Vegánske sladkosti
umelecký archív @ivetar.s_blog
Zajtra má meniny Mikuláš, a preto je na mieste povedať si niečo o sladkostiach všeobecne - nie len o tých vegánskych a nevegánskych ale aj zdravých a nezdravých.
Zatiaľ, čo sme si ešte pred 25 rokmi na Mikuláša vo vyleštených, ešte vlhkých topánkach od sánkovačky nachádzali búrske orechy, jabĺčka, mandarínky a banány, dnes sú mnohé igelitové balíčky napratané farebnými obalmi rôznych sladkostí, ktoré lákajú v prehnanom množstve nielen deti. V televízii a v obchodoch sa už takmer od konca októbra objavuje jedna reklama za druhou, reťazce hypnotizujú reklamami, na tvorbe ktorých sa podieľali celé marketingové tímy.
Aj keď sme boli rokmi cvičení, že na Mikuláša je už tak nejako tradíciou, že zaplačú nielen naše zuby, ale aj náš žalúdok a dokonca aj mozog, nemusí to tak byť na veky vekov. Dnes máme na výber nespočetné množstvo ovocia, ktoré sa nám ponúka na pultoch obchodov, ale predovšetkým rôznych trhov.
°° - Mikuláš, čo mi dáš?
- Hyperaktivitu, obezitu a pokazené zuby!
Mikuláš je bezpochyby spojený so sladkosťami. I tí, ktorí nemajú veľa zbytočných financií si pred Mikulášom nájdu čas a peniaze na to, aby sa vybrali na nákup "lepších" sladkostí. Je naozaj smutné ako Kinder Bueno, čokoládu Milku, bonboniéry, sladkých Mikulášov, čertov a anjelov či Raffaelo alebo Toffifee považujeme za "lepšie" sladkosti. Pretože paradoxne, toto sú sladkosti horšie. Horšie pre naše telo: pre náš mozog, žalúdok, sústredenie,..
Značkové sladkosti dokonca ukazujú určitý spoločenský status - jednoducho povedané, keď máme sladkosť, ktorú pozná takmer každý, ukazujeme, že "na to máme". Máme to tak od detstva: keď mal niekto v škole takéto "lepšie" sladkosti, tak sme mu závideli. Čakali sme na pár drobných, ktoré dostaneme k Vianociam či inému sviatku a skutočne sme si kupovali práve tie sladkosti, ktoré sme považovali za "lepšie".
Lepšie ale v tomto ponímaní znamená komerčné. Sú to sladkosti, ktoré nielen, že obsahujú veľmi vysoký podiel návykových sladidiel, majú tiež veľmi atraktívne reklamy, vďaka ktorým nás výrobcovia vedia vyhnať aj z postele počas daždivého dňa, aby sme si zatancovali vo vlakovom vozni s prúdmi lahodnej náplne Kinder Bueno.
Všetko dôležité o cukre i niečo viac o reklamách si povieme v pripravovaných článkoch.
Drvivá väčšina reklám pôsobí na deti, ktoré potom buď vyvádzajú v obchode, pokým im rodič nejakú sladkosť nekúpi alebo nechcú nič iné jesť a pijú iba sladké vody a kŕmia sa sladkosťami. Tu nastupujú problémy s nepozornosťou a vyvíjajú sa zlozvyky, ktoré u mnohých pretrvávajú až do dospelosti.
Dnes už našťastie existujú mnohí rodičia, ktorí dlho a trpezlivo pracujú na tom, aby vo svojich deťoch zasiali zdravé návyky. Aj napriek tomu sa často potýkajú s prípadmi, že doma sa snažia dopriať im to najzdravšie a keď deti víkendujú u starých rodičov, tí často neberú ohľad ani na zdravie dieťaťa a ani požiadavky rodiča.
Neustála obava starých rodičov alebo prarodičov o to, či sa dieťa "dosť najedlo" pramení z našej minulosti. Takáto obava je ďalší vzorec, ktorý si preberáme, a ak neutneme reťaz s takýmito názormi a predstavami, zarábame si na mnohé problémy vo vývoji rodinných anamnéz a tiež civilizačných chorôb.
Kedysi nebola možnosť mať takú plnú chladničku ako dnes, a preto keď máme teraz možnosť mať v porovnaní s minulosťou všetko, doslova nevieme, "čo skôr".
Presne toto je dôvod, prečo dnes pribúda množstvo ľudí s obezitou: máme v ponuke mnohé nové jedlá a predovšetkým polotovary, ktorými si bez dlhšieho premýšľania naplníme chladničky a kuchynské poličky. Keď som bola dieťa, tiež sa ma často babička pýtala: "A nechceš ešče trubičky, rožček, chlebík, čajík,..?" a podobne. Pamätám si ale aj to, ako nám pri pozeraní rozprávky babička alebo dedko priniesli na stôl nakrájané jabĺčka a ako sme v lete dávali prednosť mladému hrášku a jahodám pred komerčnými sladkosťami - ktorých aj tak nebolo doma veľa (našťastie).
°° Stravovacie návyky
Stravovacie návyky si odnášame z domu. Nikto z nás sa nenarodil s jedálnym lístkom v ruke, no postupom mesiacov a rokov nám ho do rúk strčili naši rodičia a okolie. Mnohokrát, aby "umlčali" svoje deti, ponúkajú im rodičia všetky možné nezdravé potraviny. Niektoré z nich sa stanú zvykom, s ktorým človek žije celý život.
Na školách sa málokedy stretneme s výchovou v oblasti stravy. I keď sa pomaly do školských jedální snažia výživoví poradcovia zaviesť zdravšie jedálničky, niekedy sa tomu bránia dokonca aj samotné školy. Okrem toho rodičia slabších jedákov prichádzajú do školy pre svoje deti s tyčinkou v ruke a otázkou "Najedol si sa? Daj si naspoň.." ..povedzme "horalku.."
Často si nevedia ani dospelí ľudia zostaviť jedálny lístok tak, aby netrpeli podvýživou. Na typ stravy, ktorý preferujú, potom učia aj svoje deti.
Vzápätí si povedzme čo je to podvýživa, pretože veľké množstvo ľudí si tento pojem spája s ľuďmi, ktorí majú príliš nízku hmotnosť (na svoju výšku, vek, a tak ďalej). Nielen ľudia, ktorí majú nižšiu telesnú hmotnosť sú často cieľom posmeškov a uštipačných otázok či vám doma nedávajú jesť a podobne. Za seba musím povedať, že štíhlu postavu máme nielen v génoch, ale tiež pohyb, ktorý som odmalička mala, drží moju postavu na úrovni, na akej je.
Upravením môjho jedálnička v dospelosti som tiež prišla o nejaké tie tuky, ktoré by sa ukladali ktovie, kde všade. Okrem pretrvávajúcej alergie (nie na jedlo) som zdravý človek, zvládnem fyzickú námahu a nechýbajú mi žiadne vitamíny. Istý čas ma trápilo, že by som mohla mať "pribratejšie" ruky, ale vzhľadom na to, akú fyzicky náročnú prácu som vykonávala, zistila som, že nemusím mať ruky ako kulturista, aby som dokázala makať tak ako ostatní.
Aj napriek tomu, že po svete kráčam už 31 rokov, vždy sa nájde niekto, kto má k vzhľadu mojej postavy pripomienky. Často sú to "korpulentnejšie" panie, ktoré sa mi s pohľadom al á "bože, naše úbožiatko" neváhajú prihovoriť a komentovať môj vzhľad. Kedysi ma to trápilo, ale i tak je to všetko asi iba o zvyku: ja som si zvykla na to, že sa ľudia nedokážu pozrieť na seba a tie milé panie si zase zvykli na to, ako vyzerajú a určili si poslanie komentovať ľudí okolo. Dobre.
°° Ako "donútiť" deti jesť ovocie a zeleninu
Ovocie a zeleninu mnohí ľudia svojim deťom do jedla skrývajú. Ak im nechutí nejaký druh zeleniny či ovocia, nie je to žiadna tragédia, je mnoho ďalších druhov zdravých potravín. Ak je ale tento problém častý a opakuje sa takmer každý deň, a to s rozdielnymi potravinami, určite je na mieste zakomponovať určité druhy jedla do hry, príbehu alebo dieťaťu jednoducho vysvetliť, prečo je to zdravé. Deti nie sú hlúpe, veci chápu. A keď príde ich obdobie "a to prečo?", máte milión šancí ponúkať a vysvetľovať. Venujte sa tomu malému človeku. Ani neviete, ako rýchlo vám vyrastie pred očami a návyky, ktoré do neho zasejete, si ponesie celý život.
V dospelosti sa každý z nás rozhoduje, ako bude žiť a aký to na náš život a telo bude mať vplyv. Myslime ale na to, že ľuďom, ktorých vychovávame - našim deťom pripravujeme zlými stravovacími návykmi živnú pôdu pre choroby, ktorých sa je veľmi ťažké zbaviť.
A nezabúdajme tiež na to, že nám nechutí nejaká ingrediencia nie vždy znamená, že nám nebude chutiť nikdy - možno ju iba používame v kombinácii s nesprávnym jedlom, chuťou, a tak ďalej.
Ozdobné tváre a vystavané obrázky na tanieri - verím, že každý, kto má dieťa má tiež kreativitu, vďaka ktorej nie je také náročné dostať do detí zdravé potraviny. Keďže som sa nejaký čas starala o deti, viem, že často záleží na tom, ako jedlo na tanieri vyzerá. Len sa s tým treba vyhrať.
zdroj: stock.adobe.com
"V dospelosti platíme všetci vlastnú, spravodlivú daň za to, akí sme. Je iba na nás, aký máme hodnotový systém. To znamená, že keď niekto nie je spokojný so svojím životom, vždy sa dá všetko zmeniť a otázne je či mu to dovolí jeho hodnotový systém. Častokrát zvádzame niečo, ako boj medzi tým, že niečo veľmi chcem a túžim po tom a tým, že viem, že by som mal robiť niečo iné. Na základe toho, ako sa k sebe správame (k nám samotným), každý z nás dostáva od života presne to, čo si zaslúži.
A pokiaľ niečo chceme zmeniť, ráta sa hocijaký malý krok a hocijaká drobná zmena. Od osemnásteho roku života"skončilo obdobie, kedy sme neboli zodpovední za svoj život a od osemnásteho roku života bez ohľadu na čokoľvek každý z nás musí urobiť niečo, čo náš život môže urobiť taký, aký ho potrebujeme alebo chceme."
- Vladimír Zlatoš
°° Alergia na orechy
Pokiaľ máte vy alebo vaše dieťa alergiu na orechy, je pravda, že sa ponuka sladkostí (aj tých zdravých) dosť redukuje. Je to tak predovšetkým preto, že výrobcovia, ktorí sa zameriavajú na zdravšie potraviny alebo napríklad aj potraviny pre športovcov, pridávajú do sladkostí zdravé tuky - a tie sú do veľkej miery obsiahnuté v orechoch. To ale neznamená, že máte hneď hádzať flintu do žita, pretože sú mnohé potraviny z ktorých vieme vytvoriť aj doma sladkosti a máte tak 1oo%-nú istotu, že viete, čo je v danej sladkosti. Či už je to nejaká ovocná torta, koláčiky alebo dokonca veľmi hodnoverná náhrada komerčných sladkostí.
°° Poďme si vyrobiť vegánske sladkosti
Ak keď som doteraz brblala o zdravej strave, tiež si rada doprajem nejakú sladkosť :) Aj keď už niekoľko rokov nejem takmer žiadne komerčné sladkosti, kto ma číta dlhšie vie, že som ich neprestala jesť kvôli tomu, že by mi nechutili. Preto si dnes vyrobíme dve moje obľúbené sladkosti vo vegánskej verzii.
Snáď každý z nás pozná mliečny rez od známej značky Kinder. Okrem toho Kinder čokoláda patrila spolu s Milkou medzi moje najobľúbenejšie sladkosti. Veľkú čokoládu - Milku s karamelom a lieskovými orechmi - som dokázala zjesť na posedenie. Áno celú a áno, sama. Aj keď sa niektorým zdvíha cukor už len pri tejto predstave, vždy som bola "čokoládová" a keď som na ňu čas od času dostala chuť, nemala som nič, čo by ma brzdilo od jej konzumácie. Bolo to samozrejme v čase, keď som sa nezaujímala ani o to, odkiaľ ku mne čokoláda prišla a ani o to, aké zložky obsahuje.
Dnes už ma neláka ani chuť komerčných čokolád, ani mi ich obaly v obchodoch nerozihrajú iskričky v očiach. Po prvé, viem, odkiaľ pochádzajú ingrediencie a akým spôsobom sa získavajú, po druhé, si po toľkých rokoch nepamätám, ako chutia a po tretie, je mnoho receptov, ktoré dopodrobna vysvetľujú, ako si ich vyrobiť z dostupných, nie živočíšnych ingrediencií.
V debate s človekom "ospravedlňujúcim si" svoje činy obstojí iba málokto. Logicky totiž neexistuje relevantný dôvod, prečo si sladkosti so živočíšnymi zložkami kúpiť - okrem jedného - lenivosti. Ak vidíte v štatistike telefónu, že trávite tri a pol hodiny denne na mobile, netvrďte, že nemáte čas, prosím.
1.) Ingrediencie sú dostupné pre každého.
2.) Keď si ich doma vyrobíme, máme ich z jednej várky rádovo viac - ku príkladu si spravíme celý plech (ne)mliečneho rezu alebo tyčiniek (ne)Bounty.
3.) Vieme si ich vyrobiť zdravšie a vieme, čo všetko sme do receptu dali. To znamená, že ich vieme upraviť pre ľudí stravujúcich sa vegánsky, pre tých, ktorí majú ťažkosti pri trávení laktózy, spraviť ich v bezlepkovej verzii alebo vo verzii bez tuku, bez cukru, a tak ďalej. Na internete je množstvo ľudí, ktorí vytvorili recepty (nielen) na komerčné sladkosti a mnohé z nich stoja za vyskúšanie.
°° Vegánske (ne)Bounty °°
Bounty sú jedny z najznámejších kokosových tyčiniek u nás. Vždy som na nich mala rada vláčnu chuť kokosu, a to, že neboli vo vnútri tak veľmi suché ako iné kokosové tyčinky. Takže si poďme vyrobiť (ne)bounty - ich výhody? Budete ich mať približne 3o kusov (jeden kus je na dva hryzy :)), sú zdravšie, viete v nich korigovať množstvo sladidla, sú bezlepkové, bezlaktózové a vegánske.
Ak máte radi kokos a čokoládu, nemáte jediný dôvod, prečo ich nespraviť :) Poďme teda na to :)
Ingrediencie:
- dva a pol hrnčeka strúhaného kokosu
- 3 PL sladidla (vegan med, javorový sirup, agáve)
- pol hrnčeka kokosového krému z plechovky
- 2 PL kokosového oleja
- čokoláda na namáčanie
Postup:
- Z kokosového krému vyberieme lyžicou tuhú časť, dáme ju do misky a pridáme všetky ingrediencie, ktoré máme okrem čokolády.
- Zmes premiestnime do plastovej alebo sklenej dózy a "ucapkáme" do výšky, akej chceme mať naše (ne)bounty. Môžu to byť približne 2 cm. No a dáme to do mrazničky na 2o minút. Zmes takto lepšie stuhne a keď budeme jednotlivé kúsky máčať v čokoláde, nebude sa nám drobiť a rozpadať.
- Keď po 2o minútach vyberieme zmes z mrazničky, nakrájame ju na také veľké kúsky, aké chceme mať jednotlivé tyčinky - niekto má rád menšie, niekto väčšie.
- Teraz už len roztopíme čokoládu a poomáčame v nej každý kúsok. Pokladať ich môžeme na väčší tanier vystlaný papierom na pečenie. Keď čokoláda stuhne, vložíme tanier do chladničky až do servírovania.
Pred podávaním je fajn vytiahnuť ich z chladničky, aby boli jemnejšie a nie také tuhé.
(Ne)mliečny rez
Tento recept je na 6 porcií. Ako som už spomínala, Kinder mliečny rez bol mojou srdcovkou. Poďme si teda povedať, ako sa ho nevzdať - či už z dôvodu alergie, vegánstva alebo napríklad kvôli nesúhlasu s podporovaním spoločnosti Kinder.
Ingrediencie:
- 15o gramov hladkej múky
- 9o gramov cukru (trstinový je zdravší)
- 25 gramov obyčajného kakaa (odložiť si aj na vysypanie plechu)
- 21o ml mlieka (ovsené alebo sójové - pre tento recept je lepšie sladené)
- 35 ml oleja
- pol ČL vanilkového extraktu
- 4 gramov kypriaceho prášku do pečiva
- štvrť ČL sódy bikarbóny
- maslo na vymastenie plechu (napríklad Tuhé maslo Alsan, Rama, alebo nátierkové maslo Flora atď. - viac o maslách aj ostatných mliečnych produktoch nájdete v článku Náhrady mliečnych produktov.)
Krém:
- 17o gramov kokosového krému
- 2 balíčky Créme Vega od Dr. Oetker
- 2 balíčky vanilkového cukru
- 1 PL práškového cukru
- štvrť ČL nastrúhanej citrónovej kôry
- 1 balíček stužovača šľahačky
Postup:
- Múku, cukor, kakao, prášok do pečiva a sódu bikarbónu zmiešame v miske. Následne do nich pridáme mlieko a olej. Čuduj sa svete - cesto je hotové! :)
- Menší plech si vymažeme maslom a vysypeme kakaom. Na takto pripravený plech vylejeme cesto a dáme piecť na 18o°C do predhriatej rúry na necelých 2o minút. Ja mám štvorcový plech 3o x 3o centimetrov.
_ Cesto nám vďaka sóde bikarbóne a kypriacemu prášku pekne napuchne.
- Keď plech vytiahneme, necháme chladnúť asi 5 minút. Ešte vlažné ho vyklopíme na mriežku. Na mriežku preto, aby sa "nespotilo". Vieme ho ale vyklopiť aj na čistú utierku, ak nemáme mriežku.
- Pokým cesto chladne, spravíme si z ostatných ingrediencií krém. Je to veľmi jednoduché: všetky ingrediencie si zmiešame a vyšľaháme na hustý krém.
- Vychladnutý korpus prerežeme na polovicu a na jeho spodnú časť natrieme v bohatej vrstve náš krém. Potom prikryjeme vrchnou časťou korpusu a necháme stuhnúť v chladničke.
- Keď príde mlsná, nakrájame "koláčik" podľa chuti a pustíme sa do toho :)
Ak chcete dodať (ne)mliečnym rezom vianočný nádych, môžete skúsiť vymeniť obyčajný kypriaci prášok za kypriaci prášok do perníka - veľmi to odporúčam.
zdroj: dailyvegan.de
Ovocné kože
Ovocné kože sú jedna z najlepších alternatív k sladkostiam. Keď som zistila, že ich vyrába moja kamarátka a bývalá spolužiačka Monika svojim deťom, mala som na ňu niekoľko otázok. Takéto kože obsahujú iba ovocie, je možné ich skladovať, sú farebné a okrem toho, že chutia fajnovo, sú napratané vitamínmi.
Výroba je veľmi jednoduchá: vybrané ovocie pomelieme v mixéri na jemnú kašu a v tenšej vrstve ju natrieme na papier na pečenie (ako keď vylievame cesto na plech pri pečení koláča, ale túto zmes rozotrieme na tenšiu vrstvu). Plech dáme do rúry a pečieme na 5o°C niekoľko hodín.
Druhou možnosťou je sušička potravín. Ceny tejto šikovnej vecičky sa pohybujú od 3o do niekoľkých stoviek eur, takže si vyberie každý zo svojej cenovej kategórie.
Keď kože uschnú, nastriháme ich na plátky a môžeme ich stočiť do slimákov a uskladniť v uzatvárateľných nádobách.
Aké ovocie použiť na ovocné kože?
Maliny, slivky, jahody, čučoriedky, broskyne, čerešne, ananás.
Čím je zmes hustejšia, tým rýchlejšie sa bude sušiť. Ak je teda pomixované ovocie príliš vodnaté, pridajte doň jablko či banán. Do každej z týchto zmesí je možné okrem ovocia pridať aj bylinky, ako je mäta alebo medovka, alebo koreniny - škoricu, alebo vanilku. Ak sa nebránite chuti exotiky, môžete pridať kokos.
zdroj: freshoffthegrid.com
Všetky tieto dobroty je i s malou dávkou kreativity možné zaujímavo zabaliť alebo v prípade ovocných koží zatvoriť do sklenenej nádoby a vytvoriť tak originálne a hlavne znovu použiteľné balenie.
A ak vaše deti už neveria na Mikuláša, akákoľvek výroba koláčika je pre ne zážitkom, keď viete jeho prípravu zaujímavo podať. Pomáhať mame s pečením - výsledkom ktorého je maškrta - to je správna cesta, ako v deťoch vzbudiť záujem o veci okolo seba. Aj my dospelí sa cítime výnimočne, keď sme súčasťou procesu a vidíme jeho výsledok.
Na Mikuláša môžete deťom pribaliť do balíčka aj orechy alebo sušené ovocie. Naučiť dieťa na takéto pochúťky je to najlepšie, čo im do života môžete dať. Strava má totiž veľký vplyv na vývoj mozgu a na jeho správne fungovanie. Presladené vody a keksíky "za odmenu" vedú často k návykom, na ktoré doplácame v dospelosti. Zaujímať sa o stravu znamená zaujímať sa o seba.
°° Niekoľko slov na záver
Na záver si dnes dáme jednu zaujímavosť, ktorá je síce veľmi poučná, no zároveň veľmi smutná, ak sa na ňu pozrieme z dlhodobého hľadiska.
Dlho panovala predstava, že 9o% toho, čo tvorí našu DNA máme zdedené a my sami máme vplyv len na zostávajúcich 1o%. Ukázalo sa však, že je to naopak. To je dobrá stráva - znamená to, že vieme mnohé ovplyvniť našim stravovaním a životosprávou všeobecne. Nanešťastie, posledné generácie si "vďaka" svojim životom a návykom do DNA zabudovali mnohé choroby a mnohé návyky, ktoré my teraz považujeme za tie jediné správne. Všetky tieto choroby, nad ktorými plačeme, ako sme ich podedili sú odrazom toho, ako predchádzajúce generácie žili svoje životy, ako sa stravovali, ako sa namáhali, kde sa pohybovali, aké mali vzťahy s ľuďmi a my ich teraz preberáme ako cez kopirák. Nejedná sa iba o miesto na ktorom žijeme, vzťahuje sa to na stravu, ale aj už spomínané vzťahy s ľuďmi. Medzi dobré správy tiež patrí to, že je fajn, že to vieme postupne meniť a vrátiť sa do zdravých tiel. Negatívom je, že slovo "postupne" neznamená v priebehu našich životov. Museli by sme tak žiť my, naše deti, ich deti a pravdepodobne aj deti detí našich detí, aby sa narodil jedinec so zdravým základom, bez všetkých návykov a tráum, ktoré ničia naše telá a znehodnocujú kvalitu života. A k tomu všetkému by museli mať všetci ľudia v rodokmeni pozitívny vzťah k svojim životom a tiež životom okolo.
Máme možno mnohé lieky na choroby, na ktoré sa v minulosti zomieralo, ale máme aj mnohé návyky, ktoré v minulosti neexistovali a teraz negatívne vplývajú na naše životy a mali by sme sa nad nimi každodenne zamýšľať. Je úplne pochopiteľné, že nie každý má chuť a silu niečo meniť, a to, ako sa budú mať nasledujúce generácie, má hlboko v prdeli. Takýchto ľudí sa v podstate tieto slová ani netýkajú, pretože ak sa pozrieme na to, akým smerom sa hýbe spoločnosť, v ktorej žijeme, o 15o rokov budeme pravdepodobne rozdelení na tábory, v ktorých jedna strana bude uvedomelá a "posunutá vpred" a tá druhá, ktorá na všetko kašľala, sa bude posúvať iba vzad - dostanú ich tam návyky, ktoré majú ich dnešné generácie.
Neznamená to, že sa teraz máme na všetko vykašľať a správať sa k sebe a svojmu okoliu ľahostajne, iba preto, že my, ktorí sme teraz tu svoju DNA nezmeníme. Každá pozitívna zmena vedie k lepšiemu zajtrajšku. Aj keby ten zajtrajšok mal nastať o 15o rokov. Užite si teda pekného Mikuláša a verím, že aj vy si nájdete v topánke, aj na stole nejaké tie zdravé sladkosti.
Poteší sa im nielen telo, ale i duša.
Ahojte💚
