Kde sa vzali naše mená a priezviská
umelecký archív @ivetar.s_blog
Včera som mala meniny, tak som sa rozhodla napísať krátky článok o menách a priezviskách. Pred nejakým časom som si čítala zaujímavú knižku, v ktorej sa objavila informácia, že sa v mojej rodnej dedine veľmi dlho používali iba mená, bez priezvisk. Preto som sa začala zaujímať viac a našla som zaujímavé informácie, o ktoré by som sa s vami rada podelila.
Všetkým Ivetám prajem dodatočne všetko najlepšie k ich krásnemu menu! :) Pozrime sa na pôvod mien a priezvisk a na to, ako sa stali dôležitou súčasťou našich životov.
°° Mená bez priezvisk
Naša spoločnosť má dlhú tradíciu oslavy menín, ktoré sú spojené s jedinečnou identitou a osobnosťou každého z nás. Oslava menín je v našej kultúre o zdieľaní radosti a prejavovaní úcty. Tešíme sa spolu s oslávencom, prajeme mu len to najlepšie a dávame mu menšie či väčšie dary.
Nie vždy bolo na svete toľko ľudí, aby bolo potrebné používať priezviská. Predstaviť si môžeme malé komunitky 1oo - 2oo ľudí, v ktorých si ľudia žili po svojom a okolitý svet ich zaujímal iba keď sa vydávali na cesty. Ľudia v takýchto malých komunitkách mali svoje mená, ktorými sa odlišovali od ostatných. Nebolo potrebné, aby mali viac mien alebo nejaký "dodatok" k menu, aby ste vedeli, o kom je práve reč.
Jednoducho tak, ako dnes, aj na počiatku sa mená stali spôsobom, ako rozlíšiť jednotlivých ľudí v rámci jednej komunity.
°° Odkiaľ pochádzajú naše mená
Úplne prvé zaznamenané mená boli najčastejšie odvodené od biblických postáv. Mená boli spojené s dôležitými sviatkami a ich nositelia boli oslavovaní v tento konkrétny deň. Napríklad, keď bol sviatok svätého Petra, všetci muži s menom Peter mali meniny. Táto tradícia sa postupne rozšírila a ľudia začali pridávať mená ďalších svätých a postáv do svojich kalendárov.
Medzi prvé ženské mená, ktoré sa používali na Slovensku patria: Anna, Eva, Mária, Katarína, Zuzana, Barbora, Margita alebo Helena.
Eva je biblické meno, ktoré pochádza z hebrejského mena "Chavah" a znamená "život" alebo "prvá žena". Posledné spomenuté meno - Helena - pochádza z pomenovania kráľovnej Tróje. Medzi Slovákmi bolo veľmi obľúbené.
Prvé mužské mená, ktoré sa používali na Slovensku sú: Ján, Juraj, Michal, Martin, Andrej, Peter a Pavol.
Meno Juraj, napríklad, sa vyskytovalo často kvôli obľúbenosti medzi cirkevnými hodnostármi. Meno Martin bolo na Slovensku populárne vďaka svätému Martinovi, ktorý v posledných rokoch síce už tak často nechodí na bielom koni, ale aj tak je stále významným slovenským patrónom.
Keďže populácia postupne narastala, mená sa stávali viac a viac rozmanitými. Ľudia si mená nepreberali iba z Biblie, ale začali vyhľadávať aj rôzne iné zdroje - také, ktoré neboli spojené s náboženstvom.
°° Priezviská
Keď sa naša spoločnosť začala viac rozvíjať, vznikali väčšie sídla, v ktorých ľudia žili bližšie pri sebe. A ak chceli predať informáciu o "inom Jožovi než o tom, ktorý žil v jednej komunite", musel sa nájsť spôsob, akým týchto dvoch "Jožov" rozlíšiť. A tak sa začali používať aj priezviská.
Predchodcom priezvisk sa hovorilo "prímená". Keby ste žili pred 14. storočím, toto prímeno by ste nedostali hneď po narodení, ale až neskôr v detstve alebo v dospelosti. Od začiatku 14. storočia sa z prímen začali vyvíjať priezviská.
Ako prví ich začali používať šľachtici, neskôr aj mešťania a až v 16. storočí poddaní. Priezviská sa postupne stávali dedičnými.
Zaujímavosťou je, že u nás na Slovensku sa priezviská povinne začali používať až od roku 1786.
Na výber mena a priezviska vplývajú kultúrne, historické a rodinné aspekty. Mená môžu byť odvodené od miestnych či rodinných tradícií alebo môžu mať symbolický význam. Priezviská môžu pochádzať od povolania, miesta bydliska, vzhľadu alebo iných charakteristík, ktoré vystihujú určitú rodinu.
Nie je ťažké predstaviť si, aké aspekty vplývali na naše, slovanské priezviská. Chudý, Brzobohatý, Modranská, Lieskovská, Kľučár, Podhradský a tak ďalej.
Niektoré priezviská sa zdajú ako nejaké skomoleniny - avšak nezabúdajme na to, že mnohé priezviská na našom území nemusia mať slovenský pôvod a môže byť prinesené z okolitých štátov alebo pokojne aj z druhej strany zemegule :) .
Zo zahraničných mien, ktoré sú u nás na Slovensku spomeniem napríklad Fruhauf, Hummel, Jakubeczová, Huszka, Béla, Müller, Sárkány a tak ďalej.
S plynutím času a vývojom spoločnosti sa mená a priezviská mohli meniť a prispôsobovať trendom aj náboženským vplyvom. Niektoré mená mohli byť populárne v určitom období a postupne sa vytrácali, zatiaľ čo iné si zachovali svoju popularitu až do súčasnosti.
Priezviská, ktoré sa zo súčasnosti takmer úplne vytratili, sú napríklad Sprostý, Hlupák, Somár, Hovado. Pri týchto priezviskách je jasné, že vznikli na základe odsudzovania, šikanovania alebo výsmechu. Nie je preto prekvapivé, že sa majitelia priezvisk ako tieto rozhodli pre zmenu. Nie vždy to musela byť radikálna zmena. Jeden z príkladov je napríklad meno Sprostý, ktorý sa premenoval na Prostý. Ďalším riešením je napríklad prebratie mena partnera (partnerky) po svadbe.
°° Zaujímavosti v iných krajinách
° V starovekom Rímskom impériu mali občania tri mená: prvé meno, rodové meno a prídomok. Rodové meno sa považuje za predchodcu moderného priezviska a slúžilo na identifikáciu príslušnosti k určitej rodine.
° V stredovekej Európe sa začali objavovať priezviská ako spôsob identifikácie ľudí v rámci väčších komunít.
Priezviská sa odvodzovali od povolania - Kováč, Mlynár, miesta pôvodu - Nováková, Kamenná alebo fyzických charakteristík - Nízka, Krátky.
° V Anglicku sa používanie priezvisk stalo bežnejším v 11. a 12. storočí. Priezviská sa vyvinuli zo staroanglických prídavných mien.
Často sa odvíjali od rodového sídla - Hill=kopec, vrch, Wood=les; povolania - Tailor=krajčír, Smith=kováč alebo vzhľadu - Brown=hnedý, hnedovlasý, Smiley=usmievavý, vysmiaty.
° Židovské priezviská majú svoje korene v Biblických časoch a sú spojené so zamestnaním - Katzman (katz=rezák, mäsiar), miestom pôvodu - Rosenberg (rose=ruža + berg=hora) alebo osobnými charakteristikami - Rothman rotem=červený.
°° Pár slov na záver
Mená a priezviská tvoria dôležitú súčasť našej identity. Sú zrkadlom našej kultúry, histórie a dedičstva. Bez mena by sme stratili osobnú identifikáciu. S menom kráčajú ruku v ruke aj naše priezviská, ktoré nám poskytujú odkaz na našich predkov a spájajú nás so širšou komunitou. Pre mňa osobne je fascinujúce spoznávať, ako sa mená a priezviská vyvíjali a ako sú ovplyvnené rôznymi faktormi.
Žijeme v pestrom svete plnom rôznorodých mien a priezvisk, ktoré nám umožňujú spoznávať nových ľudí a objavovať ich jedinečné príbehy. Naše mená majú hodnotu a význam a sú dôležitou súčasťou toho, kým sme.
Naše meno je z psychologického hľadiska najľúbozvučnejšie slovo v našom živote. A je jedno, či sme s ním spokojní alebo nie. Ak sa pýšime svojim menom, vážme si aj mená a priezviská iných ľudí. V konečnom dôsledku nám umožňujú prepojiť sa s našou minulosťou, súčasnosťou a budúcnosťou a posilňujú náš pocit identity a príslušnosti.
Mne sa raz sníval sen, v ktorom som bola súčasťou rodiny, ktorá vlastnila rúbanisko a predávali sme stromy. Celý sen sa odohrával akoby niekedy koncom 18. storočia. Zobudila som sa úplne ohúrená, pretože sa volám Rubaninská! :)
A čo vy, zamýšľali ste sa niekedy nad tým, ako vzniklo vaše priezvisko alebo ste dokonca pátrali po jeho pôvode? Napíšte mi!
Ahojte💚
K písaniu článku mi pomohli tieto zdroje:
° https://forum.geni.sk/
° https://jazykovaporadna.sme.sk/q/7094/
° Jaroslav David - Od etymologie ke krajině: Onomastika pro 21. století
° https://slovnik.juls.savba.sk/
° https://www.juls.savba.sk/attachments/pub_js_33/js_33.pdf