Štrnásť

umelecký počin Žofky

Niekedy sa stáva, že to, čo nás ešte donedávna napĺňalo: škola, práca, vzťah alebo čokoľvek iné, nás zrazu prestane baviť.

Zdá sa nám, že je toho na nás veľa alebo jednoducho nevidíme význam v tom aj naďalej pokračovať. Nachádzame veľa dôvodov, ktoré nám dávajú zmysel danú vec prestať robiť.

Kedy ešte stojí za to snažiť sa nájsť význam toho, o čo postupne strácame záujem? A kedy už viac nemá zmysel pokúšať sa niečo zmeniť? O pozitívach a negatívach nášho rozhodnutia si povieme viac v dnešnom článku.

Túto tému rozoberám, pretože máme všetci obmedzený čas na Zemi. Mnoho ľudí nielen že robí veci, ktoré ich nebavia, ale dokonca často lamentujú nad tým, ako by chceli robiť niečo iné, žiť nejako inak, ale ich odhodlanie urobiť pre to nejaké kroky, je veľmi nízke.

°° Čo nám prináša radosť?

Možno sa jedného dňa zobudíme a povieme si, že do našej práce, do ktorej systematicky chodíme už 10 rokov, už chodiť nechceme. Možno nás frustruje
predstava toho, že by sme mali dlhodobo žiť s človekom, s ktorým žijeme ešte len 2 roky, ale už teraz ho nemôžeme vystáť. Často máme pochybnosti keď premýšľame nad naším koníčkom, ktorý nám kedysi prinášal potešenie a dnes je už iba na obtiaž.

Tieto veci sa nám nepáčia, nudia nás alebo nám dokonca sťažujú život, ale aj napriek tomu nepodnikáme žiadne kroky, ktoré by viedli ku zmene. Sme čím ďalej tým viac frustrovaní. Sami seba upokojujeme slovami ako "áaale, čo budem vymýšľať..", "veď to neni také zlé.." , "čo poviem v práci - že kvôli čomu odchádzam?.." tak ďalej.

K poslednej vete poviem: posledné, čím by ste sa mali zaťažovať je, aký dôvod odchodu z práce poskytnete vášmu doterajšiemu zamestnávateľovi. To, prečo ste sa rozhodli ukončiť pracovný pomer je čisto vaša záležitosť. Pamätám si, ako som jednému môjmu bývalému kolegovi v sklade povedala, že zvažujem dať výpoveď. Opýtal sa ma pomaly až zhrozene: "A čo pôjdeš robiť?" a "Čo ti tu s nami neni dobre?".. Som rada, že už v tom čase som si uvedomovala, že toto sú reči, ktoré mi nikto nehovorí z dobrej vôle. Je pravdepodobné, že si to neuvedomoval, ale aj tak na mňa "nenápadne" vytváral nátlak.

Skutočne by som mala zostať v práci, ktorá pre mňa viac nemá zmysel, iba kvôli tomu, že mám dobrú pracovnú partiu? Veď s tými ľuďmi sa môžem stretnúť kedykoľvek, aj mimo práce. Dokonca by sme mali viac času na pokec, ako v tej práci. Jeho rozčarovaniu som teda nerozumela.. Mala som v hlave milión aktivít, ktoré by môj život napĺňali - aktivít lepších, než bola moja vtedajšia práca.

zdroj: istock

°° Analyzuj

Rozhodovanie sa o zotrvaní alebo odchodu z nejakej aktivity sa môže javiť ako veľmi zložité. A mnohokrát to tak aj je. Často na základe nášho rozhodnutia prídeme aj o niečo ďalšie. A to je potrebné zvážiť - na druhú stranu sa to však nemá stať naším bremenom, ktoré nás v danom stave drží.

Myslime z čistou hlavou. Nerobme unáhlené závery ale ani neoddaľujme rozhodnutie zbytočne dlho. Každý z nás vie, že čím dlhšie niečo naťahujeme, tým horšie je potom rozhodnúť sa. Stane sa z toho začarovaný kruh.

Nepíšem samozrejme iba o nejakej aktivite, alebo nejakom hobby. Celé naše životy sú o rozhodovaní sa. Je to tak každý deň od chvíle, kedy sa ráno zobudíme a rozmýšľame, čo si oblečieme, čo budeme raňajkovať a tak ďalej a tak ďalej. To, ako sa rozhodneme má vždy väčší alebo menší vplyv na to, ako bude prebiehať celý deň. Ovplyvňujeme naše životy. Dajme si preto záležať na tom, ako sa rozhodneme.

Nemyslím tým, že máte ráno 2o minút rozmýšľať, či si zobrať do práce dáždnik alebo nie. Dnešný článok je o veciach, ktoré výrazne smerujú náš život nejakým smerom. Možno chodíte už 4 roky do školy, ktorá vás stresuje, frustruje, nebaví a plne si uvedomujete, že po jej skončení nechcete ďalej pokračovať.

Nikto od vás nevyžaduje, aby ste strmhlav ukončili školu a išli sa živiť do teplých krajín ako pouličný hudobník. Odpovedzte si ale na otázku: Ak je to mojím snom, tak prečo nie? Je to moc odvážne, moc bláznivé, nezodpovedné? Je to "až príliš"?
Tento nápad patrí k tým extrémnejším príkladom. Dá sa ľahko označiť za unáhlené rozhodnutie. Pretože vždy je možné úspešne dokončiť školu a až potom ísť spríjemňovať turistom prechádzky po uliciach horúceho Španielska.
Ak je však škola to, čo vám berie všetku energiu, dlhodobo vás frustruje a nevidíte zmysel v tom ju aj naďalej navštevovať, vy sami viete, čo by ste mali robiť pre šťastnejší život.

Často je predstava spokojného života veľmi obmedzená našou pohodlnosťou. Najlepšie zážitky sú vo väčšine prípadov práve tie nečakané a hlavne tie, ktorých základom je vykročenie z našej komfortnej zóny. Ako teda zistiť, či má zmysel v danej aktivite zotrvať alebo ju ukončiť?

zdroj: unsplash

°° Prečo sa tomu venujem?

V článku o tom, aké očakávania má od nás okolie sme si povedali o tom, že je niekedy ťažké uvedomiť si (priznať si), že to, čomu sa venujeme, nevychádza z našich vlastných túžob. Je jasné, že nie vždy je to tak, ale v mnohých prípadoch si skutočne neuvedomujeme, že to, čo robíme, teší ľudí okolo nás, ale keď sa zamyslíme nad tým, aký pocit z toho máme my, je to buď stres, negativita alebo v najhoršom prípade radosť, že robíme druhým radosť. Pri poslednom menovanom je najťažšie priznať si, že máme problém a vykľučkovať z neho. Zamyslime sa nad tým, či neplníme sen niekoho iného.

A áno, niekedy to, čomu sa dlhodobo venujeme, nemusí vychádzať z vlastných presvedčení. Nie vždy je to ale tak - môže to nastať aj zmenou prostredia, zmenou priateľov, hodnôt, naším vekom, skúsenosťami.

Niekedy stačí stretnúť jedného človeka, ktorý vám povie niekoľko viet a vám sa zmení v živote mnohé. Ja som toho jasným príkladom.

Nechceme prísť do cieľa a zistiť, že to, čo sme celý čas budovali, nás na konci vôbec neuspokojilo - lebo sme to nechceli.. V každom prípade je dôležité pokladať si správne otázky. Iba tak sa utvrdíme, či je naše rozhodnutie správne alebo to je iba nejaký chvíľkový skrat , ktorý by sme potom mohli ľutovať. V niektorom z nadchádzajúcich článkov sa pozrieme s Patrónmi na otázky, ktoré nám môžu výrazne urýchliť rozhodovanie.

V nasledujúcich odsekoch sa zameriam na všeobecné situácie, s ktorými sa bežne potýkame.

°° Výhody zotrvania

Ako prvé sa zamyslite nad výhodami, ktoré vám daná aktivita ponúka. Píšem "aktivita", ale je to každá činnosť - partnerské alebo priateľské vzťahy, práca ale aj vaše hobby, do ktorých investujete váš čas.

Vo vzťahu je veľmi silným menovateľom, ktorý vás zopne dokopy, spoločný cieľ. Neznamená to, že musíte robiť to isté, pracovať v tej istej firme a byť k sebe prilepení 24/7. Ale výrok "protiklady sa priťahujú" vymyslel z môjho pohľadu nejaký chmulo, ktorý v živote nemal vzťah so skutočným protikladom samého seba. Mať spoločný cieľ znamená spoločne pracovať na niečom, čo smeruje váš spoločný život k tomu, čo vám bude robiť radosť. Na tejto ceste je obrovskou výhodou mať rovnaké hodnoty.

Ak ste dlhodobo otrávení z aktivity, ktorú vykonávate už dlhé roky a začali ste ju robiť pre to, že vás do nej nútili vaši rodičia, nie je jediný dôvod, prečo by ste v nej mali zotrvať. Sú tu však mnohé aktivity, ktoré sú veľmi zložité, ale robíte ich z vlastného presvedčenia. Tlačíte samých seba vpred a aj napriek tomu, že ste to už niekoľkokrát chceli vzdať. Aj napriek tomu však stále vidíte zmysel v tom, čo robíte. Presne toto je to, čo vás dokáže dotlačiť na miesta, o ktorých ste vždy snívali, aj na také, ktoré by vám nenapadli ani v najodvážnejších snoch. Vždy prehodnoťte do hĺbky to, čo vás napĺňa.

Ťažké dni, ktoré vás zrážajú na kolená sú tými, ktoré máte prekonať. Sú tým, za čím sa časom otočíte a poviete si, že ste to zvládli, že ste to dotiahli až sem aj napriek všetkým prekážkam, ktoré ste si pred seba naukladali. Ide to, len treba chcieť. Pracovitosť a trpezlivosť vždy prináša výsledky.

Ak máte zamestnanie, ktoré vás baví, rozumiete tomu, čo robíte a práca, ktorú vykonávate spĺňa všetky vaše požiadavky, máte zároveň spokojného ducha a cítite sa celkovo lepšie. Ak ste vďaka práci spokojní a plní energie, rozhodne nevidíte dôvod v tom odchádzať zo svojho súčasného zamestnania. Šikovnosť a nadšenie v práci vedie k lepším vzťahom s ľuďmi na pracovisku, so šéfom a často aj k určitej forme povýšenia a tým pádom k vyššiemu platu. Ak teda vidíte potenciál práce, ktorú vykonávate už na je začiatku, aj napriek tomu, že je práca možno ťažšia, skúste zotrvať a s vysokou pravdepodobnosťou sa dočkáte zaslúženej odmeny.

Ak máte prácu, ktorá je jednoduchšia, zarábate menej peňazí, ale aj napriek tomu vás baví, aj z tejto situácie sa dá získať mnohé: pravdepodobne nemáte zodpovednosť mimo práce. Tak viete svoj voľný čas využiť na mnohé aktivity, ktoré vás bavia, napĺňajú, poprípade si počas práce viete budovať aj niečo svoje.

zdroj: shutterstock

°° Výhody odpútania sa

Problém, ktorý osobne považujem za ťažko riešiteľný je to, ako sa pozeráme na veci okolo seba. To, že je to z môjho pohľadu ale ťažko riešiteľný problém však neznamená, že je neriešiteľný. Je však potrebné pracovať na sebe. A to je to ťažké. Niekedy začíname veľakrát a veľakrát sa nám to nepodarí. To ale nie je dôvod sa vzdať. To je cesta, ktorá nám ukazuje, ako to nemáme robiť. Poučiť sa na vlastných chybách nás nemá odrádzať. Má nás to tlačiť vpred.

Poznám X šikovných ľudí, ktorí majú plány, predstavy a ciele o tom, ako si predstavujú svoj život, svoje zamestnanie,.. pre to, aby ale dosiahli tieto ciele nerobia nič.

Je frustrujúce počuť, ako sa do niečoho pustili ale nakoniec to vzdali. Nachádzajú mnohé výhovorky, prečo nie a odsudzujú každé svoje áno.
Úplne všetkých spája jeden spoločný menovateľ: výzvy považujú za prekážky.
Je jednoduché povedať si, že toto je príliš ťažké, ja na to nemám a podobne. Myslíte si, že ľudia, ktorí niečo dosiahli, stavali na takýchto základoch?

Nenechajte sa odradiť ľuďmi okolo seba a vlastnými presvedčeniami, ktoré vám tvrdia, že niečo nedokážete, lebo.. Možno potrebujete na začiatku povzbudiť, no nikto vás nebude stále ťahať za ruku. Nech plánujete čokoľvek, čo zlepší váš život, naučte sa pracovať sami so sebou. Určite si cieľ, vytvorte si plán a dodržiavajte ho.

Niekedy je problémom opačný extrém, kedy si myslíte, že je pre vás vyššia pozícia ako stvorená. Skúste však utíšiť vnútorné ego a do aktivít vstupujte pokorne, netvárte sa, že všetko viete - nikto nevie všetko. Na tomto základe tiež nie je možné stavať. Takže ešte raz: umlčte svoje ego, nechajte si poradiť a zároveň nepodceňujte svoje kvality.

Nenechajte sa ubíjať sami sebou. Ani neviete, koľkokrát si znižujeme sebavedomie tým, že iba rozmýšľame nad tým, čo by sme mohli robiť, ale nerobíme to. Sledujeme tých, ktorí to rozhodnutie spravili.
Ak je vo vašom živote niečo, čo by ste chceli robiť, niečo, čo vám zlepší existenciu, pustite sa do toho. Nie budúci týždeň, nie "od prvého", nie od budúceho roka, ale teraz.

Častou dilemou je pracovná oblasť. Podľa môjho (obmedzeného) názoru je "stabilná práca" výrazom, ktorý sa medzi nami stále drží z minulosti a dnes už nemá nijaký význam. Vychádza pravdepodobne z komunistických čias, kedy bolo bežné, že ešte počas navštevovania strednej školy mnohí brigádovali vo firmách, ktoré si ich po skončení školy vzali ako svojich zamestnancov. Ľudia potom v týchto firmách pracovali často aj celý život. Tomuto sa hovorilo stabilné zamestnanie. Každému, kto sa zamyslí nad tým, ako fungoval minulý režim, však tento "postup" môže pripadať veľmi obmedzujúci. Takéto istoty mali svoje skryté stránky, ktoré si staršie ročníky neuvedomujú.

Doba sa posunula a vyžaduje, aby sme ovládali viaceré oblasti, nielen vykonávali jednu repetitívnu činnosť do konca života. Iba tak sa vieme niekam posunúť. Mnohí z nás majú ale zafixované vzorce, ktoré sú pre nás úplne normálne a tak sa prsíme, ak v nejakej firme pracujeme desať, pätnásť rokov. Väčšinou je to firma, na ktorú nadávame od rána do večera, žijeme od výplaty k výplate a náš šéf je pekné hovado.

zdroj: archív @lady_if

°° Do akej miery ovplyvní toto rozhodnutie môj život

Zamyslime sa nad tým, ako by sa nám zmenil život, keby sme niečo zmenili. Odchod z práce, presťahovanie sa do inej krajiny, rozvíjať naše záľuby, viac čítať, menej leňošiť, vzdelávať sa každý deň JEDNU HODINU v oblasti, ktorá nás zaujíma.

Keď jasne a podrobne analyzujeme dôsledky nášho rozhodnutia, často zistíme, že nás nič katastrofálne nečaká. Čaká nás práca - práca na sebe, na našom projekte, na našom vzťahu. Ak to myslíme naozaj vážne a nie sme iba ten "kecálek", od ktorého každodenne počujeme milióny plánov a vety ako "takto by som to nerobil" a "keby som to ja mala spraviť".. Tak to sprav! Nepáči sa ti, ako niekto prevádza nejakú aktivitu? Nekritizuj ho - urob to lepšie.

Naše rozhodnutie venovať sa niečomu, žiť nejako alebo spraviť akýkoľvek ďalší krok, nás môžu ovplyvniť dlhodobo ale aj krátkodobo.

Ak sa jedná o veľmi dôležité rozhodnutia, podrobne sami so sebou prejednajte každú možnosť a popíšte, ako by to mohlo ovplyvniť váš život. Napíšte to na papier, do telefónu, alebo na to myslite každý deň pred spaním. Mnohé príručky radia, aby sme si spísali to, čo nám naše rozhodnutia prinesú a čo nám zoberú.

Ak je v našom rozhodnutí priamo zakomponovaný aj niekto iný - väčšinou je to frajer alebo frajerka - komunikujme. Možno budete veľmi prekvapení, že človek, s ktorým trávite čas má podobné predstavy o živote ako vy. Možno zistíte, že máte úplne rozdielne názory a vaša spoločná cesta nemá zmysel, pretože ani jeden z vás nie je schopný dosahovať svoje ciele po boku toho druhého.

Myslite na to, že vždy treba brať ohľad predovšetkým na seba a upredňostňovať to, čo sami považujete za to najlepšie, nie sa zase niekomu prispôsobovať. Nemá sa z vás stať bezcitný človek, ktorý neberie ohľad na svoje okolie a svoje ciele dosahuje bez ohľadu na ostatných.

zdroj: shutterstock

°° Pár slov na záver

Ak sa niečoho plánujeme vzdať, v prvom rade by sme sa na to nemali pozerať ako na tragédiu. Uspokojivé výsledky nedocielime tým, že ak sa niečoho vzdáme, po tejto veci/aktivite/vzťahu v nás zostane prázdnota. Ak sa z nášho života snažíme vypustiť niečo, čo bolo dlhodobo našou súčasťou, mali by sme mať jasnú predstavu o tom, prečo to robíme a čo tým získame - nie čo tým stratíme.

Ak sa vzdáme nášho koníčka, lebo nestíhame, nemáme čas, zaťažuje nás a máme lepšie veci na práci, je to úplne v poriadku. Uvoľníme si tak miesto na to, čo je skutočne potrebné. Ak sa ho ale vzdáme iba pre to, že nás už nebaví - vieme, čo budeme robiť každú stredu poobede? Nie je tu ešte nejaká šanca, že sa to spraví? Na vine môže byť nie príliš dobré obdobie v živote, ktoré práve prežívame. Zvážili sme aj túto možnosť?

Vzťahy s ľuďmi často neklapú, lebo spolu nevieme komunikovať. Naozaj sa chceme vzdať tohto vzťahu iba kvôli tomu, že náš partner/vaša partnerka robí niečo, čo ani nevie, že nám vadí? Naozaj sme sa pokúsili vykomunikovať si naše problémy aj s našou polovičkou - nielen s kamarátkami?

Uvedomujme si, akú váhu majú naše rozhodnutia. Aj keď to znie zvláštne, často nezáleží na tom, ako sa rozhodneme, záleží na tom, ako svoje rozhodnutie prijmeme. Naše rozhodnutie nám vždy prináša ponaučenie do budúcna - je jedno, či naše rozhodnutie považujeme za "zlé" alebo "dobré" - je vždy naše a má nejaké následky.

Takto vieme analyzovať všetky naše rozhodnutia. Niektoré majú pre nás väčšiu váhu, iné zase menšiu. Povedzme si úprimne, čo očakávame od našich vzťahov, od našich aktivít, od nášho života, od nás samých. Koľko máme rokov? A koľko nám zostáva? To síce presne nikto z nás nevie ale jednou z vecí, ktoré ľudia ľutujú na smrteľnej posteli je, že málo času venovali tomu, čo v skutočnosti chceli, čo ich napĺňalo.

Zamysli sa: čo nechceš ľutovať na smrteľnej posteli ty?

Ahojte💚