Štyri

archív @lady_if

Všetci máme nejaké nadanie, určitú vlastnosť, ktorú nemajú všetci naokolo. A možno máme skúsenosť, ktorú má síce každý, ale práve my ju vieme podať zaujímavejším spôsobom, robíme ju lepšie a podobne..
Možno skrývame veľký talent a na svetlo sveta s tým nevychádzame, pretože stále v našich mysliach prevažujú výhovorky ako to, že nám je dobre tam, kde sme a nevieme si predstaviť, že by sme jedného dňa mali napríklad od niekoho dostávať peniaze za to, že budeme robiť iba to, čo nás naozaj baví.

°° Čo nám prináša práca, do ktorej "musíme" chodiť

Naša slovenská povaha je veľmi podivná - strašne sa degradujeme na nižší stupeň. To, čo nás nebaví a kedysi sme sa na to pozerali pomedzi prsty, teraz aktívne robíme a hovoríme tomu "dospelosť". Vyjadrujeme sa o tom vetami typu "veď to nie je až také zlé".
Nepíšem o vybavovačkách a behaní po úradoch alebo o prvej návšteve lekára bez rodičov - lebo áno, to patrí k dospelosti😆.

Mám na mysli chodenie do hroznej práce, kedy sa tešíme na to, kedy už konečne bude TEN piatok, kedy už konečne bude TEN predĺžený víkend a hromžíme vtedy, keď náhodou sviatok, ktorý sme mohli doma stráviť nadávaním, že zajtra zase musíme ísť do roboty, vyšiel na sobotu alebo nedeľu.
Naši kolegovia sú síce banda obmedzených ignorantov, pretože jediné, čo poznajú a kde sa im tvoria názory je robota, do ktorej chodia už 1o-15 rokov a spomínajú na staré časy, kedy v tej fabrike bolo lepšie.. Ale veď čo už, nejako vydržíme do toho dôchodku - nad ktorým si občas pri porobotnom pive zanadávame, že sa ho pravdepodobne ani nedožijeme.

Viete, čo je to dôchodok? Ďalšia etapa života, v ktorej sa nemusíme budiť ráno o piatej (alebo skôr) a môžeme si naplniť túžby z mladosti, venovať sa aktivitám, z ktorých sa nám teší srdiečko. Keď sme sa ale vyše 4o rokov dr*ali v robote, ktorá nás nebavila, s ľuďmi, ktorí nám liezli na nervy a s prácou, ktorá nás ničila fyzicky aj psychicky za nízky plat - v akom stave si myslíte, že bude vaše telo, psychika a medziľudské vzťahy, keď sa na ten dôchodok konečne dostanete?

Ak máte doma nachystanú nemocničnú posteľ s infúziami, kolieskové kreslo, dávkovač na lieky a vo dverách na vás čaká vysmiata sestrička alebo rodinný príslušník prichystaný sa o vás starať, pokračujte v tom, ako žijete - ste na dobrej ceste do tej postele.
Premýšľali ste niekedy nad tým, čo uvidíte, keď sa obzriete za vaším životom, keď na tom "vytúženom dôchodku" konečne budete? Páči sa vám táto predstava?

zdroj: istockphoto

Keď začneme robiť zmeny - aj keď iba malé, nenápadné zmeny v našom živote - je ťažké si jedného dňa povedať "mne sa už nechce, zostanem v tom sklade, veď tam zarobím 8oo eur a je to práca, ktorú poznám a mám tam pár kolegov, s ktorými rád trávim čas". Viete, čo je smutné? Že niektorí ľudia nikdy nezažijú ten pocit, keď odídu z nejakého zamestnania a začnú sa venovať tomu, čo ich baví. Smutnejšie je, keď sa o to ani nepokúsia..
A nemusíme ani hneď odchádzať zo zamestnania, stačí si nájsť pár minút denne, ktoré sa budeme venovať nejakej zaujímavej činnosti. Nemôžeme predsa s istotou vedieť, že nás nič nebaví alebo nevieme, v čom sme dobrí, ak sme nič neskúsili.

Lepšie sa kráča po rebríku, ktorý ma schodíky bližšie k sebe. Je to pohodlnejšie a je príjemnejšie obzrieť sa na to, ako ste sa vďaka každému malému schodíku posunuli tam, kde ste práve teraz.

zdroj: shutterstock

Pod pojmom "stabilné zamestnanie" si predstavujeme to, že sa zamestnáme v jednej firme, v ktorej zotrváme na jednej pozícii a zostaneme tam až do konca života.
Prehliadame chyby zamestnávateľa, nedostatočný plat, nevyhovujúce pracovné prostredie. Zo žien - často aj mladých - sa stávajú klebetné a neprimerane zvedavé a závistlivé princezné, z mužov zamračení chlapi, vybíjajúci si svoje nedostatky pri víkendových opijášoch..
Aby si niekto nemyslel, že toto sú iba moje domnienky - ja som v takej firme pracovala - a nie v jednej, a potvrdilo sa mi, že je úplne jedno, kde na svete ste, ľudia sú všade rovnakí.

Pochopila som, že ak sa budem stále pohybovať v rovnakej spoločnosti, je úplne jedno, kde na svete sa nachádzam - ak nás stále ovplyvňuje to isté alebo podobné, je len malá šanca, že si budeme všímať podnety, ktoré nám stále "nenápadne" ukazujú, že niečo zmeniť je veľmi jednoduché. A ak sa nič nedeje, znamená to jediné: že len my sami to zmeniť nechceme. A to aj napriek tomu, že sa nám nepáči, kde práve sme.

°° Rozhodnutie je iba na nás

Skúste neignorovať vonkajšie a tiež vaše vnútorné podnety a keď zasvieti toto svetielko nádeje, chyťte sa ho, lebo ďalšie môže zasvietiť až v čase, kedy si budete búchať hlavu, prečo ste rozhodnutie ku ktorému vás doviedlo, neurobili skôr.

Myslieť si, že niečo je v dnešnej dobe stabilné zamestnanie, je veľmi obmedzený názor. Nikde nie je záruka toho, že keď raz podpíšeme nejaký papier o tom, že sme od dnešného dňa zamestnancom nejakej firmy, zostaneme ním navždy.
Keď sa niečo udeje - vyhodia nás, prepustia, firma skrachuje.. tak je čas okamžite chytiť príležitosť za pačesy! Pretože ak by firma neskrachovala, ak by nás neprepustili, nevyhodili, neuvideli by sme novú šancu.

Niektorí ľudia sa aj napriek tomu, že firma, v ktorej pracujú o nich nemá naďalej záujem, snažia zamestnať stále v podobnej firme.
Pracoval/a som v sklade s potravinami? Odídem teda na druhý kraj zemegule a zamestnám sa vo firme s potravinami a všetko bude inak.
Nie, nič nebude inak. Bude nám stačiť pol roka na to, aby sme sa v akejkoľvek krajine aklimatizovali a zistili, že pokiaľ stále robíme to, čo predtým, nič nie je inak. Zrazu zistíme, že firma pracuje na tom istom princípe ako tá v našej krajine. Že dostávame podobný plat v porovnaní s cenami v obchodoch a hlavne, že ľudia okolo nás - tí, pred ktorými sme "ušli" - sú rovnakí, ako v "našej" starej firme..

- Tá robota ma nebaví, ale mám dobrý plat. (A v tom záber: a pretože som dostal/a som o /smiešnych/ 30 libier viac ako pre mesiacom.)
- Pracujem v otrasných podmienkach, ale máme dobrú partiu. (A potom, keď z tej partie niekto odíde, je považovaný za zradcu a aj keď mu všetci tvrdia, že dobre spravil/a. Pravdou je, že mu tajne závidia jeho/jej odhodlanie, že dokázal/a opustiť firmu po niekoľkých rokoch.)

Ak na tieto veci nadávame aj napriek tomu, že ich vidíme - to je tiež prehliadanie. Pokiaľ sme stále v tej istej firme, z ktorej sa nám varí mozog, modlíme sa, aby už konečne skončila smena aby sme svojím kolegom pri pive a poldeci alebo rodinným príslušníkom mohli zas a znova píliť uši tým, čo je také hrozné na tej práci, do ktorej sa dobrovoľne stále ráno zobúdzame na ten istý otravný budík a v ktorej budeme tráviť čas, ktorý by sme vedeli využiť inak. A využili by mte ho vôbec nejako prínosne?

Najhoršou výhovorkou, ktorú ľudia považujú za pravdu je, že nemôžu dať TERAZ výpoveď, pretože musia zabezpečiť rodinu, majú na krku pôžičku alebo hypotéku a tak sa CHVÁLIA, že majú 2-3 zamestnania, v ktorých "musia" byť, pretože toto a pretože tamto,.. Sami seba klameme, že sú to dôvody, ale sú to ina výhovorky.
Pozeráme na druhých, ako sa im darí, ale vidia v tom dôvody ako že tí druhí nemajú deti, oni nemajú takú chorobu, oni nemajú také problémy, takých rodičov, nemali takú výchovu,..

Prestaňme si vymýšľať. Každý vie niečo zmeniť, ale výhovorkami k tomu len ťažko dospejeme.. Pretĺkala som sa 7 rokov firmami, v ktorých som mala milión výhovoriek, prečo tam stále robím - začala som s tým v mojich 18.-tich a nemala som ani dieťa, ani som nemusela platiť 4oo eurový nájom, nijakú hypotéku ani pôžičku, nemala som nijaké zdravotné ťažkosti, ani ma nikto v ničom neobmedzoval a nasilu nedržal.
JA SAMA som sa tak rozhodla a prekrúcala som očami nad ľuďmi, ako sú "jútuberi", ktorí dostávali peniaze "za nič".
Aj keď som nemala v pláne byť na ich mieste, mala som reči typu: "Boha, ja sa tun na 12-ke dr*em v robote a oni "len" sedia a natáčajú sa, jako hrajú hry."
Ktokoľvek má podobné zmýšľanie - odporúčam vám sadnúť si na pár hodín k internetu a skúsiť si prejsť cestou youtubera, ktorý sa dostal tam, kam sa dostal.
Tiež si na začiatku možno nemyslel, že ho bude sledovať 5oo ooo ľudí, nech už robí čokoľvek.

Začnite sledovať youtube kanál, ktorý má 2o sledovateľov. Čo všetko musí ten človek spraviť, aby sa stal úspešným?
Väčšinou je to o založení živnosti. Zakladali ste si niekedy živnosť. Viete, čo to obnáša? Vedeli ste, že si musíte sami platiť zdravotné poistenie, riešiť každoročne daňové priznanie? Samotné videá musia mať výpovednú hodnotu a musíte byť prínosom pre svoje publikum. A vlastne - máte odvahu posadiť sa pred kameru - kvalitnú kameru, ktorú ste si museli kúpiť za vlastné peniaze?
Informačné videá, krimi príbehy, zaujímavosti,.. na čokoľvek potrebujete scenár, musíte sa vedieť vyjadrovať a tiež strihať videá. Musíte sa vedieť "predať", vedieť pracovať so sociálnymi sieťami a ukázať ľuďom, prečo by mali podporovať práve vás.
Verte mi, mnohí ľudia ktorých práca je youtube, sa tešia z každého jedného lajku, každého jedného komentára - a kvalitný youtuber má snahu neustále sa zlepšovať a vzdelávať. Počula som úžasnú vec: "Kedysi chceli byť deti hercami a herečkami, spevákmi a speváčkami.. Ale keď v dnešnej dobe dieťa povie, že chce byť youtuber, nespočetné množstvo ľudí ho vysmeje.."
Ak máte kvalitný obsah, zaujímavé témy, ktorým sa venujete,.. Absolútne sa nenechajte odradiť tým, čo si myslia druhí. Skúste to!
Uvidíte, koľkých ľudí to baví a koľko ľudí pozerá na vaše videá toho, čo ste doteraz "skrývali" iba preto, že ste si mysleli, že to nemá zmysel, že vás ostatní vysmejú a podobne.. Nikto nezačínal s 5ooo ani 1o ooo sledovateľmi. Každý začínal od NULY.

Toto bol iba príklad toho, ako to môže byť. Tak je to so všetkým, do čoho sa pustíme. Nezhadzujme preto snahy ostatných a makajme na tých svojich. Možno bude jedného dňa aj k nám niekto vzhliadať, keď budeme mať vlastnú značku, budeme niečo vyrábať, budeme ľuďom pomáhať, budeme cestovať,..
Koláč je dosť veľký pre každého, neklamme sa tým, že keď má niekto viac, nám sa neujde. Pretože to nie je tak, že nám sa "neuchádza nič". Neuchádza sa nám nie len preto, že si to nezoberiete ale aj preto, lebo jediné čo robíme je, že pozeráme na iných, ako si to zobrali..

archív @lady_if

Vždy, keď stretnem kolegov z bývalých zamestnaní, pýtam sa, či stále pracujú v tej istej firme. Často je odpoveďou, že áno.
Dokážem potom ešte dlhé hodiny premýšľať nad tým, ako pred 6-timi rokmi nadávali, že sú v danej firme už 12 rokov a stále sa to iba zhoršuje a zhoršuje. Premýšľam nad tým, čo všetko som zažila, kde všade som bola a akých ľudí som stretla vďaka tomu, že som z tej práce odišla. A od nich počujem, že vlastne nemajú nič nové, že "šak to poznáš" a podobne.

Ak je to chronický nadávač, nemrzí ma to až tak veľmi, ako keď vidím tých, ktorí mali a doteraz majú nejaké nadanie. Toto nadanie berú stále iba ako hobby a možno majú niekde v kútiku duše túžbu robiť, čo ich baví, napĺňa, no aj napriek tomu o sebe pochybujú.
Čím dlhšie trvajú tieto pochybnosti, tým menej majú akúkoľvek snahu niečo zmeniť a tak zotrvávajú, stagnujú, vyčkávajú a nakoniec to vzdajú a nezačnú sa tomu venovať ani na dôchodku a vlastne nikdy..

zdroj: shutterstock

Aj napriek tomu, že ma to mrzí si poviem, že ukazovať človeku jeho vlastné hodnoty veľakrát nemá žiadny zmysel.
Každý máme vlastnú hlavu na to, aby sme si utriedili myšlienky a rozhodli sa akým smerom sa bude náš život uberať.
Pre niektorých ľudí je skrátka jednoduchšie veriť na "osud", ktorý im vraj hádže akési polená pod nohy a neumožňuje im dosiahnuť to, po čom túžia.
Možno mi niektorí neuveria, ale "každý je si svého štěstí strůjce" sa nehovorí iba tak. V každej situácii máme na výber viaceré cesty, ktorými sa vybrať. Ak si vyberieme tú "nesprávnu", radšej sa z nej poučme, neopakujme ju a neobviňujme z toho osud. Osud je iba výsledok toho, kam sme doviedli náš život našimi vlastnými rozhodnutiami..

°° Pár slov na záver

Tak čo? Stále si myslíte, že MUSÍTE robiť to, čo vás nebaví? Porozmýšľajte nad tým, aj keď so mnou nesúhlasíte. Všímajte si všetky situácie, do ktorých sa dostávate. Čo im predchádzalo? Nie je to "vina" ľudí, ktorí sú okolo vás a ktorých stretávate - aj tých ste si vybrali sami.

Verím, že aspoň trocha vám toto pomohlo, pretože ja takto rozmýšľam už dlhší čas a od tej doby sa veľa zmenilo. Preto to odporúčam aspoň vyskúšať. Rozmuiem, že ak ste boli do dnešného dňa presvedčení, že všetci môžu za všetko čo sa vám deje a vy sa dostávate do problémov len kvôli ostatným, ťažko sa mení pohľad. Ale ak nedokážeme zmeniť pohľad na veci, ako môžeme očakávať, že veci, na ktoré sa pozeráme, sa zmenia? Nič vám neotvori oči viac, ako pozrieť sa na samých seba kritickým pohľadom.

Ahojte💚