Životná kríza mladých dospelých (1. časť)

Ako sa bez výčitiek zbaviť toxického kamarátstva

Signály žiarlivosti medzi priateľmi

Závisť v priateľstve

Kamaráti, ktorí ťa podporujú, verzus tí, ktorí ťa brzdia

Helix & forward helix

Ako zvýšiť svoj EQ?

Ako sme odštartovali leto na festivale Nova Rock

Rozhodnutie odísť do Anglicka a príchod na ubytovanie

Nad čím rozmýšľam a čo je nové

Príprava na piercing

<img data-media-id="299392748" src="https://c10.patreonusercontent.com/4/patreon-media/p/post/80782290/b623780ff1dc4624a1403dc6d0916b73/eyJ3Ijo4MjAsIndlYnAiOjB9/1.jpeg?token-hash=peZRmkiV5Veu3Vp0vNo1KGMOUwLfJVNBkccOE11GBmM%3D&token-time=1756771200">archív <a href="https://www.instagram.com/ivetar.s_blog/" rel="nofollow noopener" target="_blank">https://www.instagram.com/ivetar.s_blog/</a> .<blockquote>V tomto článku sa pozrieme späť do minulosti. Vrátime sa do roku 2017, keď mi Vesmír pripravil pôdu na to, aby som sa vybrala do Anglicka. Mojím hlavným cieľom bolo vidieť ako ľudia v Anglicku žijú, naučiť sa poriadne jazyk a zarobiť peniaze. Zarábať takým štýlom, že keď už mám chodiť len z roboty domov a naopak, nech to prináša ovocie. Článok bude mať určite niekoľko pokračovaní, pretože mám v telefóne z tej doby približne 2ooo poznámok. Tu sa dočítate ako a prečo som sa rozhodla, že vycestujem a aké boli prvé dojmy zo zdieľeného domu. Okrem toho budem príbehové rozprávanie prekladať praktickými informáciami a zisteniami o cestovaní, ľuďoch, živote.</blockquote>.<h3>°° Rozhodnutie odísť</h3>Keď sa stále k niečomu nevieme rozhýbať - aj keď to v kútiku duše veľmi chceme - Vesmír nám pripraví mnohé podnety. Ak ich ignorujeme, odkladáme "na potom", príde jedného dňa naozaj posledný podnet, kedy je rozhodnutie iba áno alebo nie. Ak poviete nie, takáto príležitosť možno už nepríde alebo príde zase za veľmi dlhý čas. Ak poviete áno, mali by ste rátať aj s následkami tohto rozhodnutia. Presne takto ma "môj" Vesmír dokopal, aby som povedala ÁNO a zakázala som si rozhodnúť sa inak.O Anglicku som rozmýšľala už dlho. Vlastne už od strednej som hovorila, že si po škole pobudnem na Úrade práce, trocha sa "rozkukám" a potom sa vydám do sveta. Vtedajší frajer ma ale odrádzal, že on v Anglicku bol.., a naše debaty o tom niekam vycestovať neviedli vlastne nikam.Začala som pracovať ako brigádnička až som cez viaceré firmy skončila v Tesco sklade. Robila som pod agentúrou aj pod Tescom, robila som nadčasy, nakladala som tovar, chvíľu som pracovala aj v kancelárii a 2 roky som bola v podstate spolukoordinátorkou agentúry, keďže tá "hlavná" povedzme, nemala vždy cestu okolo Tesca keď ju bolo treba..Posledný rok sa v Tescu začalo všetko kaziť. Agentúra, cez ktorú som pracovala, začala mať problémy a ľudia začali prechádzať ku konkurencii. V tejto dobe som zbystrila a povedala som si, že možno je to nejaké znamenie, nech už sa konečne zbalím a vypadnem na nejaký čas z toho nášho Slovenska...Bolo leto 2o17 a dva dni pred mojimi narodeninami mi zomrela moja Kočenka, ktorú som mala 7 rokov. Netrvalo dlho a prišla som aj o babičku, ktorá už dlho zápasila s rakovinou. Práca začínala byť viac a viac na hovno, cez víkendy sme sa s novomestskou partiou ožierali a celé týždne som buď ťahala nočné 12-ky alebo som mala niekoľkohodinové denné, keď som sa vypýtala do roboty. Mala som totiž "privilégium", keďže som chcela byť doma s babičkou. Chodila som teda do roboty "kedy som chcela".Aj keď mi doma zostávala ďalšia časť rodiny, vedela som, že nie sú odo mňa závislí a bola som rozhodnutá chopiť sa najbližšej šance, akonáhle sa naskytne príležitosť ísť. A tá prišla na konci augusta.<img data-media-id="299396225" src="https://c10.patreonusercontent.com/4/patreon-media/p/post/80782290/4bd5893ab75e4ad6aed7cf32b979ba79/eyJ3Ijo4MjB9/1.jpeg?token-hash=C694QQN-td5EcvuWSqcVepiLASW1-yyNDbwqHXgKDVc%3D&token-time=1756771200">umelecký archív <a href="https://www.instagram.com/ivetar.s_blog/" rel="nofollow noopener" target="_blank">@ivetar.s_blog</a><h3>°° Idem</h3>Nemala som vôbec žiadny plán. Kto by prišiel, s ním by som do Anglicka išla. Okolo seba som mala v tej dobe parádnu partiu. Ale mne sa v živote dialo viac ako iba čas strávený vonku a práca. Chcelo to skrátka zmenu - a veľkú.V tej dobe som okrem iného riešila aj vzťahové veci - takže tu bol ešte ďalší človek. Aj keď to znie akokoľvek sebecky, nebrala som na nikoho ohľad. Už som sa nechcela na nič viazať, vedela som, že pôjdem a snažila som sa dávať jasne najavo, že sa so všetkými lúčim. (Aby im náhodou nenapadlo prehovárať ma. - ale aj to sa dialo).Na konci leta sme boli na festivale Punkáči deťom a bol tam aj Banán. Neviem, ako sa k nemu dostala informácia, že chcem niekde vycestovať, ale prišiel za mnou s otázkou, či chcem ísť do Anglicka a že aj on by chcel, takže či nepojdeme spolu. A ja som povedala "Dobre.", že idem.<img data-media-id="299397241" src="https://c10.patreonusercontent.com/4/patreon-media/p/post/80782290/5d0e246624584396b714de9001754304/eyJ3Ijo4MjB9/1.jpeg?token-hash=B8J0dAJEGw07NnHlCcb7jfNmwFZ0m6adwI_ZDfO07qE%3D&token-time=1756771200">archív <a href="https://www.instagram.com/lady_if/" rel="nofollow noopener" target="_blank">@lady_if</a><h3>°° Ísť do zahraničia na vlastnú päsť alebo cez agentúru?</h3>Ak sa chystáte do Anglicka alebo nejakej inej krajiny a neviete ako na to, nemáte nikoho blízkeho, kto by tam býval atď., odporúčam obrátiť sa na agentúru. Skôr, ako začnete prekrúcať očami, prečítajte si toto:Nájdete si agentúru, ktorá vás najviac oslovuje a objednáte sa na konzultáciu alebo komunikujete prostredníctvom mailu. Dozviete o voľných pozíciách, krajinách, kam sa teraz najviac oplatí cestovať a tak ďalej. Otázky, ktoré máte, nemusíte hľadať po internete a pýtať sa známych aj neznámych, ktorí si takouto skúsenosťou prešli. V agentúre vám zodpovedia čo chcete vedieť.Dostanete zoznam, čo budete potrebovať, čo sa odporúča zobrať si so sebou. Vedia vás upozorniť aj na prípadné kultúrne rozdiely. Túto tému odporúčam naštudovať si naozaj dôkladne ešte pred odchodom - viete sa vyvarovať mnohým problémom. Je až pohoršujúce ako sa niektorí ľudia nevedia správať v cudzej krajine.. Šak chovaj sa!Ďalej dostanete všetky informácie o spoločnosti/firme pre ktorú budete pracovať. Rovnako ako o krajine, naštudujte si viac aj o práci. Prečítajte si recenzie, zaujímavé miesta, ktoré sa nachádzajú v blízkosti. Priateľská rada: Opýtajte sa, ako dlho bude trvať cesta z vášho ubytovania do práce a akým spôsobom dopravy budete chodiť do roboty. My sme mali každý deň odvoz dodávkou, platili sme za cestu tam aj naspäť 7 libier (kúsok nad 8€) ale cesta tam trvala väčšinou aj 2 hodiny, lebo boli zápchy.. Smena v práci trvala 9 hodín. Cesta naspäť bola pokojnejšia - aj preto, že sa končila o pol 5 ráno a na cestách nebolo toľko áut ale aj preto, že boli všetci unavení a v aute sa toľko nekričalo, nejedlo, neskákalo a nespievalo.Po tom, ako si vyberiete, kam by ste chceli ísť a čo by ste chceli robiť sa vyberá dátum odchodu.Ak idete viacerí (veľmi odporúčam) informujte sa, či nemáte nárok na nejakú zľavu - či už na letenky alebo aj vlakové/autobusové/tramvajové/električkové/metro spoje.<img data-media-id="299396599" src="https://c10.patreonusercontent.com/4/patreon-media/p/post/80782290/f0a24ae8c7e5428cb2741c821d70e228/eyJ3Ijo4MjB9/1.jpeg?token-hash=r2cxCPsGFmFGX9LsvgUWaEKQDDXd6BlFBETps5-M4Yc%3D&token-time=1756771200">archív <a href="https://www.instagram.com/lady_if/" rel="nofollow noopener" target="_blank">@lady_if</a><h3>°° Balenie</h3>Teraz máte niekoľko dní na to, aby ste sa nachystali. Dobre si preštudujte, čo môžete zobrať nielen do lietadla ale aj do danej krajiny. Ak ste nikdy na dlhšie neostávali mimo domu, naplánujte si, čo si so sebou zoberiete - je to iné, ako keď idete na dovolenku alebo sa <a href="https://ivetars.sk/blog/ako-sa-zbalit-na-festival" rel="nofollow noopener" target="_blank">balíte na festival</a>.Ak sa jedná napríklad o oblečenie, položte si predovšetkým otázku PREČO do danej krajiny idete. Chcete si tam odpracovať nejaký čas a s peniazmi prísť domov? Alebo si predstavujete okrem práce aj všelijaké aktivity, víkendy s priateľmi, život? Ja som išla do Anglicka pracovať. Obsah môjho cestovného batohu teda zaplnili predovšetkým tepláky, legíny, tenisky a staré tričká.Nezabudnite na lieky - aj bežné lieky na bolesť, uhlie proti hnačke alebo aj tie, ktoré pravidelne beriete. Tu apelujem na ženy, ktoré berú hormonálnu antikoncepciu: Myslite na to, či budete meniť lekára aj antikoncepciu alebo sa zabezpečíte na 3 mesiace vopred.Rozmyslite si tiež, do čoho sa zbalíte. Naozaj chcete nosiť na ramenách 4o-litrový batoh alebo vám viacej vyhovuje kufor na kolieskach?<img data-media-id="299397687" src="https://c10.patreonusercontent.com/4/patreon-media/p/post/80782290/4369f89de5924d979e86547a77f58c16/eyJ3Ijo4MjB9/1.jpeg?token-hash=7nvHuyIe3RVEjXF0UtBYMvzVcX09qFpBIRWqXwSng-4%3D&token-time=1756771200">archív <a href="https://www.instagram.com/lady_if/" rel="nofollow noopener" target="_blank">@lady_if</a><h3>°° Príchod do krajiny</h3>Presuňme sa k cestovaniu. V prvom rade potrebujete vedieť, kam sa máte dopraviť, keď priletíte na letisko danej krajiny a kde vás bude čakať niekto kompetentný. My sme do Anglicka prileteli už na začiatku januára 2o17 na letisko mesta <a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Birmingham" rel="nofollow noopener" target="_blank">Birmingham</a>. Odtiaľ sme sa vlakom potrebovali prepraviť do mesta <a href="https://cs.wikipedia.org/wiki/Wolverhampton" rel="nofollow noopener" target="_blank">Wolverhampton</a>. To sme po prvom kontakte s domorodým jazykom nejako zvládli a na vlakovej stanici Wolverhampton nás už čakal náš landlord - majiteľ domu, v ktorom sme mali bývať. Zoznámili sme sa, sadli sme s ním do auta a vyrazili.Pozerala som z okna na všetky tie scenérie, ktoré sa odohrávali za oknami a nemala som zrazu žiadne očakávania. Všímala som si, akí ľudia chodia po ulici, rozmýšľala som, aké majú asi tak životy. Aké je zrazu zvláštne, že šofér sedí na strane spolujazdca. Bola som unavená. Čím dlhšie sme sa viezli, tým horšie obrazce som videla.Nechápte ma zle, ja nie som žiadna prehnaná fajnovka ale v porovnaní s tým, ako sa to celé javilo od chvíle, keď sme na stanici sadli do auta až po teraz, to vyzeralo skrátka ZLE. Niekde vzadu v hlave som si prehrávala scenár, že skončíme v nejakej osade na kraji tohto zabudnutého mesta, ktorého názov nevieme ešte ani vysloviť, a nikto nás nikdy nenájde. Obavy ale výrazne prebíjali pocity očakávania.<img data-media-id="299395968" src="https://c10.patreonusercontent.com/4/patreon-media/p/post/80782290/3a691fcaec9844798eae336883c567b6/eyJ3Ijo4MjB9/1.jpeg?token-hash=hyogy3gFCtw7Lx0XA_a-UyB3yJ5dw_TdDn_KnyZh-_I%3D&token-time=1756771200">vegan anglické raňajky<h3>°° Čistá domácnosť a vysmiati spolubývajúci</h3>Vystúpili sme z auta. Prišli ku mne nové pachy a objavili sa mi pred očami ďalšie nové scény - aj keď trocha žalostné a nie tak úplne podľa toho, čo som si predstavovala, keď nám v agentúre hovorili, kde budeme bývať.Bývali sme v predposlednom dome na konci slepej ulice. Vystúpili sme z auta. Dom bol krásny, dvojposchodový, bola som zvedavá. Lenže potom sa otvorili dvere. V úzkej chodbe nás čakalo niekoľko párov topánok. Landlord nám už cestou hovoril, že budeme bývať s ďalšími ľuďmi a vedeli sme to aj z agentúry. Od toho je názov "sharehouse" - v preklade "zdieľaný dom".Vyzeralo to, že sa aspoň snažili upratať - ako sme ale neskôr vydedukovali podľa frekvencie upratovania, pravdepodobne to dostali príkazom pred našim príchodom. Stáli nastúpení a vyzerali, ako ja, keď som mala 8 rokov a mama sa mi z obývačky prihovárala, aby som sa nebála a išla bližšie, že chlapci ma len prišli vyšibať. Boli to rumuni Kaidžas, Saidas a nejaký, ktorému hovorili niečo ako "mongol" (toto slovo to ale nebolo :D ) a ešte srb Petar.Menšia jedáleň, kuchyňa, kúpeľňa so záchodom. Na poschodí 1 záchod, 3 izby, dole jedna izba. V dome teda bývali štyria chalani a prišli sme ešte ja a Banán. Ten "Mongol" býval v izbe na prízemí, Kaidžas a Saidas boli v izbe na poschodí, Petar sám v izbe na poschodí a v poslednej izbe my s Banánom.<h3>°° Dokonalá záhrada</h3>Na poschodie sa ale určite nebudeme presúvať, kým vám nepredostriem niekoľko pohľadov zo záhrady. Doteraz sa čudujem, že nás ten landlord zobral aj na dvor.. :DV prvom rade - už len samotné dvere, ktorými sa vychádzalo na záhradu, sa nedali zamknúť. A vlastne ani tak úplne zavrieť. Znamenalo to, že sa museli privrieť, podržať a musela sa tam navliecť tá retiazka - aby vôbec držali aspoň pootvorené. Len čo sa otvorili dvere von, pod nohali sa nám rozprestieral rad preplnených odpadkových mechov (v počte asi 5o - nie, nepreháňam). Popri múru sme prešli dozadu a medzitým, ako nám landlord hovoril, ako si v teplejšom počasí môžeme v tejto záhrade napríklad aj GRILovať, pomaly sa pred nami začínala objavovať kopa ďalšieho odpadu: kosačka, matrace, ďalšie mechy s odpadom, mikrovlnka, nejaká detská vanička, struny z matraca, čo sa tam rozpuscil hádam v '79. Všetko prerastené trávou (aj napriek tomu, že boj január) a do toho všetkého na samom vrchu natrepaný polorozpadnutý, hrdzavý GRIL. Netuším, či mal na mysli TEN gril, keď hovoril o tej grilovačke, ale dobre, no..<img data-media-id="315865311" src="https://c10.patreonusercontent.com/4/patreon-media/p/post/80782290/d94b6583751e46aab38fc4c793ea4a48/eyJ3Ijo4MjB9/1.jpeg?token-hash=tOF0-1eGd63UQ37rPH9ELXeBn-3W4hmBWQQi9bStL2A%3D&token-time=1756771200">drobné radosti: čisto vegan obchod(y)<h3>°° Izba podľa predstáv</h3>Dom by som nazvala ako "ufúľaný". Rozmiestnenie izieb ideálne, skrátka z pohľadu samotného domu bol to fajnový krásny dom. Každý deň som si ale predstavovala, ako by mohol vyzerať, keby sa oň všetci starali ale nemala som najmenší záujem, dôvod a ani snahu to meniť.Po zážitku zo záhrady a niekoľkých prehodených pohľadoch s Banánom sme sa s landlordom vybrali na poschodie kde bola naša izba. Izba bola nie útulná, bola malá. K tomu všetkému netrvalo dlho a došlo nám, že landlord to pochopil tak, že sme pár a to znamená jedna izba a jedna posteľ. Posteľ bola niečo medzi jedno- a dvojlôžkom. Bola tam provizórna vstavaná skriňa, radiátor a okno s výhľadom na poklady záhrady, ktoré sme videli pred chvíľou.Po krátkej debate s landlordom a (ne)vyriešení situácie s ubytovaním sme sa zhodli, že sme sa nezhodli a zostali sme s Banánom v izbe aj na posteli spolu.6o libier týždenne - toľko nás stálo toto ubytovanie, v ktorom som zažila naozaj nie jednu veľmi zaujímavú situáciu. A o tom inokedy. .Ahojte💚

Rozhodnutie odísť do Anglicka a príchod na ubytovanie

Autor

iF.

Najnovšie články

PATRÓNI ČÍTAJÚ