ste nikomu neverili a preverovali si každý pohyb a slovo potencionálneho alebo stávajúceho partnera. Dokonalý človek neexistuje. A nie, ani tvoj partner ani ty ním nie ste. Každý má svoje zvyky a presvedčenia, ktoré nevyhovujú všetkým. Neprehliadajte však to, čo časom nemusíme zvládať.

Pousmiať sa nad tým, že váš partner na niečo zabudol je v poriadku, pokiaľ nezabudne týždeň nakŕmiť vášho domáceho miláčika. Našou nepozornosťou voči správaniu partnerky alebo partnera sa vieme zamotať do vzťahu, z ktorého sa odchádza len veľmi ťažko. S tým sa spájajú toxické vzťahy. O tejto téme si povieme nabudúce.

Ignorácia maličkostí môže postupne zničiť váš vzťah a vyšťaviť z vás všetku energiu. Tú ste mohli investovať do niekoho, kto by vaše presvedčenia zdieľal. Nezabúdajte: vždy sú tu ľudia, ktorí za to stoja.

Ahojte💚