Tri
archív @lady_if
Čo si predstavíte pri slove OHOVÁRANIE?
Dve mladé slečny stojace na zástavke, šuškajúce si polo-šepotom vety o ľuďoch, ktorých nepoznáme, ale aj tak nám je ľúto, že majú takéto "kamošky"?
Nevyžiadané komentáre, ktoré často počujem na ulici, v autobuse, ale aj také, ktoré sú hovorené priamo o mne,.. ale čo keď vám poviem, že ja praktizujem často niečo, ako (ne)ohováranie?
Jasné, jasné, ja rozumiem, že toto slovo pravdepodobne v nikom nevyvoláva akokoľvek osožné alebo inak povedané - prínosné - pocity. A to je samozrejme úplne v poriadku.
Rada by som vám však dnes otvorila môj pohľad na ohováranie, alebo skôr "rozprávanie o druhých".
Som veľmi rada za všetkých ľudí, ktorí sa so mnou otvorene rozprávajú. Niektorí z nich ani nevedia, aké osožné budú ich malé, alebo veľké problémy.
Každý príbeh podvedome prechádza mojou analýzou. Tieto príbehy viem potom využiť v tom, aby som ich porovnávala s ostatnými a tým sa dá veľmi ľahko vyhnúť niektorým situáciám ešte predtým, ako vzniknú. Ale to nie je všetko.
Veľakrát vidím stále tie isté chyby, ktoré ľudia robia a veľmi podobné situácie, do ktorých sa dostávajú. Tie majú potom za následok znova iba ďalšie chyby.
Dnes vám poviem jeden príklad na túto tému, bude to o skupine ľudí, ktorí sa neustále sťažujú, ale vinu za svoje problémy NIKDY nevidia v sebe - vždy sú na vine všetci okolo a celý svet je proti nim. Je to jeden z druhov môjho pozorovania.
V mojom živote sa tento fenomén začal objavovať už veľmi skoro, a v rôznch "modifikáciách" sa stále striedali rozdielni ľudia s úplne rovnakými povahami. Niektorí z nich tieto povahy na začiatku skrývali, ale časom sa ukázali, no niektorí sa ani nesnažili a prisali sa na mňa ako obrovská pijavica.
Viem, že mnohí so mnou nesúhlasia a nebudú súhlasiť ani po tom, čo napíšem, no aj napriek tomu sa vám pokúsim vysvetliť prečo je to podľa mňa tak.
Na úvod si povedzme, že takýchto ľudí, ktorých som stretla nie je nejaká malá hŕstka. Povedzme, že je ich okolo 5o. Áno, naozaj.
Začína to zakaždým inak, ale zároveň podobne. Niekedy je to kamarát, kamarátka, člen rodiny atď.. Často ma zarážalo, že sa do tejto skupiny zaradí v priebehu niekoľkých minút aj človek, ktorého stretnem prvýkrát.
Rozrozprávala sa kamarátova frajerka na jednej chate. Sedela som s ňou na posteli v izbe ďalej od všetkých a ona sa mi sťažovala. Ako sa jej frajer o ňu vôbec nezaujíma, ako má nesmierne prísneho strýka ktorý sa o ňu stará a aj keď ju jej tatko bráva 3x do roka na dovolenky, nikde si to poriadne neužije, pretože to nie sú typické dovolenky, keďže jej tatko je kamionista..
Rozrozprával sa môj kamarát, ktorý mal komplikovanú chorobu a aj keď sa z nej dostal, stále sa bojí, že ochorie znova. Keďže verím v sugesciu, viete si predstaviť, aký neuveriteľný strach som mala, keď som počúvala od rána do večera o tom, že choroba sa určite vráti, že sa o neho zase bude musieť starať jeho vastná mama a on skončí na predčasnom invalidnom dôchodku.. Do dnešného dňa, keď sa stretneme, stále má tie isté myšlienky. Nie je síce na invalidnom dôchodku, ale má povolené chodiť týždenne iba na pár hodín do práce. Nestačí, že so svojím životom nie je spokojný, ešte sa stále dodatočne ubíja tým, že ochorie a nebude mať peniaze na riadnu starostlivosť..
Rozrozprávala sa jedna známa, ako s jej manźelom málo zarábajú a často sa stáva, že na konci mesiaca už nemajú vôbec peniaze. Majú malú dcéru a obaja sú fajčiari.
Už asi tušíte, kam týmto mierim - ani jeden z týchto ľudí svoj život nezmenil aj napriek tomu, že sa trápi. Do dnešného dňa žijú stále v tom, v čom sú zvyknutí - v nespokojnom živote a je pre nich jednoduchšie sa sťažovať, ako podniknúť kroky, ktoré by ich situáciu zmenili.. Každý z nich má určitý potenciál, ktorý odsúva na vedľajšiu koľaj a nemá záujem rozvíjať sa, aj keď ich taká predstava teší a často o tom snívajú.
Niekedy je jasné, čo mi daný človek prinesie do života, pretože ľudia, ktorí sa "radi" sťažujú a radi SI všetko sťažujú, majú proste taký výraz. Fakt neviem, ako toto viem, ale presnosť xycht-povaha je u mňa takmer bezchybná.
Nie je to iba u sťažovačov, ale aj u slizákov, beznádejných baličov a tiež klamárov a vypočítavých ľudí. Títo ľudia moju vlastnosť samozrejme nemajú radi, pretože moja najobľúbenejšia aktivita keď je očividné, s akým zmrdom sa rozprávam, ale aj tak mu nedávam najavo, že to viem. Niektorí ľudia si naozaj myslia, že sú dobrí herci, ale to platí len v prípade, ak myslia hercov zo slovenských seriálov.
Mám rada takéto situácie, aj keď pre niekoho by mohli byť títo ľudia v konečnom dôsledku sklamaním, ja to tak neberiem. Určité znaky, ktoré majú ľudia s týmito povahami, sú skrátka neprehliadnuteľné.
Samozrejme platí to aj na tých "druhých", ktorými sú milí ľudia. Tí, ktorí prinesú veľa pozitivity do môjho života a tí, ktorí chcú vo svojom živote naozaj niečo zmeniť. Veľmi sa teším z ich úspechov. Ich úspech je aj môj úspech, pretože po konverzácii s takýmto človekom som plná života, plánov a energie, kdežto človek, ktorý sa iba sťažuje a nereaguje na navrhnuté riešenia je niečo, čomu spisovateľ Pavel Baričák hovorí energetický upír a presne tak sa v ich prítomnosti cítim..
Všetko, čo okolo seba pozorujem, ma doviedlo práve k týmto myšlienkam, aj keď som otvorená novým nápadom a v tomto prípade aj dôvodom prečo sa niekto správa ako sa správa, tak vždy to skončilo pri tom istom. A to už nebude iba náhoda, pretože tých ľudí je extrémne kvantum. A ja takých ľudí stretám celý život.
Viem, že sa v našej ľúbozvučnej slovenčine po správnosti hovorí sťažujem sa, ale naši českí susedia to majú oveľa výstižnejšie - stěžuješ SI.
Chápete? Vy si niečo sťažujete. To, čo si myslíte, to, ako sa na situácie, ktoré vám prídu do života pozeráte - všetko sa dá brať ako to je. Je to ako s bitcoinom - buď môže krivka vašej precitlivelosti stúpať alebo klesať, ale je z jednej tretiny pravdepodobne, ze bude stále v rovine - tam, kde je teraz.
Toto sa snažím ľuďom, s ktorými sa rozprávam, vysvetliť. Že môžu manipulovať nie len fyzicky nejakými hmotnými vecami, ale aj psychicky - svojimi myšlienkami.
Je z mojho pohľadu naivné myslieť si, že fyzicky podáme abnormálne výkony a naša hlava má byť len nejaký výrastok nastoknutý na krku (?) Tak tomu naozaj neverím..
Ale teda! Kam som sa týmto siahodlhým príhovorom chcela dostať :D
Že rada rozprávam o druhých. Nie že by som nemala čo na robote, no časom už naozaj bez okolkov môžem povedať, že situácie a ľudia, miesta a pocity,.. To všetko sa celý život opakuje. Toto je pre mňa neskutočným prínosom a každá jedna historka a situácia, ktorú zažívam môže niekomu pomôcť v prípade, že ju budem interpretovať ďalej.
Nepredstavujte si to ako každodenné ohováranie. Vo väčšine prípadov ľudia, ktorým to rozprávam, ani nevedia, o kom konkrétne je reč. Pretože som presvedčená, že by to mali počuť. Ide čisto o skúsenosť a spád udalostí, do ktorých - alebo z ktorých - sa človek dostal.
A poviem vám, je jedno, či ten človek hovorí po anglicky, španielsky, maďarsky, nemecky alebo po česky či po slovensky - tí ľudia sú všade a sú okolo mňa stále. Aj so svojimi životmi, aj so svojimi situáciami.
Napríklad zažila daná osoba nejakú situáciu, niečo sa jej v živote odohralo a objavilo sa niečo, čo jej pomohlo postaviť sa na nohy.
Pre mňa samu sú takéto informácie veľmi obohacujúce, a tieto príbehy sa premietajú potom ďalej a ďalej. Keď vidím, ako sa niektorí ľudia dostávajú do určitých situácií, a potom sa to isté opakuje u niekoho iného, vidím ako povinnosť, že ho musím upozorniť, že som zažila 5-6 ďalších takýchto "prípadov" a vždy skončili rovnako.
A takýchto ľudí, o ktorých môžem rozprávať - alebo ktorým môžem rozprávať, nikdy neubúda.
Skrátka, keď sa konečne zbavím “toho” otravného kolegu/kolegyne v robote bez toho, aby som mu vysvetlila, že je otravný a bez slova zmiznem z jeho života, stretnem znova ďalšieho a potom ďalšieho človeka s podobnými (alebo rovnakými) vlastnosťami, až pokým nepochopím, prečo sa mi tento vzorec stále opakuje.
Naozaj odporúčam každému toto vo svojom živote sledovať, je to veľmi zaujímavý, celoživotný experiment.
°°Keď sa začne sťažovať
Dlhšie obdobie, kedy som mala pocit, že ma žiadny človek “nevyciciava” z energie, boli 4 roky strávené na strednej škole. Práve preto pravdepodobne stredoškolské obdobie považujem za prvé súvislé obdobie môjho života, kedy som bola spokojná v spoločnosti ľudí, ktorí ma obklopovali.
Mimo toho som väčšinou mala pocit, že veľa ľudí, ktorým raz úprimne pomôžem, sa na mňa prilepia a ja žijem viac ich život, ako ten môj..
Najskôr to bola drobná hŕstka kamarátok a známych. Bolo to obdobie, kedy som žila v presvedčení, že som na tejto Zemi kvôli tomu, aby som pomáhala druhým.
Robila som to naozaj od srdca a príliš často sa stávalo, že som buď ich samotných, alebo ich problémy uprednostňovala pred tými mojimi..
Nevidela som v tom vôbec nič zlé, ale stalo sa mi, že som došla do štádia, kedy som si povedala, že od dneska serem na všetkých a moje ANO sa zmení na NIE.
Odrazu som vlastne nemala čas sedieť niekoľko hodín u nejakej známej alebo známeho, ktorý sa od rána do večera sťažoval.
Nechápte ma zle - ide o to, že je obrovský rozdiel, ak sa má niekto zle a chce sa porozprávať, poprípade potrebuje radu, a naopak - keď niekto vyplakáva a jeho sťažovanie nemá konca-kraja.
V tomto som dosť trpezlivá, ale keď vidím, že sa môj vzťah s tým človekom preklenul do nejakej závislosti - v modernom jazyku sa tomu hovorí "toxický vzťah", nechcem v takomto vzťahu viacej zotrvávať.
K takémuto radikálnejšiemu riešeniu mi pomohol vtedajší frajer, z ktrého sa vykľul UPIŠČANEC, jeho každodenné sťažovanie SI už naozaj nemalo konca-kraja. Vôbec mi nenapadlo, že by som mu mala dávať druhú šancu alebo sa pokúšať ho zmeniť.
Necitlivo poviem, že ten náš vzťah bol len dvojtýždňové blúdenie našimi mysľami na konci ktorého mi došlo, že to celé nemá význam a že ja nie som tá správna osoba pre tohto človeka a ani on pre mňa.
Napriek tomu sa nič ohromne negatívne počas chodenia nestalo. Len sme boli skrátka každý z iného miesta Vesmíru..
Kamarát/kamarátka, známi, neznámi,.. to sa dá tak nejak znášať dlhodobo, ale keby týmto človekom mal byť frajer, s ktorým som mala tráviť každý deň, odpadol mi od chuti pár vetami po ktorých som zistila, že nie len že mňa má ako bútľavú vŕbu, ale tiež, že všetky jeho "problémy" si privoláva sám a mňa potrebuje iba na to, lebo jeho matku, sestru a babku už nebavilo ho ľutovať.
Aj napriek tomu, že to bol tak trochu debil - a o tom on dobre vie - tak som mu veľmi vďačná, a týmto ho zdravím ;-)
Toto bol jeden z hlavných podnetov, po ktorých som veľmi, VEĽMI obmedzila opakované pomáhanie ľuďom, ktorí si moju pomoc a hlavne ČAS nie len nevážili, ale zneužívali ma na to, aby si utvrdzovali, že nerobiť nič pre zmenu je v poriadku a výhodnejšie je na niekoho sa prilepiť a sťažovať sa do nemoty.
Vy dávate, a aj keď nič neočakávate na oplátku, dostanete na krk človeka, u ktorého je zrejmé, že mu vyhovuje sťažovať sa a vás potrebuje k tomu, aby mal vždy niekoho, kto ho bude ľutovať. Tak sa len utvrdzuje v tom, že on je tu ten chudáčik a celý svet je nespravodlivý a proti nemu. A to bude trvať dokedy?
Radím vám: vyhýbajte sa takýmto ľuďom. Pozorujte varovné signály a nezatvárajte si pred nimi oči, pretože naozaj málokedy je ten človek profesionálny klamár, takže otvorte myseľ a uvedomte si, že vás potrebuje iba na to, aby sa sťažoval.
Je to ubíjajúce, skľučujúce a obdobie vášho života, ktoré sa točí okolo tejto jednej osoby (alebo viacerých), nie je časť vášho života, ale toho jeho..
archív @lady_if
Na záver treba dodať, že niekto sa ale naozaj nevie dostať z takýchto stavov, preto buďte obozretní a neodmietajte pomoc niekomu, kto ju naozaj potrebuje.
Ponúknuť pomocnú ruku - na tom nie je nič zlé, ale ak to prekypuje do rozmerov, ktoré neviete ukočírovať ani vy, ani daný človek, je úplne v poriadku obrátiť sa na niekoho, kto sa tomu rozumie lepšie a tým človekom je psychológ.
Je ťažké povedať blízkej osobe, že by mala ísť psychológovi, ale v niektorých prípadoch verím, že to veľmi pomôže.
Neznamená to, že vás dajú do kazajky a denne budete musieť jesť kvantum liekov. Ani to nikomu nemusíte hovoriť. Nemusíte ísť ani obvodnému lekárovi na to, aby vás ku nejakému psychológovi poslal. Toto rozhodnutie je čisto na vás.
Niekedy len padne dobre porozprávať sa s niekym, kto vás nepozná. A možno vám pomôže iba jedno jediné sedenie.
Uvidíte tak pohľad na vec z inej strany, ako z tej vašej, alebo z pohľadu ľudí vo vašom okolí, ktorí sú s vami každý deň, ale aj napriek tomu je očividné, že vám nevedia pomôcť. Mám niekoľko priateľov a známych, ktorí chodia psychológom a verte mi - nie sú to nijakí psychopati ani vyvrheli spoločnosti, len je toho na nich samotných niekedy veľa..
Ak to chcete zvládnuť sami, skúste tieto pocity, pokiaľ je to možné, odložiť do pomyselnej krabičky, a preberte si ich, až keď budete mať čistú hlavu.
Nezabudnite prisypať aj niekoľko zrniek súcitu, lebo človek - tvor sebecký - si vie vždy najlepšie dať dokopy veci a uvedomiť si súvislosti iba vtedy, keď sa jedná o nás samých..
Ale o tom inokedy..
Zatiaľ ahojte!💚