Šesť

archív @lady_if

Kto nemá rád ľudí, ktorí sa sťažujú (aj keď len občas), rozmyslite si ešte čítanie tohto článku, pretože dnes budem ja tým človekom, ktorý sa bude sťažovať. Ale nebojte, len trošku :)

Pôvodne som mala v pláne písať článok v opačnom duchu, pretože v poslednej dobe sa veziem na vlne pozitivity. Mám sa výborne, často sa smejem a v piatok som dostala od mojej Lásky ako darček z Berlína BUBLIFUK! No čo viac si môže človek priať? Je jasné, že toto je všetko, čo k životu potrebujem.
Často sa mi ale stáva, že ma niečo vyvedie  miery a aj keď som toho názoru, že všetko si priťahujem (alebo spôsobujem) sama, v niektorých momentoch ma fakt vie prekvapiť, ako mi niektoré situácie dokážu zmeniť náladu "zo sto na nulu"..

A teraz nehovoím o situáciách, kedy jem najlepší chlebík na svete a odrazu prekúsnem kmín, zamračím sa, poviem FUJ a ešte 5 minút mám v ústach hnusnú chuť, keďže kmín mi zhnusila vajíčková polievka ešte v škôlke.
Tieto zmeny nálad  sú iného charakteru a dneska sa posnažím opísať, čo tým myslím.

archív @lady_if

Musím povedať, že mne sa vôbec nepáčia rady ako: Keď sa cítiš zle, stretaj sa s pozitívnymi ľuďmi, choď von, mysli na niečo pekné, usmievaj sa a tak ďalej a tak ďalej.. Pre mňa sú to iba kecy, čo mi rozprávajú ľudia, ktorí absolútne nemajú páru o tom, ako prežívam to, čo sa mi stalo.
Keby naozaj cítili to, čo ja, sedeli by ticho vedľa mňa, pozerali by sa so mnou z okna a v hlave by sa im točil taký kompliovaný a nezastaviteľný kolotoč myšlienok, ktorý by im ani nedovolil rozprávať..
V tej chvíli by vedeli, že všetky slová sú úplne zbytočné a význam pozitívnych slov stráca všetok zmysel.

°° Nemusíte chápať situáciu druhého človeka na to, by ste mu pomohli

Je pravda, že je fajn, ak vás niekto vypočuje, ale to je všetko - pretože nie vždy chcete  nejakú radu. Mne sa osvedčil spôsob spoločného alebo kolektívneho nadávania.
Keď máte okolo seba ľudí na podobnej alebo rovnakej vlne, nie je nikdy na škodu si poriadne zanadávať a nahnevane riešiť, čo sa deje. Túto aktivitu treba ale vedieť korigovať, aby neprerástla do rozmerov, kedy budete na konci osemdesiateho piateho sedenia zakladať zošit, v ktorom plánujete úkladnú (samo)vraždu.
Keď vchádzate do takéhoto kolektívneho nadávania, vopred si treba určiť, čo má byť jeho účelom. Výsledok musí uspokojiť obe strany a na konci sa máte cítiť fajn, nie byť frustrovaní ešte viac.
Nájsť spoločné riešenie s niekým, kto sa na svet pozará podobne ako vy a je v podobnej situácii, je oveľa jednoduchšie, ako snažiť sa byť pozitívny za každú cenu. To neprinesie nijaké výsledky.

Počúvať ľudí, ktorí dávajú "dobré rady", je často veľmi ubíjajúce. Stále nám ukazujú niečo, čo my nemáme a chceme mať (samozrejme nielen to fyzické) a do toho všetkého nám stále opakujú vety "treba myslieť pozitívne", ktoré časom vedú k ešte väčšej frustrácii zo situácie, v ktorej sa nachádzame. Tak či tak zase zostaneme sami s našimi pocitmi a budeme sa s tým vysporiadavať bez pomoci druhých.

°° Ovládaj svoju hlavu - je predsa TVOJA

Najviac zaberajú rady, ktoré sú vedeckého charakteru. Je úžasné dozvedať sa veci o našom tele, o našom mozgu, pozorovať, ako sa v nás všetko tvorí a ako veľmi to ovplyvňuje náš život. Keď pochopíme to, ako vznikajú naše myšlienky, budeme vedieť ovládať stroj s názvom telo, v ktorom prebýva naša duša a v ktorom sú uzatvorené všetky pocity.
A to je fakt. Toto nie je môj obmedzený názor, toto je fakt, ktorý funguje, či už tomu rozumieme, alebo nie. Naše telo neprestane fungovať iba preto, že nerozumieme, ako funguje. Len si pôjde "to svoje".

Samozrejme, rady, že sa musíte stretať s ľuďmi, ktorí sú na pozitívnej vlne nie sú mierené zle. Ale naozaj si niekto myslí, že  keď mu je na prd a budete v prítomnosti človeka, ktorý rozpráva o tom, ako je všetko slniečkové a že nemáte svoju situáciu brať až tak vážne, že mu to v niečom pomôže? Nie, nepomôže mu to v ničom, taká je pravda. A aj keby vám ten druhý pritakal, nakoniec aj tak odíde so zvesenou hlavou.

Je to, akoby vám hovoril, nech ignorujete svoje pocity, a aj keď to nemyslí zle, robí to iba preto, že vaše pocity nepozná. Len vo výnimočných prípadoch je to tak, že bol v danej situácii s vami a museli by ste byť dvojičky, aby počas nej cítil to isté, čo vy - aj to nie je až také isté.
Dusiť pocity, nevyslovovať myšlienky, ktoré vám prúdia v hlave - predovšetkým, keď sa necítite dobre - to je tá najlepšia cesta na psychiatriu.. Človek, ktorému chcete pomôcť je potom skôr frustrovaný a z vášho stretnutia odchádza ešte v horšej nálade, v akej za vami prišiel po radu..

archív @lady_if

°° Za VŠETKO si môžem sama alebo Vyhrab sa z toho konečne

Veľmi dobre mierenou (ale často veľmi nešťastne použitou) radou bývajú úprimné slová, ktoré poukazujú na vaše chyby. "Super", pomyslím si v takej chvíli.. "ďakujem, za to, že si mi povedal/a niečo, čo nie iba že dávno viem, ale naozaj, NAOZAJ to práve teraz nepotrebujem počuť aj napriek tomu, že si to plne uvedomujem."

Preto málokedy potrebujeme niekoho, kto nám "pomôže". Pomôcť vám môže niekto s domácimi prácami, nie s prácami s vašou hlavou.
Áno, áno, ja viem, existuje psychológ a psychiater, ale týmto odborníkom tiež nejaký čas trvá, dokedy sa vám dostanú do hlavy, aby vám vedeli pomôcť. Práca na sebe je to najdôležitejšie a najprospešnejšie, čo by sme mali pre seba spraviť, preto aj keď navštevujete nejakého odborníka, nemusí odvádzať všetku prácu za vás, pochváľte sa aj vy pri najbližšom sedení myšlienkami, ktoré si postupne inštalujete do hlavy.

Takže dosť bolo negatívnch kecov, ideme aj na to slniečkové, článok predsa nezakončíme nadávaním, to by ste potom nemali pekný deň :)

°° Hlava je moje riadiace centrum

Ja dobre viem, prečo sa mi deje to dobré, ale aj to ´zlé´. A aj keď sa snažím to ´zlé´ obmedzovať na minimum, sem-tam sa mi to do života pripletie.
Hádzať vinu na druhých, na situácie, na počasie, na nesprávne miesto v nesprávnom čase,.. To všetko sú výmysly, ktorými zbytočne hľadáme dôvody, prečo my nie sme tí, kto je na vine. Ja to chápem a vidím, že to funguje, aj keď nie som osvietená samozrejme, a tiež sa mi to občas vymyká spod kontroly. Aj to dobré, aj to ´zlé´ sú iba následky našich činov a myšlienok.
Ak zažívame niečo dobré, znamená to, že sme počúvali svoju intuíciu, boli sme prirodzene dobrí k ľuďom a živočíchom a to nás vedie po cestičke, na ktorej sme spokojní. Ak zažívame niečo ´zlé´, znamená to, že sme nepočúvali svoju intuíciu, nechali sme sa ovládať našimi negatívnymi pocitmi a nič sme s tým nespravili - a to nás doviedlo do stavu, v ktorom sme teraz. Je to jednoduché a naozaj to funguje.
Reči ako "bože no čo som komu spravila, keď sa mi toto deje..?" No to musíte vy vedieť, čo ste komu (alebo sebe) spravili, keď sa vám toto deje.

Naozaj, je to tak. Neurážajte sa na tieto slová, konajte tak, aby vás viac neurážali.

Akákoľvek aj najp°sratejšia situácia sa dá vyriešiť - samozrejme, nie hneď, ale hneď sa môžete začať zameriavať na to, čo robíte zle a to je prvým krokom k tomu mať sa dobre. Naše životy sú dlhé, ale aj napriek tomu ich žijeme akosi zvlášne..

Pri niektorých ľuďoch mám pocit, akoby ich životná línia vyzerala takto: narodenie - sťažovanie sa - smrť. Aký je potom taký život, keď vás nedokáže nič uspokojiť a z ničoho sa neviete tešiť?.. Takto snáď žiadny príčetný človek nechce žiť. Ak sa mýlim, pokojne ma opravte, tejto debate som vždy otvorená.

Včera som hľadala miesta v Brne, kam sa dá ísť a našla som mačaciu kaviareň. Našla som jednu, ktorá sa volá "Kočkafé Schrödinger" a má vynikajúce hodnotenie. Mačky sú prítulné, je tam čisto, príjemná obsluha a výborné jedlo. Aj keď sa snažím obmedzovať čítanie komentárov pod príspevkami na minimum, recenzie si rada prečítam - hlavne z miest, ku ktorým inklinujem a sú mi sympatické už len na fotkách. No a..! Našla som tento komentár:

zdroj: google

Ako prvé som absolútne nerozumela tomu, prečo by malo byť niečo ako domáca atmosféra niečím negatívnym a potom som mala polhodinovú úvahu o tom, ako to už ani nie je možné, že sa na niečo STÁLE musia ľudia sťažovať. Pri tomto komentári to bolo fakt niečo extra nepochopiteľné..

Potom som sa presunula na komentár nižšie, kde bolo napísané toto:

zdroj: google

Druhá zákazníčka napísala, že je to tam "vo vintage štýle".

Vidíte? Záleží na uhle pohľadu. Ak si vytvoríte negatívny pohľad, budete aj na šľahačke na najchutnejšom koláčiku na svete vidieť o jednu bublinku navyše než tam podľa vás " mala byť"..

archív @lady_if

Poznáte ten pocit, keď si poviete "počkaj, ozaj idem toto spraviť?" a máte vtedy ten pocit? Tak vtedy je tá správna chvíľa si to ešte raz premyslieť a rozhodnúť sa znova. Je to ten pocit, ktorý vám dáva poslednú šancu zmeniť svoje rozhodnutie, či svoj pohľad na danú vec.
Ak tieto pocity nemáte, znamená to, že sú veľmi slabé, pretože ich dlhodobo ignorujete a tým zanedbávate svoje vnútro. Ale nikdy nevymiznú úplne.

Preto v ruke, v ktorej nesiem pohár s vodou, nikdy nedržím aj mobil. Mám rada svoj mobil a viem, že keby sa stalo čokoľvek (zakopnem, pošmykne sa mi pohár, pošmykne sa mi telefón, zazvoní, niekto mi napíše,..) a oblejem ho, som na vine ja - a či sa to stane alebo nie, viem už vopred ovplyvniť.
Je jednoduché nadávať na j°bnutý pohár, s°urvenú vodu alebo p°jebaný nábytok, ktorý bol "zrazu" v ceste, aj napriek tomu, že tam stojí už desať rokov..
Ale ten j°bnutý, s°kurvený a p°jebaný nie je ten pohár, ani tá voda a ani ten nábytok..

A takto môžete nadávať na úplne všetko, čo sa vám "zrazu" stalo, s čím máte skúsenosť. To nie je len o pohári s vodou. Aj keď ste mohli mať vopred zlý pocit, aj keď ste mohli mať vopred obavy, alebo to jasne vyplynulo zo situácie, ktorá tomu predchádzala, mohli ste to zmeniť.

Všetko to, čo spravíme, čo povieme, kam pôjdeme, s kým sa stretáme či ako sa rozhodujeme má vplyv na to, ako budeme žiť a čo nás v živote postretne. Všímať si detaily, maličkosti a predovšetkým - všímať si svoje myšlienky,.. To sú kľúčové veci k životu, aký budete mať. Negativita, nadávanie, odsudzovanie, pohŕdanie a závisť je tým, čo vás k spokojnému životu nikdy nedovedie.

Ak ste negatívni a chcete to zmeniť , nepozerajte na druhých, ako majú svoje veci, aké majú svoje životy. Pozerajte sa na to, ako to dosiahli a nechajte sa inšpirovať. Každý máme svoju cestu, a tá je dôležitá. Ako ľudia aj tak nikdy nedôjdeme do cieľa, nenaháňajte sa preto za ním a užívajte si aj drobné zmeny, ktoré sa dejú predovšetkým vaším pričinením.

Každá situácia, ktorá sa zdá bezvýchodisková, je len dočasný stav. Nikdy nezostaneme stáť na mieste a nikdy nepôjdeme naspäť. Všetci sa zhodneme na tom, že čas ide stále dopredu, áno?
Ak sa nám nedarí alebo sme stratili to, čo sme mali, čo sme si vybudovali, čo sme dosiahli, nikdy nestratíme to, ako sme sa k tomu dostali a môžeme tak zrekapitulovať, čo sme robili na tej ceste a čo by sme mali zmeniť.
Iba sme odbočili na ceste niekam inam, pretože nie je možné vrátiť sa späť v čase. Odnesme si z toho niečo a buďme dobrými ľuďmi. Dobrými k ľuďom, k životu, k našej Zemi a k nám samým.

Ahojte💚