Poďme si dať predsavzatie

umelecký archív @ivetar.s_blog 


Začnem sa viac hýbať, nájdem si novú robotu, prestanem fajčiť, začnem jesť zdravšie, priberiem, schudnem, presťahujem sa, naučím sa nový jazyk, a tak ďalej, a tak ďalej.. Nespočetné množstvo ľudí si dáva rôzne predsavzatia na Nový rok.
Hovoríte si: šak ale teraz neni Nový rok!? Práve preto píšem tento článok. Chyba je totiž v tom, že stále čakáme na tú správnu príležitosť, kedy s čímkoľvek začať. Preto je úplne jedno či je zajtra Nový rok alebo iba nejaký piatok - ak chceš naozaj niečo zmeniť, začni teraz.
Viete, čo mi napadlo? Poďme si dať nejaké predsavzatie spolu! Ešte pred tým, ako započne šialenstvo novoročných predsavzatí.
Ak sa do toho pustíme skôr, budeme v našom novom kolobehu napred - pred tými, ktorí sa naň ešte len chystajú a medzi mnohými, ktorí sa chystajú ho aj vzdať už po pár týždňoch. V tom čase už budeme my v našom "kole" a môžeme sa tešiť z toho, že sme začali skôr a nemáme v pláne odbočiť z našej cesty.
Tento článok je pre všetkých, ktorí chcú niečo zmeniť - či už je to iba maličkosť alebo plánovanie cesty k dlhodobému cieľu. Pre tých, ktorí sa chcú pohrať so svojou mysľou a dokázať sebe aj okoliu, že ich plány nie sú iba plané bláboly "do vetra".


°° Prečo si dať predsavzatie práve teraz?

Protiotázka znie: A prečo nie? Čo nám bráni? Nie je tá správna chvíľa? Nie je pondelok? Nie je prvý deň v mesiaci?
Poviem vám, ak nie je teraz, nejaké inokedy bude iba ťažko. A ak sa aj predsa rozhýbeme neskôr, je viac ako isté, že budeme zbytočne sami na seba nahnevaní, že sme s tým nezačali skôr. 

Nemusíme čakať do zajtra, do konca týždňa, mesiaca, roka. Je dokázané, že ľudia, ktorí si dávajú predsavzatia do Nového roka už v polovici februára zabúdajú, čo vlastne chceli, strácajú motiváciu. Postupne uberajú zo svojich nárokov a v marci si žijú zase v tom, v čom pred Novým rokom.


°° Pomaly ďalej zájdeš

Posúvať sa po malých krôčikoch - to je tajomstvo úspechu a nech to znie akokoľvek ako klišé, berme na to ohľad. Nový rok, nový deň, nový mesiac, týždeň.. Všetko láka k novým zmenám. Príchod Nového roka vystrelí mnohých niekam do Vesmíru a myslia si, že do týždňa z nich budú výživoví poradci, kulturisti a odborníci na všetko. (To si už samozrejme aj bez predsavzatí myslí viac ako polovica ľudí, ktorí sa okolo nás každodenne pohybujú.) My si ale dajme reálne ciele.

Netvrdím, že nie je v poriadku mať veľký cieľ, ale aj ten si treba "rozmeniť na drobné". Keď chcete robiť niečo veľké a zistíte, koľko práce to obnáša, máte chuť to vzdať. Ale! Aj tie veľké veci sú poskladané z maličkostí. Uvedomme si tieto maličkosti a postupne sa im venujme.

Netešte sa na to, ako sa večer otočíte za tým, ako ste sa počas dňa zodreli. Otočte sa na konci mesiaca za tým, čo ste po malých krôčikoch vybudovali a teraz vidíte výsledok. Budete ohúrení tým, kam ste sa posunuli a budete mať pocit, že ste vlastne nemuseli naraz vynaložiť priveľkú námahu. Pre príklad uvediem to, ako som začala ja. Je to úplná maličkosť, ale aj napriek tomu som sa k tomu nevedela dokopať. A nakoniec to vyšlo.

Už dlhodobo pijem ráno čistú vodu. Kedysi som to už praktizovala, ale časom som z toho nejako upustila a keď mám pravdu povedať tak ani neviem, kedy presne sa to stalo a prečo.

Pitie vody som si zdôvodnila: Náš mozog tvorí z viac, ako 7o% voda. Predstavujem si, že ho ráno musím "poliať" ako nejakú rastlinku, ktorá sa prebudí a môže normálne fungovať iba vtedy, keď bude mať dostatok tekutín. Aby som nikdy nevynechala tento môj ranný rituál, ktorý sa stal po čase zvykom, zaradila som napustenie vody do pohára do mojej večernej rutiny. Predtým, ako sa idem pred spaním umyť, napustím si do pohára vodu a položím ju na nočný stolík. Tak ráno nebude ani ľadová ani v nej nebude cítiť chlór. Akonáhle sa zobudím a sadnem si na posteli, vodu vypijem.

Takýto postup mám aj pri ďalších prínosných veciach, ktoré som začlenila do života a chcem si ho osvojiť aj pri tých, ktoré ešte len plánujem. Áno, viem, toto je tá chyba - že to zase iba plánujem, ale ešte to nepraktizujem.
K tomuto by som rada povedala, že chápem, že niektoré veci sa skutočne nedajú robiť hneď. Vždy sa ale dajú podnikať kroky (aj keď len drobnulinké, najmenšie) k tomu, aby sme sa pomaly posúvali vpred. Či už je to niečo, čo chcete, aby sa stalo vaším zvykom dlhodobo alebo má daná činnosť viesť k nejakému výsledku - tak či tak stále platí postup "po malých krôčikoch". 

Ak nevidíme zmysel toho, čo sa má stať naším zvykom, máme veľké ťažkosti si to osvojiť.


°° Ako sa držať svojho cieľa

Poďme najskôr slovo "predsavzatie" nahradiť slovom cesta. Medzi predsavzatia sa totiž môže zaradiť aj to, že ste sa rozhodli presadiť rastlinu, ale my sa dnes budeme baviť predovšetkým o takých predsavzatiach, pri ktorých je dôležité udržať si určitý zvyk. Vďaka nemu budeme cestou k cieľu kráčať s radosťou.

Ak máte problém s vytvorením návyku, je prospešné zamerať sa na niečo, čo vykonávate denne a s tým svoj nový cieľ spojiť. Dáme si taký malý príklad, ktorý sa dá pretransformovať do akejkoľvek oblasti života.
Medzi návyky, ktoré robí väčšina z nás pravidelne patrí napríklad umývanie zubov. Určite si jednu jednoduchú aktivitu, ktorú budete vykonávať vždy pred umývaním zubov. Aj keby to mala byť úplná maličkosť, ako umyť pár kúskov riadov, ktoré máte v kuchynskom dreze. Alebo spraviť 5 brušákov a 5 drepov. Čokoľvek, čo vám napadne, ale už to dlhšie odkladáte. Nehovorte si a neplánujte, kedy to začnete robiť. Začnite už dnes a držte sa toho.

Hovorí sa, že ľudskému mozgu trvá 21 dní, pokým si vytvorí návyk. Ak čo i len pomyslíte na to, že by ste mali svoju novú rutinu vynechať, myslite tiež na to, že ak ju porušíte, ráta sa to ako vaše osobné zlyhanie - nesklamete možno nikoho okolo vás, ale sklamete samých seba! Nehľadajte výhovorky pred samým sebou, je to veľmi slabošské.
Naše mozgy sú síce lenivé a milujú rutinu. Ale ak ich vytiahneme z lenivosti a vytvoríme im novú rutinu, táto rutina sa stane naším novým zvykom. Vďaka tomu čoskoro uvidíme, ako veľmi je toto naše konanie prospešné pre telo aj ducha.

archív @ivetar.s_blog 


Je fajn, keď je náš pokrok a naša snaha viditeľná - keď ju máme každý deň pred očami. Preto je dobré dať si na miesto, na ktorom novú aktivitu vykonávame kalendárik, na ktorom si budeme prečiarkovať dni, v ktoré sa riadime svojím novým návykom. Snažme sa nikdy nevynechať viac, ako dva dni. Verte mi - ťažko sa pozerá na kalendárik v ktorom sú odškrtnuté všetky dni, len ten jeden nie.. Ten jeden jediný deň, kedy sa vám nechcelo.


°° Vyhradenie času

Niekomu pomáha vyhradiť si určitý čas. Niekto musí mať na tento čas nadstavený budík.
Ja napríklad upratujem každý piatok. To znamená: pozametám, utriem prach, vyprášim koberce, upracem kúpelku, kuchyňu, záchod,.. Na tento čas som si vyhradila 2 hodiny. Niekedy sú to dve kratšie hodiny, inokedy dlhšie. Na začiatku upratovania si nájdem na Spotify nejaké rozhovory so zaujímavými ľuďmi alebo počúvam audioknihu. Snažím sa nájsť také audio, ktoré má dĺžku môjho obvyklého upratovania. Sem-tam mrknem očkom na čas, ktorý zostáva do konca a podľa toho sa ešte pustím do upratovania niečoho ďalšieho alebo napríklad kontroly rastliniek. Kontrola rastliniek zahŕňa prezeranie lístkov, hliny, prípadné dosypanie hliny alebo sa s nimi porozprávam o tom, aké sú krásne, poprípade im aj niečo zaspievam. Naposledy to bola asi až moc klišé pesnička "Rozvíjej se poupátko" a tak mi zdechli dva listy monstery..

Tieto konkrétne činnosti spomínam práve preto, že keby som mala na svojom "upratovacom liste" napísané len RASTLINY, vedela by som, čo všetko musím urobiť a keďže sa poznám verím, že by sa mohlo stať, že nastane chvíľa, kedy by sa mi do toho zase až tak veľmi nechcelo. Preto sme zase naspäť pri maličkostiach, pri malých kúskoch skladačky, na ktoré je dobré rozkúskovať si danú činnosť a postupne sa dopracovať k výsledku. V tomto prípade to ale nie je o tom, že by ste mali jeden deň do kvetináča nakuknúť, druhý skúsiť hlinu prstom a na tretí polievať. Takéto rozkúskovanie jednotlivých činností je fajn, ak si tvoríte zoznam jedného dňa (alebo často používaný anglický názov "to do list"). Ja tomu hovorím skrátka zoznam. Keď na takomto zozname uvidíte jednotlivé jednoduché činnosti a po ich vykonaní si ich budete prečiarkovať alebo inak označovať, tak sa k výsledku dopracujete jednoduchšie. A ako bonus budete mať radosť z toho, že si prečiarkujete jednotlivé body po tom, ako ich splníte.

Ak vám robí problém držať sa nejakej činnosti alebo si vytvoriť novú rutinu, hoďte očkom na článok Ako si vytvoriť denný plán, v ktorom ukazujem, ako si značím a plánujem určité aktivity.

archív @lady_if 


°° Niekto má rád chaos

Nemusíte byť extrémne poriadkumilovný alebo usporiadaný človek na to, aby ste nepochopili to, že niektorí ľudia radi žijú v chaose. Nevadí im odskakovať od jednej veci k druhej a nakoniec aj tak všetko dokončiť. Niektorí ľudia ale nie tak úplne všetko dokončia..

Nesnažte sa silou-mocou nanútiť svojmu dieťaťu alebo partnerke či partnerovi, že jeho skriňa "musí" byť uprataná. Možno vám povie, že upratovanie má v pláne, ale možno to v pláne nemá, pretože stav v ktorom to je, mu vyhovuje. Keď je skriňa uprataná, je prehľadná ALE možno je to tak iba pre vás. Pre niekoho je fajn zaloviť rukou do kopy na stoličke, ktorej sú vidieť iba nožičky a vytiahnuť si to zežmochlané tričko.. Samozrejme, je rozdiel medzi chaosom a životom v špine a neporiadku.

Je tiež možné, že je tento chaos v živote iba dočasný a človek ho jedného dňa začne eliminovať. Či už kvôli tomu, že sa vo veciach okolo už nevyzná a zistí, že potrebuje zmenu alebo sa uvidí na fotke a sám uzná, že to zežmochlané tričko vyzerá vážne nahovno.

Taký mierny chaos je fajn. Či už je to poriadok fyzický alebo psychický. Pokiaľ náš život v chaose dlhodobo negatívne neovplyvňuje prácu, koníčky alebo život niekoho iného, nie je žiadny dôvod ho meniť. Niekto skrátka zrovnáva perá v peračníku podľa farby dúhy, niekto si hodí dve okúsané perá na spodok kapse. A obaja títo ľudia môžu byť spokojní.
Aj chaos sa dá jednoducho upratať, ale ak niekomu vyhovuje, že má okolo seba neporiadok - pripomínam, pokiaľ to nie je neporiadok, ktorý vznikol kvôli lajdáctvu a apatii samozrejme - nech je to tak. Nemusí sa jednať o neporiadok ako v seriáloch, kde ľudia žijú po krk v špine.

Môžu to byť aj maličkosti ako to, že nie je potrebné zametať a umývať dlážku každý deň iba preto, že vám na zem spadla jedna odrobinka a keď k vám niekto príde, mohol by ju zbadať. Tak nech ju zbadá. Ak sa bojíte, že priatelia, ktorí k vám prídu na návštevu vám budú prezerať každý kút a pozerať sa vám do skrine či máte uložené oblečenie podľa ich predstáv, niečo vám poviem: Máte divných priateľov :D

V prípade, že vám vyhovuje chaos, tak aj váš zoznam a plán na deň môže byť do určitej miery chaotický. Niekto sa dokáže celé hodiny sústrediť na jednu činnosť až pokým ju nedokončí, iný zase musí preskakovať od jednej záležitosti k druhej. Aj takéto chaotické tvorenie návykov je ale najlepšie robiť tak, aby bolo efektívne. Nemusí vám jedna činnosť zabrať štyri hodiny, aby ste si vytvorili návyk - či už sa týka piatkového upratovania alebo inej činnosti, ktorú si chcete osvojiť.

Prispôsobte si svoje zvyky a vytvorte si nové, ktoré vás dovedú tam, kde chcete byť. Nerobte nič nasilu.


°° Neodkladajte plnenie úloh

Nám ľuďom pomáha plánovanie. Už v škole sme mali rozvrh hodín, vďaka ktorému sme vedeli, kedy nasleduje aká hodina a vedeli sme sa na ňu vopred pripraviť. Naplánujte si deň alebo týždeň tak, ako vám to vyhovuje. Možno sa vám bude zo začiatku zdať, že je toho veľa a nedarí sa vám, ale aj tento plán či zoznam je treba naučiť riadne napísať.

Tým, že budete posúvať alebo odkladať to, čo sme chceli spraviť sa nám všetko nahromadí a potom už nebudeme mať chuť robiť ani najmenší krôčik, aby sme sa niekam posunuli. Miesto toho si sadneme na gauč a budeme scrolovať sociálnymi sieťami. 9o% z toho, čo tam uvidíme do piatich minút zabudneme a ostatných 1o% sú úplne nepodstatné informácie. Potom sa pozrieme na hodiny a s hrôzou zistíme, že sme pri telefóne strávili 3 hodiny a sme unudení viac, ako sme boli predtým. Ako bonus sme samozrejme nič nespravili, iba sa nám nakopila ďalšia práca - či už sme si ju zadali sami alebo nám ju určil niekto iný.

Ja som sa bezduchého scrolovania zbavila. Poviem vám, trvalo mi to dva roky.. Potom sa mi podarilo zbaviť sa toho v podstate úplne, keď som si našla aktivity, ktoré ma bavia a v ktorých sa môžem zlepšovať. Keď sa otočím pol roka dozadu a vidím, kam som sa posunula, som na seba naozaj hrdá a mám z toho obrovskú radosť.

Vyhradila som si 1-2 hodiny raz za týždeň, ktoré trávim na Pintereste a hľadám zaujímavé recepty. Mám určených niekoľko hodín týždenne na odpisovanie na správy a zvyšok času trávim na sociálnych sieťach iba v rámci práce alebo mojim článkom. Vidím, že má veľkú váhu uvedomiť si, že akonáhle sa nudím, odložtím bokom sociálne siete a keď už nemám čo iné robiť, aspoň si nájdem nejaký zaujímavý článok a niečo nové sa dozviem.

Veľa ľudí má všelijaké plány, ale nerobí nič pre ich realizáciu. Venujte sa tomu, čo vás zaujíma, pustite sa do toho po malých krôčikoch. Nebude trvať dlho a scrolovanie sociálnych sietí vám začne pripadať ako neskutočná strata času. Keď sa potom otočíte vzad zistíte, že vás teší to, kde ste. Zistíte, že by ste tam neboli, ak by ste všetok čas investovaný do vzdelávania a zisťovania premrhali na sociálnych sieťach.

Ak potrebujete lepšie nakopnutie a väčšiu motiváciu, určite odporúčam vypočuť si podcast Kanárci v síti. Nájdete ho nielen na Spotify, ale aj na ostatných podcastových platformách. Ak tieto aplikácie nepoužívate, všetky epizódy sú aj na stránke kanarci.online. Ak potrebujete trocha drastickejší spôsob, ako sa zbaviť závislosti na sociálnych sieťach, toto je zaručene miesto, kam odporúčam zablúdiť - nebudete ľutovať. Upozorňujem - nie sú to nijaké konšpirácie, ale podložené fakty ľudí, ktorí sa dlhodobo venujú algoritmom sociálnych sietí a manipulácii.


°° Dôvod na predsavzatie

Aj keď je veľmi ľahké vykašľať sa na cieľ, ktorý sme si dali, je oveľa jednoduchšie zotrvať, ak máme dôvod prečo to robíme. Dôvod je to, čo nás tlačí vopred, a to by sme si mali pripomínať akonáhle začneme o sebe pochybovať.

Ak nemáte jasný dôvod prečo sa dopracovať k určitému cieľu, poviem na rovinu, že dávať si cieľ s takýmto psychickým rozpoložením nemá žiadny zmysel. Sklamete seba a možno aj svoje okolie. Upadnete do frustrácie a dni nečinnosti budú ubiehať jeden za druhým.. Dôvody prečo začať, bývajú rôzne a povieme si niekoľko príkladov aj so zdôvodneniami.

Pozitívne dôvody sú tie, ktoré vychádzajú z vlastnej motivácie - z toho dokázať niečo sebe.
Napríklad:
Chcem sa zdravo stravovať, lebo mám rád svoje telo.
Nechcem byť chorá, lebo chcem pomáhať zvieratám/ľuďom a keď budem chorá, budem slabá - tým pádom nebudem vládať pomáhať nikomu.
Zapracujem na svojej komunikácii, lebo chcem mať lepšie vzťahy s ľuďmi.
Mám trištvrte roka na to, aby som každý deň svičila aspoň desať minút, lebo na budúce leto chcem mať lepšiu postavu do plaviek.
Budem venovať každý deň pol hodinu počúvaniu audioknihy, lebo si tak rozšírim obzory.
Nájdem si na internete kurzy ohľadne toho, čo ma zaujíma aby som sa niečo nové naučila, lebo vďaka tomu môžem začať pracovať z domu alebo sa uchádzať o inú pracovnú pozíciu, a tak ďalej, a tak ďalej,..

Sú tu ale aj negatívne dôvody, ako keď sa silou mocou snažíte dokázať niekomu inému, že na to máte - toto nie je negatívne iba v prípade, že vy ste tí, ktorí danú vec vždy túžili dosiahnuť a ostatní vás iba podceňovali. No ak chcete byť za každú cenu lepší ako ten a tá iba preto, aby ste im ukázali, že vám to pôjde lepšie, plníte ich ciele, nie tie svoje a nikdy vám v konečnom dôsledku neprinesú také uspokojenie, ako prinesie "autorom" cieľa. V skratke: mali by ste to robiť pre seba a nie pre druhých.

Ale aj výhovorky bývajú rôzne. Tou najčastejšou, ktorá figuruje snáď u všetkých je, že nemajú čas. Ďalej sú tu financie, životné okolnosti a podobné výmysly. Treba si ale uvedomiť, že tam, kde sme teraz, sme sa dostali vlastným pričinením.
Dlhodobo sme pracovali na tom, aby sme mali v konečnom dôsledku výhovorku na to, prečo práve dnes nie je ten deň.
Ak sa u nás začnú objavovať pochybnosti a hľadáme výhovorky, jediné, čo musíme spraviť je vyhovoriť sami sebe výhovorku. Iba tak sa dopracujeme k pozitívnemu výsledku a sami sebe vytvoríme motiváciu.

Napríklad:
Chcem sa zdravo stravovať, ale nemám na to čas. - Následok nezdravého stravovania je nezdravé telo a unavená myseľ.
Čo môžem spraviť? Venujem denne desať minút vzdelávaniu v oblasti stravy.

Chcem pomôcť zvieratám/ľuďom, ale nemám na to financie ani si nemôžem dovoliť pracovať ako dobrovoľník. - Následok toho, že nepomôžem sú výčitky, a to má za následok nepríjemné stavy a niekedy až depresie.
Čo môžem spraviť? Začať môžem založením alebo jednoduchým podpísaním petícií, ktoré obhajujú to, s čím súhlasím, čomu chcem pomôcť, čo chcem dosiahnuť.

Rada by som sa naučila komunikovať s ľuďmi, ale nemám záujem baviť sa s ľuďmi, ktorí majú opačný názor.
Čo môžem spraviť? Uvedomiť si, že tak, ako je názor druhých pre mňa obmedzený, tak isto vidia môj názor ako ten obmedzený oni. Odhodím svoje ego a skúsim vystúpiť zo svojej komfortnej zóny.

Takto sa dá pokračovať do nekonečna. Takže prestaňte sa vyhovárať a akonáhle v sebe spozorujete nejaké pochybnosti, nesnažte sa obhájiť prečo to nespraviť, ale nájdite dôvod, prečo to spraviť. Vypnite zvuky na telefóne, odložte ho na stôl a porozmýšľajte nad tým, ako sa priblížiť k svojim cieľom. A prečo spomínam telefón? Lebo práve telefón a jeho neustále upozornenia na sociálnych sieťach je primárnym problémom. Je to to, čo nás vyrušuje a nevieme sa sústrediť na to, čo chceme a ako to dosiahnuť. Už žiadne hodinové scrolovanie a závistlivé pohľady na tých, ktorí na sociálnych sieťach ukazujú svoje úspechy. Venujte sa svojim úspechom a svojej ceste!


Dnes nejdem behať, určite bude pršať. A v tom záber: a na oblohe jeden mráčik.


archív @lady_if 


°° Pár slov na záver

Dnes túto časť využijem na to, aby som sem napísala moje ciele. Tak budem mať pocit, že to nie je záväzok, ktorý dávam iba sama sebe, ale taký, ktorý píšem verejne.

Dorábam si dredy raz za mesiac - vždy posledný deň v mesiaci.

→ Čítam odborné články a vzdelávam sa v tom, čo ma zaujíma - každú stredu.

→ Čítam a počúvam audioknihy a zaujímavé rozhovory - každé ráno pri raňajkách.

Dávam na svoj prvý pocit z určitých vecí a situácií - vždy.

Píšem si do kalendára plán na celý nadchádzajúci týždeň - každú nedeľu.

→ 2x do mesiaca pečiem sladký alebo slaný koláč - každú druhú sobotu v mesiaci.

Pravidelne upratujem - každý piatok.

→ Nerozčuľujem sa nad tým, že sa mi niečo nedarí a beriem to ako posun vpred - vždy.

→ Pravidelne volám alebo píšem mojim blízkym - 4x do mesiaca, každý štvrtok.

A to hlavné

Neodbieham od jednej veci k druhej. Mám určený čas na to, kedy vykonávam konkrétne aktivity a tým sa riadim - vždy.

Ako ste si mohli všimnúť, za každým cieľom som presne uviedla, kedy ich budem robiť - toto veľmi odporúčam. Je fajn zapísať si nie len deň, ale aj hodinu a presný čas, ako dlho sa budete tej danej činnosti venovať. Zabraňuje to odkladaniu vecí na "potom".

Okrem toho sú ciele napísané tak, ako keby sa už uskutočňovali, a to je zámer. Nechcem totiž zotrvávať v stave, kedy niečo ešte len budem robiť alebo chcem dosiahnuť, pretože v tom prípade všetko stále zostáva iba v štádiu chcenia a nie skutočnej realizácie.

Na záver len dodám, že ak si so mnou chcete vypočuť alebo prečítať niečo záživné, do instagramového a facebookového príbehu čas od času pridávam tipy na knihy - častokrát aj v audio verzii a postupne pridávam aj podcasty. Na Ivetars Instagrame nájdete všetky predošlé tipy na knihy uložené v highlighte s názvom ČÍTAM. S počúvaním zaujímavých rozhovorov vám cvičenie, upratovanie alebo akákoľvek iná činnosť, ktorú chcete začleniť do svojho života, pôjde jednoduchšie a budete to mať dva v jednom :)

A čo vy? Pracujete na nejakých svojich cieľoch? Alebo stále iba plánujete? Napíšte ich na viditeľné miesto. Tak to nebude iba záväzok pre vás samých, ale budete chcieť ukázať ľuďom, že sa dokážete držať svojej cesty, dokedy neprídete do cieľa :)


Ahojte💚