Životná kríza mladých dospelých (1. časť)

Ako sa bez výčitiek zbaviť toxického kamarátstva

Signály žiarlivosti medzi priateľmi

Závisť v priateľstve

Kamaráti, ktorí ťa podporujú, verzus tí, ktorí ťa brzdia

Helix & forward helix

Ako zvýšiť svoj EQ?

Ako sme odštartovali leto na festivale Nova Rock

Rozhodnutie odísť do Anglicka a príchod na ubytovanie

Nad čím rozmýšľam a čo je nové

Príprava na piercing

<img data-media-id="238543381" src="https://c10.patreonusercontent.com/4/patreon-media/p/post/90899596/b2b99083c45b4b2f976be629d8f48192/eyJ3Ijo4MjB9/1.jpg?token-hash=OUQ_AoCtgtDHsH08WRWHB4yHe5aEM7cxZHuuY8RDegE%3D&token-time=1756771200">umelecký archív <a href="https://www.instagram.com/ivetar.s_blog/" rel="nofollow noopener" target="_blank">@ivetar.s_blog</a><blockquote>Kvalita vzťahu, ktorý máme s našimi rodičmi, má nesmierny vplyv na naše životy. Mnohí ľudia sa cítia opustení alebo nepochopení svojimi vlastnými rodičmi, čo môže byť bolestivé. </blockquote><blockquote>Ťažko sa s tým vyrovnáva nielen počas detstva a dospievania, ale aj v dospelosti.</blockquote><blockquote>Je prirodzené túžiť po spojení s rodičmi, po pocitoch lásky a prijatia. Je dôležité vedieť, že to, čo cítime, je oprávnené, a že existujú spôsoby, ako sa s tým vyrovnať a nájsť vlastnú cestu k šťastiu nezávisle od vzťahu s rodičmi.</blockquote><blockquote>Tento článok je venovaný všetkým, ktorí ani v dospelosti necítia alebo prestali cítiť lásku a náklonnosť svojich rodičov.</blockquote>.Hneď na začiatok poviem: Nemusíte sa cítiť sami. Je dôležité si uvedomiť, že existuje mnoho ľudí, ktorí prechádzajú podobnými pocitmi a skúsenosťami. Nemusí to byť váš "osud", ktorý ste si zaslúžili, ani vaša vina. Vzťahy medzi rodičmi a deťmi môžu byť komplikované a ovplyvnené mnohými faktormi. Všetci rodičia sú ľudia s vlastnými emocionálnymi, psychologickými a životnými skúsenosťami. Nie vždy sú schopní alebo pripravení vyjadriť lásku a náklonnosť spôsobom, akým by sme očakávali.<h3>°° Ako dieťa vníma lásku</h3>Najskôr si povieme, ako sa dieťa pozerá na lásku, ktorú (ne)dostáva od rodičov.Úplne prvá láska, ktorú cíti každý z nás, je láska od našej mamy. Už v bruchu počas nášho vývoja cítime mamine emócie. Ako je to možné?Naše telo reaguje na podnety z vonku: keď sa tešíme, máme motýliky v bruchu, rozbúcha sa nám srdce. Naopak - keď sme v strese, máme stiahnutý zážitok a cítime sa nesvoji. Všetky tieto pocity matka prenáša na svoj plod a to všetko formuje základ toho, ako bude vnímať emócie aj počas života. Ak má mama priestor na pokojné tehotenstvo, zbytočne sa nestresuje, užíva si pokojné chvíle a teší sa na bábätko, dieťa vie, že v nej vždy nájde pokoj a opateru bez zbytočného "plašenia sa". Preto sú deti po takýchto tehotenstvách vo väčšine prípadov pokojné, rozvážne a vedia, že ich mama je pre nich miesto, kde nájdu útočisko.Naopak, ak matka žije počas tehotenstva v strachu a neistote, jej dieťa bude plačlivé. Mama je najbližšia osoba a keď cítime, že sa nemá dobre, cítime úzkosť, ktorú dieťa prejavuje plačom.<img data-media-id="238515830" src="https://c10.patreonusercontent.com/4/patreon-media/p/post/90899596/14e950fba4fa4b30920e3d7ea407a8b3/eyJ3Ijo4MjAsIndlYnAiOjB9/1.jpg?token-hash=TluYihePR4VDNMcICjRx-uTnXo4e5Oor58Ee_dEUtWE%3D&token-time=1756771200">Náklonnosť rodičov cíti najviac v "normálnej" rodine jedináčik - a je to úplne prirodzené. Je to prvé dieťa v rodine, malé zlatíčko (alebo čertík) a miláčik celej rodiny. Rodičia však často zanedbávajú komunikáciu so svojimi deťmi v nízkom veku, pretože si myslia, že je to zbytočné - a vlastne ani sami nevedia, ako na to. Ak jedináčik nenadobudne počas života súrodenca, je iba na rodičoch, aby mu vysvetlili, ako sa má správať k ostatným ľuďom (deťom). Jedináčikovia, ktorým rodičia nevenovali dostatočnú pozornosť, sú totiž často majetnícki a keď si nájdu kamaráta alebo kamarátku, stávajú sa z nich <a href="https://ivetars.sk/blog/manipulatori-1-cast" rel="nofollow noopener" target="_blank">manipulátori</a>.Jedináčik nikdy nebude vedieť, aké to je mať súrodenca a deti z viacpočetnej rodiny si nikdy nebudú vedieť predstaviť, aké by to bolo, keby vyrastali sami.Ja mám brata, ktorý je odo mňa o 5 rokov mladší. Aj keď dnes to nie je to malé bábätko, ktoré mama pred 27 rokmi priniesla z pôrodnice, pamätám si, že som v tom období nikdy nemala pocit, že by ma rodičia alebo babička s dedkom odsúvali na druhú koľaj iba preto, že on bol menší a potreboval viac starostlivosti. Mama ma často zapájala do aktivít, keď bolo treba niečo doniesť, s niečím pomôcť. Mala som iba 5 rokov ale plne som si uvedomovala množstvo starostlivosti, ktorá sa spája s tak malým dieťaťom. Všetko záleží od toho, ako deťom tieto situácie rodičia a ich okolie uľahčuje alebo naopak sťažuje.Malému dieťaťu nemusíte povedať "mám ťa rád", ono to vie, pretože to cíti (to samozrejme neznamená, že mu to nemáte povedať). Gestá, pohladenia, objatia, pochvaly, úsmevy, radosť z prvých slov aj prvých krokov.Tak isto cíti stres, smútok, frustráciu a zúfalosť rodiča - aj keď sa to rodič ako veľmi snaží skrývať, pred dieťaťom to neskryje. Dieťa vždy vie, aké pocity k nemu prechováva jeho rodič - či je chladný, či ho stavia na vedľajšiu koľaj, alebo ho vidí ako toho najbližšieho a najdôležitejšieho  človeka v jeho živote.<img data-media-id="238516932" src="https://c10.patreonusercontent.com/4/patreon-media/p/post/90899596/824ba7141c2a4391b82262f6acd72a6b/eyJ3Ijo4MjAsIndlYnAiOjB9/1.jpg?token-hash=-EjS07Wk5nUfXnKNsPu6g9pvONZGvWmRBPUciZPjLbw%3D&token-time=1756771200">° Nemýľme si pojmy s dojmamiRodič nerovná sa kamarát. To píšem pre všetkých, ktorí obviňujú svojich rodičov z rôznych zákazov a príkazov, ktoré sa nám v nižšom veku zdajú nezmyselné. Je samozrejme fajn mať s rodičom blízky vzťah. Ide však o to, aby si rodič uvedomoval, že vychováva ďalšieho človeka, ktorý bude zodpovedný za svoje rozhodnutia a celý svoj život a jasne to dával najavo.Neviem, ako vy, ale osobne si skutočne neviem predstaviť, aký by som mala život, keby ma vychovával niekto z mojich kamarátov.Rodič je náš najbližší človek. Počas prvých 4 rokov nášho života je zodpovedný za to, akým človekom sa staneme. Či budeme radi v kolektíve, budeme sebavedomi alebo budeme pochybovať o svojej hodnote a schopnostiach. Všetky tieto vlastnosti vo väčšine prípadov následne ovplyvňujú vzťahy, kariéru a osobný rozvoj.Prejavuje sa to tak, že sa neodvážite vypýtať si  vyšší plat aj napriek tomu, že pracujete viac, ako by ste mali alebo odmietnete povýšenie iba preto, že si myslíte, že na to nemáte. Máte nepríjemný pocit, keď máte vystupovať na verejnosti alebo len rozprávať v kolektíve. Svojej polovičke tolerujete veci, ktoré v zdravých vzťahoch nie sú normálne a to môže mať za následok stratu vzťahu, na ktorom vám veľmi záležalo.<img data-media-id="238521150" src="https://c10.patreonusercontent.com/4/patreon-media/p/post/90899596/fde06908530f477aad2f23902bd69f73/eyJ3Ijo4MjAsIndlYnAiOjB9/1.jpg?token-hash=P0TkXm5kyb3rTUZkQeWIZ-Mk7-z7_ymCZDDAFeGjKGQ%3D&token-time=1756771200"><h3>°° Následky nelásky</h3>Najnebezpečnejším prenášačom traumatizujúcich skúseností je rodič, ktorý nemá vyriešené svoje vlastné traumy. Traumy, ktoré nosí v sebe, často nevedome prenáša na svoje potomstvo a vytvára tak negatívny emocionálny a psychologický kontext v rodine.Vieme si to predstaviť ako "negatívne dedičstvo", ktorého sa vieme len ťažko zbaviť. Rany, ktoré spôsobili (alebo spôsobujú) naše traumy a smútky môžu byť veľmi hlboké a výrazne ovplyvňujú naše životy.Ľudia, ktorí necítili alebo necítia lásku a prijatie od svojich rodičov, si často vyvinú nízke sebavedomie a pochybujú o svojej hodnote a schopnostiach. Všetky tieto vlastnosti vo väčšine prípadov následne ovplyvňujú nieken vzťahy, ale aj kariéru a osobný rozvoj.Ak deti nepocítili, že je bezpečné vyjadrovať svoje emócie v rodine, môžu sa naučiť potláčať svoje pocity. Ľahko sa potom stáva, že si aj v dospelosti myslíme, že toto správanie je v poriadku a dovoľujeme nášmu partnerovi alebo partnerke "skákať nám po hlave" iba preto, že mu/jej nevieme odkomunikovať naše pocity, obavy, ale aj radosti. Ak si neuvedomíme, že "takto to byť nemá" vedie to k problémom v komunikácii a vzťahoch s rovesníkmi a v neskoršom živote aj s partnermi.Tí, ktorí vyrástli v rodinách, kde chýbala láska a náklonnosť, môžu mať ťažkosti s prejavovaním lásky a starostlivosti vo svojich vlastných vzťahoch a rodinách. Môžu sa cítiť neistí a neschopní lásku prijímať alebo dávať. Ak sa takýto človek ocitne vo vzťahu, kde je druhý partner naučený lásku rozdávať, kvôli jeho "pokriveným hodnotám" má dojem, že práve s jeho partnerom je niečo zle a je mu až nepríjemná jeho náklonnosť.Nielen tieto následky môžu trvať dlhé desaťročia a ovplyvňovať viac ako len jednu generáciu. Je dôležité si uvedomiť, že tieto vzorce sa dajú prerušiť a meniť.<img data-media-id="238522690" src="https://c10.patreonusercontent.com/4/patreon-media/p/post/90899596/7b0f9df8a8354ce687f9c9525f654c68/eyJ3Ijo4MjAsIndlYnAiOjB9/1.jpg?token-hash=Tze4i1cPL0cr04opT8AJTi8n-uR3LBZIKrzqy0nY1Xs%3D&token-time=1756771200"><h3>°° Stále sme deťmi našich rodičov</h3>To, že sme dospelí, že sa odsťahujeme z rodičovského domu alebo sa inak osamostatníme, neznamená, že viac nie sme deťmi našich rodičov. Je zrejmé, že nás rodič v 3o-tich rokoch nebude vodiť za ruku, avšak stále je to náš rodič a vo vzťahu, ktorý s ním máme, by nemala chýbať láska a náklonnosť.Častým fenoménom v neúplných rodinách je náhle extrémne správanie rodiča. Buď sa na dieťa nafixuje natoľko, že ho opäť berie, ako malé dieťa, ktoré potrebuje neustál starostlivosť alebo začne užívať voľnosť a svoje dieťa začne brať ako svojho kamaráta alebo známeho. Dieťa akoby svojho rodiča nepoznáva a rodič má pocit, že si svoju povinnosť voči dieťaťu splnil a viac ho nepotrebuje. Nebavíme sa tu o žiadnej "matke-upratovačke" alebo otcovi, ktorý vždy "vybaví, opraví, zariadi". Jedná sa o emocionálne puto, ktoré sa akoby vytratí a rodič to berie ako samozrejmosť, avšak potomok tým veľmi trpí. Toto sa pokojne môže stať aj keď má "dieťa" 3o či 4o rokov.<img data-media-id="238525983" src="https://c10.patreonusercontent.com/4/patreon-media/p/post/90899596/4388308fdbaa43deadd1a3ac7129c863/eyJ3Ijo4MjAsIndlYnAiOjB9/1.jpg?token-hash=FZvp5QkrFME8zcKYGwmXJuf7yq1f04rjVbX9uTT67d8%3D&token-time=1756771200"><h3>°° Aj rodičia sú len ľudia</h3>Aj napriek tomu, že sme však stále deťmi našich rodičov, mali by sme si uvedomiť jednu vec: rodičia sú stále len ľudia. Sú samostatnými osobnosťami a boli nimi skôr, ako sa stali rodičmi. Každý rodič prejavuje lásku inak a preto možno nepočujete slová "ľúbim ťa", ani vám nikdy nahlas neuznali nejaký úspech. Starali sa ale tak, ako najlepšie vedeli a ako uznali za vhodné.Tak, ako každý človek, aj rodič má nevyliečené traumy a vyliečiť sa z týchto tráum je dlhý, niekedy celoživotný proces. Možno má obavy, možno sám sebe vyčíta mnohé chyby, ktorých sa dopustil. A ak vám nikdy slovami nepovedal, ako veľmi mu na vás záleží, pravdepodobne také vety nepočul v živote od svojich rodičov ani on sám.Tiež máme okolo seba ľudí, ktorých nemáme radi - a nič nebráni tomu, aby bol týmto človekom niekto, kto nám je od narodenia blízky. Možno sa zmenili jeho hodnoty, naše hodnoty, možno vyšli najavo skutočnosti, kvôli (alebo vďaka) ktorým sa na danú osobu pozeráme inak, vznikli situácie, ktoré nás s týmto človekom odcudzili.<img data-media-id="238523776" src="https://c10.patreonusercontent.com/4/patreon-media/p/post/90899596/a1def7422590461491e2b79db6283954/eyJ3Ijo4MjAsIndlYnAiOjB9/1.jpg?token-hash=f4Lnl-WBqx2oWOC2hwsK69xZqIpGPYUEb6En2ujTLeI%3D&token-time=1756771200"><h3>°° Zodpovednosť za vlastný život</h3>Aj keď nie vždy môžeme ovplyvniť správanie našich rodičov, môžeme kontrolovať svoj vlastný život a naše rozhodnutia. Nemá zmysel vyhadzovať rodičom na oči to, čo vám povedali alebo nepovedali. Môžete tak spôsobiť len ďalšie rany a verte mi, žiadny rodič od svojho dieťaťa nechce počuť výčitky, čo všetko urobil zle.Našťastie žijeme v dobe, kedy je dobrá dostupnosť k veľkému množstvu informácií o tom, ako zahojiť vnútorné dieťa a skúmaním našich pocitov vieme veľa pochopiť. K dôležitým informáciám má prístup každý, kto sa chystá vychovávať ďalšieho človeka.Uvedomiť si súvislosti vo svojom živote má extrémne pozitívny vplyv na to, ako sa pozeráme na svet, akými ľuďmi sa obklopujeme, aký život žijeme a čo môžeme predať ďalšej generácii. Hoci sme možno prešli ťažkými situáciami, nič nám nemôže brániť v tom, aby sme sa stali tvorcami vlastného šťastného a zdravého života.<img data-media-id="238525047" src="https://c10.patreonusercontent.com/4/patreon-media/p/post/90899596/574b3fa8107a40a0bcceb46240b224c2/eyJ3Ijo4MjAsIndlYnAiOjB9/1.jpg?token-hash=H9N7HuAvXhnGskN-8UDDAo3CFom2HhF0DWJPWx1qX1Q%3D&token-time=1756771200"><h3>°° Rozpoznanie a riešenie situácie</h3>Dospelí ľudia, ktorí sa cítia opustení alebo neprijatí svojimi rodičmi, by mali pre dobro svojho psychického zdravia nachádzať cestu k sebarozvoju a uzdraveniu, aj keď sa to na prvý pohľad môže zdať ťažké. Rodičia majú tiež svoje vlastné nedokonalosti a traumy. Rovnako ako každý iný, aj oni sa môžu meniť a vyvíjať.Kľúčom k pochopeniu tejto zmeny je komunikácia. Skúste sa s rodičmi porozprávať a tak porozumieť ich hľadisku a očakávaniam. Možno budete prekvapení, keď zistíte, že aj oni prešli ťažkými časmi a vzťah s vami vnímali inak, než ste si mysleli.Zároveň je dôležité investovať do sebarozvoja. Terapia a psychoterapia môžu byť veľmi prospešné pri spracovaní emocionálnych rán a pri hľadaní stratenej identity. Existujú mnohé profily na sociálnych sieťach, ktoré sa tejto téme venujú. Ak chcete vyskúšať terapeuta, nemusíte nikam chodiť a môžete si ho nájsť online. V dnešnej digitalizovanej dobe naozaj neobstoja výhovorky, prečo svoje psychické zdravie neriešiť. Skúste objavovať svoje záujmy a sny, ktoré vás napĺňajú šťastím a napomáhajú vám v sebapoznávaní.Aj keď sme možno zažili ťažkosti v rodinných vzťahoch, máme schopnosť meniť svoj život. Buďme trpezliví sami k sebe a myslime na to, že každý z nás je samostatná jednotka a to, ako sa budeme mať je len na nás. Nikto nám nebude hádzať polená pod nohy, keď mu to sami nedovolíme.<img data-media-id="238526990" src="https://c10.patreonusercontent.com/4/patreon-media/p/post/90899596/ac013d6a2bf24ce7ab5f90eff6fcc388/eyJ3Ijo4MjAsIndlYnAiOjB9/1.jpg?token-hash=yYxCBYNt78W-Xlu7CFtYiktJRbqZq8G6CvVM1dqLYPA%3D&token-time=1756771200"><h3>°° Pár slov na záver</h3>Nech už sme v živote zažili čokoľvek, teraz sme my tými dospelými ľuďmi. Máme každý deň možnosť rozhodovať o tom, akým smerom sa bude uberať náš život. A to, že sme od rodičov zažili krivdu už v detstve alebo sa "splašili" až v dospelosti, nie je naša vina.Niekedy sú potrebné dlhé rozhovory, niekedy stačí pár slov a ktokoľvek - nie iba rodič - sa na veci začne pozerať inak. A možno nepomôže ani milión slov. Musíme sa totiž zmieriť s tým, že sú tu aj rodičia, ktorí si vinu napáchanú na vlastných deťoch nikdy nepriznajú..Ahojte💚

Rodičovská (ne)láska

Rodičovská (ne)láska

Autor

iF.

Najnovšie články

PATRÓNI ČÍTAJÚ