Sedemnásť

umelecný počin @soshi

Či sa nám to páči, alebo nie, niektorí ľudia skrátka majú opačný názor než my. Rovnako, ako vy, aj ja si často hovorím "V tom a v tom úplne súhlasím, ale TOTO..?!"

Niektorí z nás sa vedia dostať do niekoľkohodinových hádok kvôli tomu, že potrebujeme za každú cenu vysvetliť druhej strane, že náš názor je predsa ten najlepší, najsprávnejší.

Často zabúdame, že človek, ktorého názor sa nám zdá úplne scestný, sa na náš postoj pozerá úplne rovnako. Tak, ako sme my došli k nášmu presvedčeniu, ktoré považujeme za racionálne, došiel svojimi cestami k presvedčeniu aj on.

Prečo nám uniká chápanie rozdielnych uhlov pohľadu?

°° Prečo máme zapotreby náš názor neustále obhajovať?

Z jediného dôvodu: riadime sa pocitmi. Skúsme to zmeniť a založme naše reakcie na racionálnom rozmýšľaní. Nehovorme si vety ako "No, ale už ma ten človek vytáča, už ho mám plné zuby, jak môže byť taký sprostý, prečo nevidí, ako to je?!" Zamyslime sa však nad tým: Čo v skutočnosti znamená "prečo to nevidí tak, ako to je?". Znamená to, že sa sám seba pýtam, prečo nevidí veci tak, ako ja. Položme si ale otázku: Prečo by mal? Čo mám ja s tým človekom spoločné a čo naopak úplne rozdielne? Čo je to "TO", čo nás delí? Keby sme s nejakým človekom odjakživa žili spolu, mali by sme rovnakú výchovu, spoločných priateľov a stretali by sme sa s rovnakými ľuďmi, rozhodne by sme si mali čo povedať a všetky názory by boli tak nejako spoločné, kolektívne. Nemali by sme výrazne iný pohľad na veci, ktoré by sme spolu preberali.

zdroj: pixabay.com

Kedysi sme ako ľudia nežili v takých veľkých množstvách pokope. Človek je tvor spoločenský - to však platí len do určitého počtu ľudí nachádzajúcich sa v jednej skupine. Je logické, že nie každý má rovnaký postoj a názor. Rovnako platí: čím viac ľudí, tým viac názorov. 

Yuval Noah Harari v knihe Sapiens hovorí, že optimálnym počtom ľudí v skupine je 1oo. Viac, ako sto znamená "problém". V počte nad 1oo sa začínajú objavovať mnohé rozdiely, ktoré vedú k nedorozumeniam, rozbrojom, vojnám. V dnešnom svete by sme si to vedeli predstaviť ako to, čomu hovoríme "naša bublina". Má ju 99% ľudí. V tejto bubline sú poväčšine ľudia, s ktorými zdieľame naše názory a sú to predovšetkým ľudia, ktorí pohľad na svet a zároveň naše presvedčenia zdieľajú a ovplyvňujú.

°° Dovoľme si mýliť sa

Ak vezmeme do úvahy vyššie spomínaný postoj, malo by byť pre nás takmer samozrejmé, že chápeme, prečo ľudia okolo nás reagujú tak, ako reagujú. Ale my na to stále zabúdame, stále to prehliadame a kvôli tomu sa dostávame do hádok a problémov. Logicky nie je možné, aby sme rozumeli názoru každého. Predovšetkým v dnešnej dobe, kedy sme nútení obklopovať sa neprimeraným množstvom ľudí, aj keď nám je to nekomfortné.

Ľudia sú všade. Často nemáme šancu sa im vyhnúť a stačí, že si zabudneme doma sluchátka a tak nie je možné ignorovať okolie dištancovaním sa od sveta okolo. Často si vypočujeme úplne nekonečné hádky alebo naopak - "mudrovania" na politické témy, ktorým nerozumejú ani politológovia, ale Hejpočkaj z najzapadnutejšej dedinky na Slovensku vyrieši jednou debatou s Vladom v šenku Ukrajinu, Rusko, Ameriku a celosvetovú politiku vetami, ktoré začínajú slovami "Jáá keby som bóóól.." - doplňte si: politik, hlava štátu a tak ďalej. Všetci majú riešenia - mali by ich teda navrhnúť a zaviesť do praxe, keď je to také jednoduché. Ale akonáhle príde na vetu: Šak by si mal kandidovať na prezidenta a vysvetliť im "TO" tam.. odpoveď je často "A čo já sa budem zežierat..". Sú to naozaj neskutočné debaty, kolkokrát by sa z toho fakt jeden posral.. 

Všetci sú zlí, len ja som lietadlo - to je to, čo takýmito vyjadreniami dávame najavo. Nikto nemá riešenia, len ja ich mám, ja vám to všetkým vysvetlím, lebo ja, ja, ja.. Je len veľmi malá hŕstka ľudí, ktorí sú ochotní vypočuť, debatovať a predovšetkým PRIPUSTIŤ si, že to, o čom boli dlhodobo presvedčení, nemusí vždy byť úplne pravdivé. Často sa stretám s vetou "Ale TOTO, čo ti poviem/napíšem/pošlem, to je ozaj! To sú neni nejaké kraviny a výmysly.." V poriadku. Tak, ako si zisťujem a následne hneď overujem informácie na témy, ktoré ma zaujímajú, tak isto to prebieha aj s informáciami a "objavmi", ktoré mi niekto pošle, napíše, o ktorých mi niekto hovorí. Keď si zistím viac, možno sa ozvem a môžeme debatovať.

zdroj: stocksnap.com

°° Všetky strany si zaslúžia našu pozornosť

Mám pocit, že často zabúdame, že internet nemajú na starosť vedci a odborníci so "správnymi" názormi, ktoré nám odhaľujú jediné pravdy. Tak, ako na internet niečo viete napísať vy, môžem to spraviť aj ja a môže to spraviť aj akýkoľvek vedec. Pamätajte si ale jednu vec: Je skutočne výnimočné, ak sa nejaký vedec vyjadruje na sociálnych sieťach. Ak hľadám informácie, na ktoré sa vedú horlivé diskusie, hľadám minimálne pol dňa. Vypočujem si rozhovory, prečítam si článok, zisťujem si, kde človek, ktorý niečo tvrdí, pracuje. Je to uznávaný profesor? Aká je jeho minulosť? Ako odpovedá na podané otázky? Podáva veci narovinu alebo ich zaobaľuje a natiera okolo úst ľuďom med?

Povedzme si narovinu: Prečo je to, čo hovoríme, pravda a to, čo hovorí ten druhý, nepravda? Na základe čoho hovoríme to, čo hovoríme a za čo sa hádame? Na základe akých konkrétnych dôkazov staviame naše postoje? Pretože ani mne sa to nepáči, ale často je to tak, že sa riadime pocitom, ktorý v nás vyvoláva to, čo sa dozvedáme. Často tí, ktorí natáčajú videá a píšu články, vedia, ako manipulovať s ľudskými emóciami a ako rozpútať búrlivú debatu. Ľudia sa v takejto debate zaručene rozdelia na dva (pokojne aj viaceré) tábory, ktoré budú na seba útočiť, príspevky zdieľať a tým ešte viac podporovať ich autorov v tom, aby šírili svoje zaručené informácie. Tí, od ktorých príspevky pochádzajú často veľmi dobre vedia, čo jeho uverejnenie spôsobí - a to je cieľ - tak sa dostane príspevok medzi čo najviac ľudí. Prečo to ale títo ľudia robia? Sú presvedčení o tom, čo píšu alebo hovoria. Rovnako, ako stovky, alebo tisíce ich sledovateľov, aj ich samých ohúrili nejaké "overené informácie", ktoré našli pod titulkom ako "toto vám nikto nepovie" a cítili potrebu posunuť ich ďalej.

Zamyslime sa. Skutočne si myslíme, že Hejpočkaj objavil neviemkoľký div sveta a preto všetkých burcuje, aby príspevok zdieľali? No my si to možno nemyslíme, lenže Hejpočkaj je o tom často bytostne presvedčený. A prečo by aj nemal? Ľudia, s ktorými sa stretá, majú pravdedpodobne rovnaké premýšľanie ako on. Chodí s nimi do práce a debatuje na tieto témy od 6 rána do 2 poobedia. Príde domov, kde má svoju bublinu ľudí, ktorí sa vyjadrujú podobne a iba ho utvrdzujú v jeho názoroch. Neustále si preberá názory nahnevaných, frustrovaných, večne nespokojných občanov. Ak sa rozhodne overiť si nejaké informácie, hľadá svoje domnienky. Nepíše do vyhľadávača názor druhej strany, nezaujíma sa oň. Prichádza na internet, aby sa utvrdil v tom, čo si myslí.

Aj napriek tomu, že sa nám často nepáči názor druhého človeka alebo mu nerozumieme, pokiaľ si chceme vytvoriť naozaj nezávislý názor, jednoducho sa na veci musíme pozrieť z obidvoch strán. Netvorme si subjektívne, ale objektívne názory.

Málokedy porovnávame názor druhého človeka s nejakám všeobecným presvedčením, s všeobecnou "pravdou", ktorá aj tak neexistuje. Porovnávame ho s naším názorom. A náš názor máme na základe toho, čo nás priviedlo k tomu, ako premýšľame, a aké sú naše každodenné rozhodnutia.

Pre nikoho z nás nie je ľahké priznať si, ak to, čo sme si mysleli doteraz, je inak. Tak, ako pre nás - tak aj pre neho. Môžeme však zahodiť ego a pozrieť sa na veci z každej strany.

zdroj: dreamstime.com

°° Overuj a overuj

To, čo sa dozviem, si nechávam uležať v hlave. Zaujímam sa viac, ešte viac, veľa. Mnohí ľudia tvrdia, že na takéto "pátranie" nemajú čas. Už som tu niekoľkokrát upozorňovala na to, ako veľa času vieme tráviť na internete totálnymi hlúposťami. A niektorí sa s tým už ani nesnažia bojovať. Samozrejme, že je najjednoduchšie nechať sa zlákať článkami, ktorých titulky majú výkričníky a veľké písmená. Lenže tieto články nemôžeme považovať za jediný pravdivý zdroj iba preto, že obsahuje výkričníky a veľké písmená v nadpisoch. Všimnite si, kto článok píše - a aký je jeho zdroj? To, že čítate výrečný článok človeka, ktorý vie písať a vie, ako ľudí ovplyvňovať a ako udrieť na city znamená, že je to jeho článok - s jeho názormi, jeho postojmi, ktorými sa nechávame ovplyvňovať a preberáme si ich za svoje.

Často nám stačí tak málo: že niektoré slová vysloví niekto známy, niekto, koho považujeme za autoritu. Myslime ale na to, aká autorita je to? V akom obore? Je to niekto, kto sa problematike, o ktorej píše, venuje desiatky rokov? Je to takzvane "téma jeho života"? Alebo je to niekto, kto sa stal odborníkom na danú tému po pár internetových článkoch NA FACEBOOKU a považujeme ho za autoritu iba preto, že má titul? Ani od zubára by sme si pravdepodobne nedali radiť, ako sa dostať na Mars - a zubár je rovnako odborník vo svojom obore ako aj astrofyzik.

zdroj: pixabay.com

Často sa ťažko vysporiadavame s tým, že niekto z našich blízkych zdieľa na internete doslova hrôzy, ktoré vedú k nenávisti, diskriminácii a odsudzovaniu akejkoľvek inakosti. Čítame za ich menom a priezviskom nadávky najhrubšieho zrna - verejne, na internete. Vidíme lajky a vyškerené emotikony na témy, z ktorých nám je úzko a vháňajú nám slzy do očí.

Čo však, ak títo ľudia nemajú v sebe nenávisť, lebo sú zlí od kosti? Nikto sa predsa nenarodí ako zlý. Každý k tomu v nejakom bode dospel. Naozaj má zmysel hádať sa s týmito ľuďmi? Tak, ako oni, aj my sme nadobudli postoje a názory nejakým spôsobom. A ich spôsob viedol k tomu, že sa správajú tak, ako sa správajú. Nie je s nimi "normálna" reč, absolútne nechápete, ako si môžu myslieť to, čo prezentujú. Žiadne relevantné zdroje, nijaké overovanie faktov, ktorým niektorí z nás venujú nespočetné množstvo hodín a možno dní. Poznám ľudí, ktorí sa určitým témam venujú celé ich životy, je to - ako som už spomenula - téma ich života. Má skutočne zapotreby takýto človek debatovať s "našim hejpočkajom", ktorý vie všetko? Nie, nemá. Aj tak ten, kto sa rád háda, si nakoniec bude myslieť, že je ten, ktorý vyhral. Ten, kto sa rozumie, bude nad danou debatou premýšľať oveľa dlhšie, ako ten druhý. Je to zbytočné hnevanie sa na niečo, čo nemôžeme zmeniť. 

A aké je moje riešenie? Rozdeliť Zem na dve polovice - na jednej budú tí, ktorí sa tolerujú a na druhej zase tí, ktorí sa radi hádajú. Čo myslíte, ako sa jednotlivým skupinám bude dariť?

Nad témou iných postojov a názorov, ktoré nás rozdeľujú, sa zamýšľam neskutočne často. Aj napriek tomu, že sa snažim chápať a tolerovať, sú stále určité skupiny ľudí, ktorým nerozumiem, pri ktorých mi robí veľký problém vcítiť sa do nich - z dôvodu obrovského rozdielu medzi nami..

°° Pár slov na záver

Po tejto analýze by sme si mohli myslieť, že ľudia nikdy nebudú spolu poriadne vychádzať. A možno je to naozaj tak - aj po tom všetko, čo som si už prečítala, po všetkých tých ľuďoch, ktorých som stretla a vypočula som si, čo je pre nich pravda, a ako k nej došli, sa skrátka neviem zmieriť s tým, že niekto je "taký" od kosti. Výsledkom mojich pozorovaní je neustále premýšľanie nad tým, kam idem a koho tam stretnem.
Cielene sa chcem vyhnúť niektorým ľuďom iba preto, že som videla, aké sú ich názory na základe nejakého statusu, ktorý zdieľali na sociálnych sieťach, ako sa zachovali, alebo čo kde komentovali.. Na Facebooku ma teší jedna jeho vymoženosť: Ak niekto z vašich priateľov komentuje nejaký príspevok, zobrazí sa vám na nástenke. Občas si prečítam smutné, frustrujúce komentáre za ktoré sa hanbím aj za ich autorov.. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo je práve facebook sociálnou sieťou, na ktorej trávim úplne najmenej času.

Keď mám pravdu povedať, najväčší problém mám s tým, keď niekto otvorene prejavuje nenávisť. Ak je niekto vyslovene neznalý danej témy a iba tak "neškodne" mudruje, poviem si že Ech..dobre. Voči tomu som sa tak nejako už stala odolnou.. Nerozumiem ale, ako sa ľudia civilizovanej spoločnosti dokážu vyjadrovať slovami, v ktorých niekomu prajú smrť, popritom, ako milo sa správajú ku svojim deťom, s ktorými sa hrávajú, k svojej manželke, ku ktorej si každý večer ľahnú do postele a pokojne zaspia hneď po tom, ako sa vyjadrili na adresu niekoho, kto teraz kvôli ich slovám nemôže spať. A to všetko iba preto, že nedokážu pustiť svoje ego a nedokážu prijať, že niekto iný má skrátka iný názor..

Napíšem úprimne, že niekedy je mi až úzko, keď mám vyjsť na ulicu a vidím ľudí s mobilmi v rukách. Predstavujem si, ako práve komentujú niečo hnusnými slovami a že práve doťahujú svoje nenávistné komentáre do dokonalosti, zatiaľ čo stoja vedľa mňa a čakajú na autobus..

Ahojte