O čom si pokecáme v tejto kategórii

umelecký archív @ivetar.s_blog

Zdravím vás!

Niektoré staršie ročníky možno zaskočil názov "Pokec", pretože sa im premietla pred očami stará známa sociálna sieť - ak to tak môžem nazvať - snáď jedna z prvých u nás na Slovensku. Nebojte sa, nič také plné úchylov vás tu nečaká.

"Pokec" bude v tomto prípade proste taký náš pokec. Moje rozprávanie, ktorým sa nie len medzi sebou lepšie spoznáme, no tiež si možno niektorí z vás uvedomia, že mať iný názor alebo pohľad na vec, nie je ničím výnimočným - hlavne v dnešnej dobe, kedy na nás ihneď po zobudení vyskakujú informácie zo všetkých strán - prevažne kvôli internetu, kde sa stáva každý odborníkom na všetko a každý má pocit, že musí mať na všetko názor.

°° Môj postoj

Som človek, ktorý vyzerá, povedzme netradične. Nepíšem to preto, že by som sa chcela nad niekoho povyšovať ani sa - naopak - odpisovať niekam na okraj spoločnosti. Rovnako ako môj výzor, tak by sa aj mnohé moje názory, viac či menej, pre niektorých mohli zdať nepochopiteľné. Pričítaní týchto článkov sa (dúfam) zamysíte nad tým, ako som k určitým záverom dospela a prečo si myslím to, čo si myslím, to, čo prezentujem a prečo žijem tak, ako žijem.

archív @lady_if

Hlavný úvod k tomu, prečo a ako sa nám tvoria názory, som zhrnula prvom článku - je to článok o tom, ako žiť s obmedzenými názormi medzi ľuďmi s obmedzenými názormi.

Ešte stále ma prekvapujú ľudia, ktorí ma poznajú dlho, ale aj napriek tomu sú niekedy zaskočení mojím postojom k niektorým veciam. Na rozdiel od nich, ja ako človek, ktorý žije sám so sebou už viac ako 3o rokov, nie som mojim "dozrievaním" vôbec prekvapená.

Všetko, čo sa mi v živote stalo a spôsoby, akými som dospela k mojim momentálnym presvedčeniam smerovalo k tomu, kde som teraz. Možno vás to prekvapí, ale máme to tak všetci. Či už tomu veríte alebo nie, je to tak. Každý z nás mal a stále má dostatočne dlhý čas na to, aby si to uvedomil. Aby vám pozapadali dokopy kúsky skladačky, ktoré zberáme celý život. Je naozaj potrebné sa občas zastaviť a zamyslieť sa aj nad tým, prečo si ľudia (nielen) okolo vás myslia to, čo si myslia. Situácie, ktorým sa vystavujeme, slová, ktoré vyslovujeme, ľudia, ktorými sa obklopujeme a miesta, ktoré navštevujeme - tým ovplyvňujeme nasledujúce minúty, hodiny a nemenej často aj roky nášho života.

Znie vám to ako nejaký šlahnutý guru? Dobre, to je v poriadku, ale nemusíte odchádzať so skrčeným čelom, lebo tento článok je na zamyslenie, na jeho konci nenájdete návod, ako si poskladať woodoo bábiku seba samých a uložiť sa do vatou vystlanej krabičky, aby sa vám všetko darilo a nikdy vás nič netrápilo.

Na uvedomenie si čohokoľvek predsa potrebujeme iba to, čo máme na krku - a nie, nehovorím o náhrdelníku alebo prívesku, ale o vlastnej hlave. O hlave, ktorou myslíme, ktorou organizujeme vlastné myšlienky a ktorá nás dostáva do situácií, v ktorých sa nachádzame.

°° Čo vieme zmeniť

Nestačí samozrejme iba myslieť, aby sme sa mali dobre. Keď budeme sedieť na gauči a myslieť na to, ako sa chceme mať dobre, zostaneme v štádiu "chcenia". Keď ale budeme podnikať akcie a chytať sa príležitostí, ktoré sa nám ponúkajú, dopracujeme sa tam, kde chceme byť. Tí, ktorí chceli niekde byť a vedeli, že sa tam inak, ako prácou nedostanú, na tom gauči nesedeli.
Je mi naozaj ťažko, keď vidím, ako ľudia mrhajú svojim potenciálom.

Šikovní ľudia, ktorí denno-denne chodia do práce, ktorá ich nebaví a tvrdia, že "aspoň ten kolektív je dobrý". Ľudia, ktorí sa tešia na piatok a na sobotu, aby mohli celú nedeľu ležať v posteli so studeným obkladom na čele a nadávajú, že v pondelok "musia" ísť zase do práce. Mnohí z nich majú všelijaké zaujímavé záľuby, ale aj napriek tomu zotrvávajú tam, kde nie sú "až tak spokojní, ale ujde to,.." a odkladajú svoje zručnosti na vedľajšiu koľaj.. Keď budeme sedieť a prezerať si obrázky na Pintereste, na Instagrame a tráviť nekonečné hodiny závistlivo pri preklikávaní sa z jedného facebookového profilu na druhý, presne taký bude váš život. Nie taký, aký vidíte na fotkách, ale stále taký, aký ho máte práve v tej chvíli, keď sa tejto zbytočnej činnosti venujete.

Prestaňte používať vety ako: Dnes som unavený, Mám už deti, Teraz som chorý, Vonku je škaredo, Toto neviem, Na toto nemám teraz čas, Nemám na to zručnosti, Neviem si to vyrobiť,.. Viete, že sa dá vo vašom telefóne pozrieť informácia, v akých zákutiach internetového sveta trávite čas, keď máte telefón v ruke? Sú to videá a informácie, ktoré vás niečo naučia? Ktoré vás nútia niečo nové vyskúšať? Také, ktoré dopozeráte a hneď začnete zháňať ďalšie informácie a inšpirujú vás k realizácii toho, čo ste práve videli?
Alebo sú to instagramové a facebookové profily ľudí, s ktorými nemáte nič spoločné, ale aj napriek tomu sa im chcete podobať alebo ich večer pri pive poohovárať so svojou "kamoškou", ktorá má úplne rovnaké záľuby, ako vy? Ľudia okolo mňa ma často zásobujú informáciami, ktorým nerozumiem. Počúvam o ľuďoch, ktorých nepoznám a ktorých nielen, že nikdy v živote pravdepodobne nestretnem, ale aj o takých, ktorí sú pre mňa stratou času.

Netvrdím, že porozprávať sa raz za čas o nejakej blbosti nie je svojím spôsobom oddych, no reálne - vysvetlite mi prosím niekto, čo konkrétne mám robiť s informáciou, že niekto niekde o niekom niečo povedal a ja neviem ani to, kto je ten niekto, ani kde je to niekde a viem len to, čo je to NIEČO..? Všímam si, že pre niekoho sú tieto reči niečo ako "palivo" a bez nich by nemohol ani začať deň. Je hlavne veľmi zaujímavým fenoménom, že takí ľudia sa navzájom vyhľadávajú a trávia spolu čas, pretože - povedzme si na rovinu - tých, ktorých tento typ života ani najmenej nezaujíma, sa pre "vševedov" stávajú iba chvíľkovými poslucháčmi.

Človek je od prírody tvor sebecký. Pokiaľ nevidí v tom, čo sa okolo neho deje a aké informácie prijíma benefit aj pre seba, pôjde šťastie skúšať inam. Niekto sa viac, niekto menej podriaďuje týmto svojim pohnútkam a aj najempatickejší človek na Zemi robí veci pre svoje dobro. A tak to má byť, tak je to v úplnom poriadku.

°° Triedenie informácií na sociálnych sieťach

Niečo vám poviem: Viete, čo som spravila, keď som na nachytala, že na niekoľkých (instagramových) profiloch trávim až nezdravo príliš času? Zablokovala som ich.

Nesledujem ich, nevidím ich príspevky, nepozerám ich príbehy. Nezaujímajú ma úspechy ani neúspechy ľudí, ktorí tieto profily vytvorili. Nielen pre to, že by boli pre mňa tieto osoby toxické, rozčuľovali ma alebo preto, lebo mi príspevky samotného užívateľa zdvíhali tlak. Boli to prevažne ľudia, ktorých som obdivovala. Takí, ktorých fotky som prezerala zblízka, prezerala som si ich tetovania, stotožňovala som sa časom s ich názormi, ktoré by mi s najväčšou pravdepodobnosťou boli ešte pred nedávnom proti srsti. Tomuto sa hovorí toxicita a vždy je dobré utnúť tieto pocity už v zárodku. Ďalšou kategóriou sú tiež tí, ktorí boli mojimi priateľmi, rada som s nimi trávila čas, ale mala som potrebu sa s nimi rozlúčiť.

Naozaj nepotrebujem mať 7oo priateľov na facebooku - a verte mi, že som ich mala. Bolo to počas strednej školy, kedy som sa s týmito ľuďmi aktívne stretala, písala som si s nimi, zaujímali ma ich životy, chodili sme sa spolu baviť. Časom každý dozrie, vydá sa na vlastnú cestu. A možno ma tá jeho cesta nezaujíma alebo sa vôbec nestotožňujem s jeho názormi, tak sa nepotrebujem na príspevky toho typu pozerať. Je veľký rozdiel medzi názorom, ktorý je odvôvodnený a zaujímavý, taký, ktorý ma núti nad niečím sa zamyslieť a takým, v ktorom nevidím žiadny zmysel. Všimla som si, že niektorí ľudia majú s toxicitou, ktorú v nich vyvolávajú sociálne siete, naozaj veľký problém. Máte aj vy tento problém? Zistíte to jednoducho: ak máte v priateľoch ľudí, ktorým lajkujete fotky srdiečkami a potom o nich hnusne rozprávate alebo ich pred druhými zhadzujete a vidíte iba ich chyby, viem vám s istotou povedať: ÁNO, máte problém.

Musím povedať, že niektorí ľudia z mojich školských čias sú mojimi facebookovými priateľmi do dnešného dňa a ja som za nich nesmierne vďačná.
V prevažnej väčšine sú to ľudia, ktorí robia niečo zaujímavé, niekam sa v živote posúvajú, makajú na sebe. Ľudia bez výhovoriek, bez sťažovania. Takí, ktorí ma inšpirujú a na profily ktorých sa rada vraciam zas s znova - a nie stalkovať, ale inšpirovať sa a tešiť sa úprimne spolu s nimi z úspechov, ktoré dosiahli a ukázali tak všetkým, že sa to dá. V nepotvrdených žiadostiach o priateľstvo mi čaká..
počkajte, pozriem to..
172 žiadostí.

Pokiaľ patríte medzi ľudí, ktorí mi takúto žiadosť poslali, ale už nejaký ten čas ste sa nedočkali odpovede, touto vetou vám oznamujem, že to nie je to náhoda.
Ľudia, ktorým som nepotvrdila priateľstvo, mne, ako osobe pravdepodobne nemajú čo ponúknuť.
Neznamená to, že ich nechcem v živote vidieť, že pre mňa neexistujú, a že keď ich stretnem, budem ich ignorovať. Je to iba o tom, že ma nezaujíma ich profil.
Keď sa ma chcete spýtať jednu otázku, alebo si so mnou nejaký čas písať, ak potrebujete niečo prebrať, stačí mi napísať správu. Ja si ju jedného dňa prečítam a odpíšem, nepotrebujeme priateľstvo na prezeranie profilov, na to nemám čas.

Citáty, sťažovanie, katastrofálne správy a nekonečné litánie o tom, ako ten má to a tá hento a ja nemám nič.. Nebaví ma pohybovať sa v tejto kategórii, ktoré pre mňa nemajú nijakú hodnotu.

°° Pár slov na záver

Týmto nechcem zahlcovať ani môj facebook, ani moju myseľ. Aby som to všetko ale uviedla na pravú mieru: môj osobný účet na facebooku je jedno z posledných miest internetového sveta, kde chcem tráviť veľa času. Takže ak už mojimi fejzbukovými priateľmi ste, viete, že keď sa tam objavím mám iba niekedy nejakú podivnú potrebu sa k niečomu vyjadriť alebo si len čas od času zmeniť titulnú a profilovú fotku.

Pokiaľ by vás predsa zaujímali nejaké útržky z môjho života, nájdete ma na Instagrame. Pre tých, ktorí už v tejto chvíli chrlia zo seba komentáre, že Facebook a Instagram je to isté, pravdepodobne nemáte Instagram, nemáte na ňom vytriedený kontent alebo ako sa povie - nemáte tam tú svoju "komunitu". Účet na Instagrame mám zhruba 6 rokov, ale za ten čas som si prečítala snáď iba 1o názorov, ktoré mi boli proti srsti. A to nie z toho dôvodu, že by som ich ignorovala. Je to preto, že sa tam v takom prostredí nepohybujem a ak na niečo také narazím, tak to analyzujem. Premýšľam čo je to za človeka a prečo ma to uráža. Možno sa tento môj názor zmení, a možno nie. Momentálne som s Instagramom spokojná.

Toto bol úvod do kategórie "POKEC", aby ste vedeli, čo máte očakávať. V prípade, že máte na veci - či už spomenuté v tomto alebo v inom článku - rozdielny názor, o to viac ma teší, že ste dočítali až sem a ešte viac ma poteší, keď si prečítate aj tie nasledujúce články.

Netreba sa totiž zatvárať do bubliny, ktorá nám vyhovuje a podporuje iba naše domnienky. Vždy je niečo nové, niečo, čo sa môžete dozvedieť a možno tak aj pochopiť opačný názor aj v prípade, že s ním nebudete súhlasiť. Pretože ľudia s inými názormi existujú. A ani mne, ani vám sa nikdy nepodarí ich úplne ignorovať.

Ahojte💚