Prečo sme na Zemi a čo vidím, keď sa pozerám na svet

umelecký archív @lady_if 

Rozmýšľam nad mnohými vecami, ktoré keď vytiahnem niekde na verejnosti, ľudia považujú za divné. Alebo sa dozviem, že na ne vôbec nemyslia.

Keď sme boli malými deťmi, babička nám okrem rozprávok veľmi často púšťala dokumentárne filmy. Možno som im v nízkom veku tak úplne nerozumela, ale pamätám si, ako sme mali v papierovom obale na VHS kazetách sériu "Štyri ročné obdobia", ktoré zložil Antonio Vivaldi. Viete, že "vivaldi" znamená život? Tieto kazety sa u nás prehrávali nozaj často. To, ako vedel tento skladateľ vyjadriť hudbu spojenú s krásnym vizuálnym zážitkom, bolo dychberúce aj pre 5-ročné dieťa. Hlavne v kombinácii s babičkiným čajíkom a medovými rožČekmi.

V dobe, kedy nikto z nás ani len netušil, čo je to internet, som natešená utekala za babičkou s motýľom v ruke, aby mi našla v knižke alebo na pexese, čo je to za druh. Bola som úplne rovnako ohúrená ako krásou motýľa tak aj húsenice, mačiatka alebo obyčajnej dážďovky.

Nikdy ma typy dokumentov, ako Vivaldiho Ročné obdobia neprestali udivovať a viezlo sa to so mnou nie len počas detstva.

Aj neskôr, keď som už chodila z práce, som pri raňajkách pozerala živú panorámu na STV1 a po večeroch dokumenty o Zemi, Vesmíre, o dinosauroch, o jednotlivých druhoch zvierat a o ľudskom tele. Knižky počas môjho detstva sa uberali rovnakým smerom.

Fascinácia týmito témami ma sprevádza po celý život a stačí mi, že iba pozerám z okna a cítim vďačnosť za to, ako som bola od malička vedená. 

Dnes vám teda poviem, akým smerom sa uberajú moje myšlienky a hlavne niečo tom, čo všetko mi pomohlo uvedomiť si, že (nielen) to, čo vidíme okolo seba, je niečím výnimočným. 

.

°° Všetci sme vznikli z hviezdneho prachu

Snáď nikomu netreba hovoriť, ako sme sa na tejto planéte ocitli. Ako veľký milovník vedeckých dokumentov je mi jasné, že nikto neluskol prstami a neobjavii sme sa tu my, ľudia.

Sme síce druh, v ktorom si prevažná väčšina myslí, že je nadradený nad všetky ostatné, ale aj keď máme mnohé vymoženosti a výdobytky modernej doby, naša existencia môže skončiť mihnutím oka rovnako tak ako všetko ostatné.

Ako ľudský druh sa vyznačujeme vzpriameným držaním tela, tým, že si vyrábame nástroje a v neposlednom rade tým, že si okolie vieme prispôsobiť tak, aby sa nám žilo dobre.

Až 99% všetkých organizmov, s ktorými sa denne stretáme, tu bolo dávno pred nami. Tým "dávnom" sú milióny až miliardy rokov. Naša Slnečná sústava, v ktorej sa nachádza aj planéta Zem na ktorej žijeme, vznikla zhruba pred 4,6 miliardami rokov.

Na chvíľku odbehnem a pre predstavu, aké sú miliardy veľké čísla, si to vysvetlíme na jednoduchom príklade:

Milión sekúnd je 11,5 dňa. Ale miliarda sekúnd je 31,5 roka.

Počas tohto procesu mnohé planéty a mesiace vznikali a zanikali a v našej Slnečnej sústave sa urdžala jediná planéta, na ktorej je možný život v takom skupenstve, aké poznáme - tá, na ktorej žijeme doteraz.

Postupne sa vyvinuli podmienky, ktoré zabezpečili, že rastliny a živočíchy mohli prirodzene rásť a vyvíjať do neuveriteľných veľkostí, farieb, ale aj zručností. Naša Zem bola raz horúca, raz ľadová. Mnohé druhy sa počas miliónov rokov vyvinuli a mnohé zanikli.

zdroj: shutterstock 

°° Chápeme, prečo sme tu?

Človek rozumný sa na Zemi pohybuje zhruba 23o ooo rokov. Za ten čas sa niektoré naše zmysly uzemnili, iné sa vyvinuli lepšie.

Aj keď je to u mnohých jedincov neuveriteľné, generáciami sa posúvalo naše IQ na vyššie priečky a postupne sa vyvíja náš zmysel chápať veci, prispôsobovať sa okoliu a okolie prispôsobovať svojím potrebám.

Vedci upozorňujú na to, že v posledných rokoch sa priemerné IQ znižuje. Zapríčiňujú to do veľkej miery nebezpečné a nezdravé potraviny, ktorými sa živí celý život ako tehotná matka, tak od začiatku života narodené dieťa.

Nielen znížené IQ je ale následkom požívania konzervantov a podobných "ingrediencíí", ktoré považujeme v našom živote za nevyhnutné.

Sme precitlivelí na niektoré zložky potravy a kozmetiky a všetky tieto každodenne požívané a používané produkty vedú k alergiám.

zdroj: istock 

Seneca tvrdil, že život má taký zmysel, aký mu dáme my sami. S tým súhlasím. Každého v živote oslovuje niečo, v čom vie nájsť zmysel. Pre niekoho je to materstvo, pre niekoho nadštandardný plat. Niekto zase vidí zmysel života v tom, že chce pomáhať ostatným.

Uvedomelý človek vie, čo je zmysel jeho života alebo ho postupne hľadá. Čo je ale zmyslom ľudského života vo všeobecnosti? Prečo sme na Zemi my, ľudia? Naozaj to bola len súhra udalostí, vďaka ktorým sme tu, alebo so sebou nesieme nejaké posolstvo či máme nejakú úlohu, ktorú musíme naplniť?

Vedci stále neprišli na to, aký je zmysel (ľudského) života a či vôbec nejaký existuje. Preto vznikajú napríklad teórie o tom, že žijeme vo virtuálnej realite, že nás priviezli mimozemšťania alebo, že sme tu iba zhodou náhod.

Aj keď je to pre mnohých pesimistický pohľad, ja si myslím, že ľudstvo, ktoré momentálne obýva túto planétu, nemá nijaký hlbší zmysel.

Áno, naša Zem je výnimočná v našej galaxii - o tom snáď nemôže žiadny príčetný človek pochybovať. Ale to, že sú tu podmienky na to, aby sme sa vyvinuli do štádia v akom sme teraz, že sa vyvinuli všetky živé organizmy, že má naša planéta atmosféru,.. Nič z toho vlastne nemá pre planétu alebo Vesmír ako taký, žiadny významný prínos.

Alebo sme ho ešte neobjavili - tiež sme iba na začiatku našej cesty.

autor: Elizabeth Wathuti 

Ako ľudstvo sme najskôr žili veľmi blízko prírode, no čím ďalej sa stávame pohodlnejšími, menia sa naše hodnoty a už pre nás nie je dôležité, aby sme žili v súlade so všetkým živým. Našou nenásytnosťou a túžbou po luxuse a pohodlnom živote sme zničili mnohé krásne miesta a vyhubili nepredstaviteľné množstvo druhov živých tvorov a rastlín. Následne sa pasujeme za ochrancov prírody, ale pravdou je, že ju ochraňujeme len pred nami samými.

Buďme k sebe úprimní - keby sme tu neboli, našej Zemi by bolo omnoho lepšie.

Ak sa vydáme cestou udržateľného života, ak spomalíme, spomalí sa aj svet okolo nás a bude mať väčšiu šancu vrátiť sa do normálu.

°° Ako žijeme

Len málo ľudí si skutočne uvedomuje dopady, ktoré má ich životný štýl na všetko okolo. Nepremýšľajú ani len o tom, kde skončia všetky obaly od potravín, ktoré každodenne kupujú a i dnes, v 21. storočí, sa stále nájdu ignoranti, ktorí nevidia dôležitosť v tom, prečo robiť tak jednoduchú vec akou je triedenie odpadu.

Musím povedať, že ma veľmi znepokojuje, že takýto ľudia majú deti, ktoré vychovávajú úplne rovnakými, plytkými hodnotami, aké presadzujú oni sami.

Ľudia trávia dlhé hodiny so sklonenými hlavami nad obrazovkami inteligentných telefónov a zdá sa, akoby tieto múdre zariadenia inteligenciu skôr vysávali.

Unudení cestujúci v autobusoch, ktorí si dobrovoľne deformujú chrbtice a krčné stavce iba preto, aby si pozreli ďalšie nezmyselné video na internete, na ktoré o pár minút zabudnú, vo mne vyvolávajú veľké obavy o budúcnosť.

Nevieme, z čoho sa skladajú naše potraviny, ale akonáhle sa objaví niekto, komu na tom záleží, máme milión otázok o tom, čo obsahuje jeho strava, ktorá sa vymyká tomu, čo sami považujeme za "normálne" a zhadzujeme jeho snahy, presvedčenia a dôvody, prečo robiť veci inak.

Naučili sme sa využívať a zneužívať všetko živé, čo sa nám postaví do cesty, živočíchy považujeme iba za obyčajné veci, ktoré pred nami nemajú šancu uniknúť. Tvoríme svet, ktorý je výhodný iba pre nás, ale málokedy pre naše okolie.

Ľudskú rasu považujeme za niečo extra, za nadradený druh na vrchole pyramídy len preto, že sme si to sami určili, a preto, že ostatný život sa nedokáže brániť. Zvieratá sa s nami rozprávajú, hovoria nám, že sa im to nepáči, pýtajú sa nás, prečo im ubližujeme. Problémom nie je, že máme rozdielny jazyk, ktorému nerozumieme, ale to, že sa ho ani nesnažíme sa pochopiť. Na tejto Zemi nikto nie je hlúpy, iba ovláda iné veci, má iné znalosti, zručnosti a iný jazyk.

Živočíchy začneme ochraňovať až vtedy, keď zisťujeme, že sú naším pričinením na pokraji vyhynutia, neobvyklým kameňom zlatej farby dávame hodnotu, ktorá ničí prírodné krásy, vykorisťujú sa ľudia a vyháňame pôvodné druhy živočíchov zo svojho prirodzeného prostredia. Vždy si berieme viac, ako potrebujeme a nepremýšľame nad dôsledkami našich činov.

Zem nám tieto veci a zvieratá neponúka. Sú tu rovnako ako my.

Posledný biely nosorožec zomrel v roku 2o17 a tým definitívne vyhynul jeho druh.

Človek nie je schopný predstaviť si, aké sily a mechanizmy dáva do pohybu v kolobehu Zeme tým, že narušuje jej základné obehy a systémy.

Zem nie je pripravená na naše extrémne zásahy do jej základných cyklov. Nie je schopná sa adaptovať v tak krátkej dobe a niektoré javy a reťazové reakcie môžu byť nezvládnuteľné. Z hľadiska času ľudstvo neberie túto hrozbu vôbec tak vážne, ako je potrebné.

°° Naše telo je náš stroj

Od nášho narodenia nám všetky naše orgány neustále pracujú. Ku svojmu chodu potrebujú správnu starostlivosť.

V prípade, že sa o telo nebudeme starať, že ho budeme kŕmiť stravou, ktorá mu ubližuje a budeme ho vystavovať podmienkam, ktoré ho poškodzujú, nemáme nijaké právo nariekať nad tým, že nás už v päťdesiatke bolia aj miesta na tele, o ktorých sme doteraz ani nevedeli, že ich máme.

Ľudia dnešného sveta prikladajú väčšiu dôležitosť veciam okolo seba ako sebe samým. Do nášho auta, ktoré poháňa nafta, by sme nikdy nenatankovali benzín. Náš mobil by sme nikdy nevystavili dobrovoľne podmienkam, ktoré by ho poškodili alebo nejako obmedzili jeho správne fungovanie.

Akonáhle nám mobil spadne do vody, začína panika, chaos, hľadáme na internete, ako čo najskôr zabrániť nejakému poškodeniu, pcháme ho do ryže a nedočkavo čakáme dlhé hodiny, pokým vyschne.

Prečo na veciach záleží viac ako na sebe? Prečo si nikdy nenájdeme čas nájsť na tom slávnom internete to, čo by mohlo byť prínosom aj pre dlhšie časové rozpätie, ako len pár minút?

Už hodinový dokumentárny film raz za dva týždne nám pomôže nazrieť do sveta, ktorý nepoznáme alebo mu nerozumieme. Vždy je niečo, v čom sa dovzdelať, vždy je niečo nové, čo sa dozvedieť. 

Niektorí ľudia vedia presne, ako funguje počítač alebo algoritmus na sociálnych sieťach a tvrdia, že tieto informácie "potrebujú" a na veci, ako sú dokumenty "nemajú čas". Ale naša hlava nie je obmedzená iba na určité informácie, nemáme kapacitu mozgu o veľkosti špinky za nechtom. Nič zlé sa nám nestane, keď sa dozvieme aj niečo o tom, ako funguje naše telo - telo, ktoré je tým najdôležitejším v našich životoch, čo máme. Bez neho nie sme.

Takí ľudia sa jednoducho iba spoliehajú sa na to, že telo nejako samé funguje.

A večer, keď si líhajú do postele, si vôbec neuvedomujú, akú veľkú námahu každá bunka a orgán v tele vynaložili na to, aby ste mohli fungovať celý deň.

Tento pohľad je naozaj žalostný.

°° Hlava je hlavný motor

Mnohé veci nielen, že nevieme, ale nechceme zmeniť a ospravedlňujeme si to slovami ako  "teraz nie je tá správna chvíľka" a podobné výmysly. Ale ak takýto váš prístup bude pretrvávať dlhodobo, nikdy sa nedostanete tam, kde chcete byť. Sto krát som počula vety ako "Teraz si nemôžem dovoliť prestať fajčiť, mám toho v živote veľa.." alebo "Teraz sa mi nedá nikam cestovať..", či "Aktuálne nie je ten správny čas prečítať si knihu".

Na všetko sa dá nájsť riešenie. Nepáči sa vám krajina, v ktorej žijete? Tak sa odsťahujte! Máte partnerku, ktorá vám nevyhovuje? Tak od nej odíďte! Naozaj potrebujete niekoho, kto vám povie riešenie?

Ďalším, veľmi obľúbeným dôvodom vyplakávania sú situácie, kedy sa ľuďom na hlavu sype všetko, čo si nahromadili.. Vždy je to nenápadné a vždy to začína drobnosťami, ktoré prehliadame. Keď sa problémy začnú nabaľovať, potom prichádza na radu zalamovanie rukami a hľadáme niekoho, kto nás bude ľutovať. Nájdu sa ľudia, ktorí by "ublíženým" radi pomohli, ale keď vidia, aký majú postoj ku vzniknutej situácii oni sami, často zistia, že nemá vôbec nijaký zmysel im pomáhať. Potom prídu ďalšie problémy až sa začnú objavovať aj problémy fyzické.

A vtedy prídu na radu zase naše "pokazené" hlavy, pre ktoré je jednoduchšie zájsť si k lekárovi po nejakú "zázračnú" tabletku, ktorá uľaví od bolesti toho a toho a na nejaký čas sú preč naše fyzické aj psychické problémy,.. Na nejaký čas.

Traumy, ktoré sme našim telám spôsobili sami, nikdy nevyliečia nijaké tabletky. Iba ochromujú naše zmysly a nás čaká budúcnosť s našimi rovesníkmi niekde v parku na lavičke, kedy sa budeme sťažovať, čo všetko nám je a kto všetko za to môže.

zdroj: unsplash 

Naše telá nie sú v porovnaní s veľkým svetom a obrovským Vesmírom viditeľné ani pod mikroskopom. Sme extrémne zraniteľní a bezvýznamní. Ale spolu tvoríme na tejto Zemi spoločenstvo, ktoré má moc niečo spraviť a spríjemniť si tak pobyt na tomto úžasnom svete, do ktorého sme sa narodili. Neničiť ho, neničiť seba a neznepríjemňovať pobyt na Zemi aj ostatným živým bytostiam, ktoré sa o našu prítomnosť rozhodne neprosili.

A po tomto všetkom si stále myslíme, že sme páni sveta? Áno, sme pánmi sveta - ale toho nášho, vlastného. Každý má jedinečný svet vo svojej hlave. Svet, vďaka ktorému chápeme súvislosti, v ktorom sa nám rokmi poskladali myšlienky, na základe ktorých robíme svoje rozhodnutia.

Rozhodnutiami, ktoré robíme, ovplyvňujeme naše životy a často aj životy ľudí, rastlín a živočíchov okolo nás - myslime na to pri našich činoch a robme to v pozitívnom zmysle.

Každý z nás má rovnakú možnosť robiť niečo, čo má význam.

Skúsme sa venovať niečomu, čo bude mať pridanú hodnotu.

Ahojte💚

Viac o preberaných témach sa dozviete na týchto stránkach:

 °° https://slideplayer.cz/slide/3639073/

°° https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/63870/130148167.pdf?sequence=1

°° https://is.muni.cz/th/bigoy/Bakalarska_prace.pdf

°° https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/147814/120401266.pdf?sequence=1