Čo sa deje vo virtuálnom priestore

umelecký archív @lady_if 

Sociálne siete nám otvorili dvere ku komunikácii s ľuďmi po celom svete. Na internete sa jedným kliknutím sa dostaneme k informáciám, ktoré nám rozšíria obzory. Zatiaľ, čo kedysi bola "svätá pravda" to, čo sa píše v novinách (pretože iný zdroj informácií neexistoval), dnes sa na nás valia informácie z každého kúta internetu. Informácie o tom, čo chceme vedieť, čo potrebujeme vedieť, ale aj o tom, čo sa nás netýka.

Dnes sa pozrieme na negatívne stránky existencie sociálnych sietí a internetu všeobecne - a tými sú anonymita a nepravdivé informácie. Aj keď možno ostatní, ktorým adresujeme naše komentáre, nevedia, kto sme, my sami sa vieme zastaviť a pozrieť sa na to, ako na sociálnych sieťach jednáme s ostatnými a ako to pôsobí aj na nás samotných.

Mnohým, ktorým za klávesnicami počítačov a telefónov vychádza z hlavy hnoj, by sme v realite toto "ochorenie" nepripísali. Vôbec by nám nenapadlo, že tá milá babička alebo ten pekný chalan na ulici prídu domov a píšu cudzím ľuďom na internete, že by sa mali utopiť, obesiť, alebo že by ich najradšej upálili. 

Naše vyjadrovanie odhaľuje, akí skutočne sme ako sme schopní vyjadrovať sa vo chvíľach, keď nestojíme pred človekom zoči-voči. Ukazuje to našu hodnotu, našu vyrovnanosť a naše psychické zdravie. Prečo sa ľudia uchyľujú k takémuto jednaniu? Cítia sa nevystopovateľní? Alebo sú naozaj presvedčení o svojej pravde?

Poďme sa spolu zamyslieť..

°° Ako funguje internet

Už v jednom z predchádzajúcich článkov sme si povedali o tom, ako internet funguje. To, čo na ňom hľadáme, to na ňom nájdeme. Čo presne to znamená? Presne to, čo som napísala: Čo tu hľadáš, to tu nájdeš. Tak, ako my napíšeme komentár na facebook a slová v ňom považujeme za pravdu, dokáže niekto napísať celý článok, v ktorom píše o svojej "jedinej pravde", o tom, čo si myslí - rovnako, ako vy.

Uvedomme si jednu vec: internet VŽDY potvrdzuje naše domnienky. Vieme sa hodiny hádať s ľuďmi, že to a to je pravda, pretože sme to čítali na internete. Pretože to zdieľala Zuzanka Hrašková a hneď po nej aj Jožko Mrkvička, ktorí sa predsa nikdy nemýlia. Každý z nás má okolo seba takéto Zuzanky a Jožkov (bez urážky Zuzky a Jožkovia! :-)) 

Keď si pustíme jedno-dve videá na youtube, algoritmus youtube zaregistruje to, na čo sa pozeráme a čo sa nám páči. To má za následok jediné: touto témou nás bude zásobovať stále. A my budeme pozerať ďalšie a ďalšie takéto videá, ktoré nás budú stále viac presviedčať o tom, že to, čo sme práve videli, je pravda aj napriek tomu, že sú to iba samé vykonštruované bludy.

Ako sa tomu brániť?
Vieme si upraviť preferencie reklám a odporúčaných videí. Ak takéto videá vidieť nechcete, viete jednoducho v nadstaveniach zakliknúť možnosť "toto ma nezaujíma". Tak isto si vieme upraviť aj správy na úvodnej stránke google, kde na vás zakaždým nemusí vyskočiť informácia o tom, že Zuzane Plačkovej sa práve narodilo dieťa a NEUVERÍTE, ČO DOSTALO NA PRVÉ NARODENINY! Teda, pokiaľ vás to skutočne bytostne nezaujíma a nevyhľadávate takéto správy cielene.

Čo myslíme, to sme.

°° Konšpirácie

Snáď každý aspoň raz v živote použil nejakú konšpiráciu. Vieme ale všetci, čo presne si pod týmto pojmom máme predstaviť? V tejto časti článku sa pozrieme na to, čo znamená slovo konšpirácia.

Mnohé slovníky (Slovník cudzích slov, Etymologický slovník, Slovensko-latinský slovník,..) vysvetľujú slovo konšpirovať ako: konať svorne, spolu súhlasiť, spoločne pôsobiť v nejakom odvetví - aj v myšlienkach. Konšpirovať teda znamená byť jednej mysle, zhodnúť sa či konať jednomyseľne, niečomu sa zaviazať, myslieť spoločne. Pod slovom konšpirácia si vieme predstaviť aj spolok, jednotu, ale tiež práve nám všetkým známe sprisahanie. 

V dnešnej dobe sa konšpirácie vysvetľujú práve ako intrigy, klamstvá, konštrukty, opatrenia na utajenie nejakej činnosti. Sú to vymyslené, nepodložené tvrdenia. Väčšinou sa takéto konšpirácie spájajú predovšetkým s politickou činnosťou. Kvôli dostupnosti internetu sa ale konšpirátorom stal každý druhý človek. Konšpirácie nezostávajú dnes už iba medzi dvomi susedami, ale rozširujú sa rýchlosťou blesku omnoho jednoduchšie - akonáhle susedy objavili internet.

Medzi najznámejšie konšpirácie patrí napríklad, že našu Zem ovládajú jaštery v ľudskej podobe, že sa na odvrátenej strane Mesiaca nachádza tajná vojenská základňa alebo výskumné laboratórium či dokonca predstava, že naša Zem je plochá.

Predstava o plochej Zemi sa objavila v predvedeckej ére (v antike). Ľudia nevedeli o gravitácii, zotrvačnosti a mechanike pohybu vesmírnych telies. Dávalo im logiku, že Zem (aj ostatné planéty) sa ako "plátok" vznáša vo "vzduchu" vo Vesmíre. Vznikali aj ďalšie dohady - pláva na vode, nosia ju na chrbte obrovské zvery, napríklad korytnačky alebo slony, a tak ďalej.

Dvanásť miliónov Američanov verí, že svet je ovládaný jaštermi.

°° Zdroje informácií

Je úplne jedno, koľko má kto rokov. Je síce pravda, že najvyššie množstvo konšpirátorov je vo veku 4o+, ale táto veková skupina nie je jedinou, ktorá nemá záujem dať si námahu s tým, aby zistili, odkiaľ vlastne pramenia informácie z článku, ktorý práve prečítali (alebo neprečítali, lenže pútavé titulky predávajú). Následne sa ľahko klikne na tlačítko "zdieľať" a bez akéhokoľvek relevantného dôvodu si (nie iba) starší ľudia zdvíhajú tlak hrôzostrašnými správami.

Veľmi ma udivuje, ako sa postupom času všetko posúva vpred ale aj napriek tomu mnohí ľudia nemajú ani páru o tom, ako zistiť relevantnosť informácií, ktoré každodenne konzumujú na internete. Veľkú časť nášho dňa máme prístup na internet, ale nedokážeme si dať námahu s tým, aby sme zistili, kto napísal extrémne poburujúci článok, ktorý zdvihne zo stoličiek všetkých tých, ktorí veria konšpiráciám. Bolo by fajn hodiť očkom na nejakú štatistiku: Koľko z týchto ľudí s prístupom na internet skutočne pátra po pravdivosti toho, čo nájde?

Myslím tým pátranie aj po opačnom názore, po opačnej stránke veci. Keď narazíme na informáciu, že si máme upiť zo Sava, aby sme sa zbavili všetkých chorôb sveta, koľkí z nás následne vyhľadajú cez google "prečo je nebezpečné piť Savo"?
Niektorým by stačilo ísť do kúpeľne a pozrieť sa na opačnú stranu etikety Sava, ktoré už celé desaťročia kupujeme do domácností. Lenže náš mozog baží po senzáciách, nie po realite. A áno, ja viem, že toto bol dosť drastický príklad - ale pre tých, ktorí to nevedia, tak niektorí ľudia naozaj vypili Savo, lebo si to prečítali na internete..

Pamätáte si, keď váš kamoš na základke niečo vyviedol, vy ste to po ňom zopakovali a vyhovárali ste, že za všetko môže on? Učiteľka alebo rodičia sa nás potom spýtali "Keby ten a ten skočil z okna, spravil by si to tiež?" alebo "Keby tá a tá strčila hlavu do záchoda, spravíš to tiež?".
Aj keď mnohí z nás v tej chvíli iba zahanbene sklonili hlavy a neodpovedali, pravdepodobne sme si všetci boli istí, že by sme to v skutočnosti nespravili. To, že má niekto sprostý nápad, predsa neznamená, že ak ho po ňom "len zopakujeme", my sme bez viny..

Neposielajme preto ďalej informácie, ktorých zdroj nepoznáme, nie je relevantný alebo vidíme, že človek, ktorý ich púšťa do éteru nemá všetkých päť pokope.. Moja rada? Pochybujte! Pochybujte o všetkom, čo nájdete na internete. Pochybnosti nás vedú k pátraniu a vždy sa dopátrame pravdy - aj keď to trvá dlhšie.
Čím menej zisťujeme a pochybujeme, tým obmedzenejšie názory máme a tým viac rozvíjame domnienky tých, ktorí nie vždy myslia s čistou hlavou..

" Konšpiratívne myslenie je obsesívne hľadanie tajných a skrytých spojení tam, kde žiadne takéto spojenia neexistujú."
                                                                                                                - Ján Makoš

°° Konšpiračná teória

Aby sme si nemýlili konšpirácie a konšpiračné teórie, konšpiračná teória je názor na nejakú tému. Ten hovorí, že určitá skupina ľudí snová tajné sprisahanie, aby tým docielili, že ľudia budú zmanipulovaní a budú konať v prospech tejto skupiny. Konšpiračné teórie boli hojne využívané aj v časoch komunizmu, ktorým je aj po viac ako tridsiatich rokoch od jeho ukončenia naša krajina stále poznačená.

„Komunisti aktívne využívali konšpiračné teórie ako prostriedok na udržanie mocenského monopolu v povojnovom Československu. Konšpiračné teórie sú ich šíriteľmi často prezentované ako skryté poznanie, ktoré je zámerne zatajované pred bežnými ľuďmi.“

                                                          - Agáta Šústová Drelová, Historický ústav SAV 

zdroj: imgur.com 

°° Ako vznikajú konšpirácie a konšpiračné teórie

Ako som už spomenula, niektoré konšpirácie sú naozaj neuveriteľné výplody. Predstavte si človeka, ktorý je na halucinogénnych drogách a začne mať bludy a začne vás presviedčať o svojej pravde. Že vidí a počuje to, čo nie je skutočné, cíti prítomnosť niečoho, čomu vy nerozumiete. A teraz si predstavte, že takého človeka niekto pustí na internet, ktorý bol dovtedy miestom s iba relevantnými informáciami. Zrazu vidí spojitosti tam, kde nie sú a dáva to všetkým jasne najavo. Všetkým píše o tom, na čo prišiel, čo zistil, napíše o tom článok, pridá nejaké informácie na Wikipédiu a link na tieto jeho bludy posiela všetkým svojím priateľom. Niektorí pochopia, že tento človek nie je v poriadku ale nájdu sa aj takí, ktorí sa zamotajú v bludnom kruhu informácií, ku ktorým pridávajú vlastné konšpirácie - čiže domnienky. Človek, ktorý začne šíriť konšpirácie nemusí byť vôbec závislý od drog, môže sa napríklad iba nudiť alebo sám seba presvedčil, že to, čo počul/čítal je pravda - preto, že jemu samému to dáva zmysel. Presne takto vznikajú zavádzajúce informácie na internete, ale aj medzi ľuďmi v skutočnom živote.

Názor nie je fakt.

Málokto, kto takéto informácie prezentuje chce druhým cielene ublížiť - v drvivej väčšine si absolútne neuvedomuje, že to, čo púšťa do sveta, je niečo nebezpečné. Ako liečiť najvyššie štádium rakoviny bylinkami, ako vypiť Savo a tým sa zbaviť vírusu, zápalu, kožných problémov, onkologických ochorení a tak ďalej a tak ďalej..

°° Konštruktívna kritika

Rovnako, ako sme si vysvetlili slovo konšpirácia, povieme si niečo aj o slovnom spojení konštruktívna kritika. V poslednom čase si môžeme všimnúť, že si mnoho ľudí mýli tento pojem s nadávaním a násilným prejavovaním či dokonca vnucovaním vlastného názoru, ktorý obhajuje tým, že "Každý má právo vyjadriť svoj názor!". Má, o tom nie je pochýb. Zamyslime sa ale v prvom rade nad tým, AKÝ je to názor. Skutočne chcete tým, čo píšete, niekomu pomôcť alebo ťukáte do klávesnice až sa vám potia prsty, chrlíte jednu výčitku za druhou a na konci siahodlhého výlevu napíšete "neber to v zlom, to je iba môj názor/konštruktívna kritika".

Lebo niečo vám poviem: Nie, toto nie je konštruktívna kritika. Toto má za úlohu daného človeka uraziť a vy sami si myslíte, že vetou, ako ste mu len chceli "pomôcť" sa všetko spraví a v podstate očakávate, že nebude urazený alebo sa ho to nedotkne. Reálne, nebuďte hnusní na ľudí okolo seba. Ak neviete, ako to máte napísať alebo nemáte nič pekné, čo by ste napísali, nepíšte radšej nič..

Možno ste naozaj chceli pomôcť. V tom prípade sa zamyslite či je vaše vyjadrovanie adekvátne k tomu, akým tónom to chcete povedať. Na druhej strane klávesnice nemusí sedieť človek, ako ste vy. Nemusí sa mu zdať, že sa vyjadruje zle a nemusí ho ani zaujímať, že keď vy zalievate kávu, najskôr do nej dáte cukor, až potom vodu. Sú to maličkosti, samozrejme, ale zamyslime sa trocha nad tým či je naozaj potrebné všetko a všetkých kritizovať iba preto, že VY to robíte inak. Skôr, ako niekomu niečo napíšete, zamyslite sa. Ako by ste sa cítili, keby to isté niekto napísal vám? Alebo ešte inak: čo keby sa takto niekto bavil s vaším starým rodičom, s vaším rodičom, so sestrou, bratom, s vaším dieťaťom? Naozaj by ste to brali ako "konštruktívnu kritiku" a pripadalo by vám to v poriadku?

Viete, keď niekomu doslova vynadáte, čo si myslíte, že ten človek spraví? Povie si ahá áno, máš pravdu, odteraz budem vychovávať svoje dieťa úplne inak, lebo niekto iný povedal..? To asi ťažko, keďže do tejto chvíle žil v presvedčení, že cesta, akou vedie svoj život je tá jediná správna.

Ja som toho názoru, že úplne všetko sa dá vysvetliť normálne. Ak to človek na druhej strane pochopí alebo má záujem sa na danú tému so mnou baviť, super, pokračujem v tom, ako k nemu pristupujem. Ale rešpektovať sa dá aj to, keď to nepochopí alebo nemá záujem so mnou komunikovať. Pretože vtedy sú akékoľvek ďalšie snahy iba stratou môjho času. Existujú ľudia, ktorí si radi nechajú poradiť, radi sa na veci pozrú aj z pohľadu druhej strany a potom tí, ktorí nemajú najmenší záujem s nami (alebo s kýmkoľvek) diskutovať. Ak to sprátka nejde, nechajme to tak. Bude nám lepšie.

Nemusíme dávať všetkým najavo, aké zlo sa skrýva v ľudskej populácii. To už predsa všetci dávno vieme.

V prípade, že nie ste schopní napísať človeku, s ktorého názorom nesúhlasíte, pokojnú správu, je jasné, že máte problém. A tento problém je možné riešiť.

Anonymita na sociálnych sieťach nie je nekonečná. Každého je možné v prípade potreby vystopovať.

Človek, ktorý točí video alebo píše článok sa samozrejme taktiež môže mýliť. Preto je jedno, na ktorej strane ste - či ste ten, kto sa vyjadruje obmedzene na jednej alebo na druhej strane. Dôležité je zistiť si relevantné informácie oboch pohľadov a s týmito vedomosťami sa púšťať do diskusie. Sama mám mnohé témy, ktorým vôbec nerozumiem alebo som sa nimi nikdy nezapodievala. Keď mi niekto povie svoj názor na nejakú takúto tému, môžem sa nad ňou zamyslieť a v prípade, že ma zaujíma, si niečo nové naštudovať. Potom sa môžem so svojím utvoreným názorom púšťať do debaty. Alebo nemusím, samozrejme.

°° Prečo to ľudia robia

Niekedy nás vie naozaj zaskočiť, aké reakcie čítame vo virtuálnom priestore a udivuje nás, čo si ľudia myslia. Premýšľame, či to myslia naozaj, alebo je to iba nejaký "troll", ktorý má traumy a dlhodobo neriešené psychické problémy s ktorými nevie pracovať. Úplne rozumiem, že v niektorých to vyvoláva doslova zhrozenie. Zatiaľ, čo kedysi sa babky pozastavovali nad tým, čo ich neposedné vnúčatá stvárajú v školách a čo dokážu vypustiť z úst, dnes sa vnúčatá pozastavujú nad tým, ako sa ich starí rodičia správajú na internete..

Každý z nás má určité vyjadrovanie, nejaké povahové črty. Niektoré sme dostali do vienka, mnohé z nich sme ale prebrali zo svojho okolia. Postupne sa nás nabaľovali, až sme ich vzali za svoje. Faktory, ktoré vplývajú na to, ako jednáme, si rozoberieme v nasledujúcich odstavcoch.

To, ako sme boli vychovaní 

Sem spadajú názory našej rodiny, s ktorou máme každodenný kontakt. Keď vidíme a celé detstvo počúvame prístup našich rodičov k okoliu, je vysoko pravdepodobné, že si mnohé z týchto vzorcov berieme so sebou do života aj po tom, čo sa osamostatníme. Pokiaľ boli tieto vzorce negatívne (ohováranie, opovrhovanie ľuďmi, vystatovanie sa, že "my sme tí lepší"), mnohokrát s tým nesúhlasíme a toto ich správanie odsudzujeme. Ale pokiaľ tieto pocity v sebe včas nespracujeme, je vysoko pravdepodobné, že si ich odnášame do dospelosti - do vlastnej rodiny, prenášame ich na vlastné deti. Možno sa vám nepáčilo večné ohováranie a strkanie nos do cudzích záležitostí, ktoré praktikovala vaša babka. Je možné, že to babka nemyslela zle. Možno si myslela, že ľuďom okolo pomáha aj napriek tomu, že ich vlastne otravovala. A možno ste na jej účet dokonca vtipkovali a napodobňovali jej "babkovské" reči. Zamyslite sa ale nad sebou: Nerobíte náhodou teraz v dospelosti to isté? Zaručujem vám, že ak ste takí istí, ľudia vo vašom okolí sa na vás pozerajú úplne rovnako, ako ste sa vy kedysi pozerali na vašu babku.

zdroj: unsplash.com 

To, v akej komunite sa pohybujeme 

Môžeme si veľmi pekne všimnúť, že to, aké názory má náš pracovný kolektív a naši priatelia má na nás veľký vplyv. To, ako sa vyjadrujú, čo uprednostňujú a ako reagujú na ostatných nás ovplyvňuje. Zapadáte do tohto kolektívu? Potom preberáte postupne aj mnohé ich predstavy, súhlasíte s ich názormi. Samozrejme, nie vždy je to niečo negatívne. A aj človek, ktorý sa správa "zle" nám vie niečo do života dať - dá nám to, že my sami sa takto správať nebudeme. Ale vidíte vôbec, že tento človek sa správa zle?

Najčastejšie si to môžeme uvedomiť pri nástupe do nového zamestnania: Zamestnanci, ktorí spolu dlhšie roky pracujú, sa vo veľa veciach zhodujú. Cestou domov z práce preberajú rovnaké témy a postupne sa aj s vami okrem práce začne v kolektíve riešiť tiež pohľad na svet, politická situácia a podobne. Uvidíme nové pohľady, ľudia okolo nám dajú dôvod, aby sme si mysleli, že to, čo si myslia oni, dáva väčší zmysel a je to jediná pravda. Znova prízvukujem: nie vždy to musí byť negatívny vplyv, no v mnohých prípadoch to tak je. Možno si ani neuvedomíte, že za nejaký čas budete sedieť na pive s partou ľudí, s ktorými ste ešte pred nejakým časom ani len nesúhlasili a odrazu päsťou búchate do stola a zdieľate ich názory..

zdroj: unsplash.com 

To, čomu sa venujeme

Okrem práce a našich povinností majú mnohí z nás svoje záľuby. Ak sme ale otrávení zo svojho zamestnania, tešíme sa iba na to, ako prídeme z páce a pohodlne sa uložíme na gauč, čoskoro sa začneme nudiť. Nuda je nepriateľ ľudstva a predovšetkým nášho mozgu. Tisíci krát píšem, že náš mozog je sval - ako každý iný v našom tele. Keď budeme sval trénovať, porastie. Tak isto je to aj s tým, čo so sebou nosíme v mozgu.

Ak zlenivieme a jedinou potravou pre náš mozog budú lenivé poobedia, zlenivie aj naša hlava. Ak nebudeme zamestnávať mozog tým, čo nás baví, začne sa zabávať sám. Začne vytvárať rôzne konštrukty, bude si premietať všetko, čo ste počas dňa zažili a bude vyvodzovať závery a spojenia, ktoré neexistujú (konšpirácie).

Ak nie sme dostatočne zamestnaní svojimi záľubami a aktivitami, je vysoko pravdepodobné, že sa staneme človekom, ktorý doslova premýšľa nad hlúposťami. Živíme svoj mozog tým, čo nám škodí. Je dokázané, že to má vo všeobecnosti negatívny dopad na náš životný a inteligenčný štandard. Mozog sa zastaví a funguje iba na tom, čo si sám vymyslel. My to následne považujeme za svoju pravdu, ktorú si racionalizujeme a podľa toho sa riadime, podľa toho žijeme. Toto považujeme za svoj názor, za svoje pravdy a v konečnom dôsledku je na svete deštruktívne správanie - vo všetkých sociálnych rovinách.

zdroj: unsplash.com 

To, čo sa nám stalo

Nielen vplyv ostatných formuje naše správanie a jednanie s ľuďmi. Mnohé "dobré" skúsenosti a aj tie, ktoré považujeme za "zlé" nás doviedli tam, kde sme teraz.

Aj keď sa nám ťažko pripúšťa, že my sami sme tými, kto najviac ovplyvňuje náš život, je to tak. Uvedomiť si, že to my sme tými, ktorí ostatným dovolia, aby sa k nám nejako správali, je ťažké, ale nie nemožné. To my sami si formujeme spoločnosť, v ktorej sa budeme zdržovať, a to dospeje k tomu, ako budeme myslieť. Zotrvávanie vo vzťahoch, ktoré nás ničia, ale aj to, že nám niekto skáče po hlave, dovoľujeme my sami. Keď sa chceme zmeniť, zmeníme sa. To, ako pristupujeme k sebe a k ostatným podvedome tvorí to, čo si myslíme, ako sa vyjadrujeme a v konečnom dôsledku aj to, ako sa za zatvorenými dverami našich domácností správame na internete.

Z tohto sa dostaneme jedine prácou na sebe a nie nadávaním a chrlením zloby do okolia. Ak si vyberáme zlosť, zhorší náš stav, naše vyjadrovanie a s tým idú ruka v ruke naše vzťahy. Ak bol na nás niekto hnusný, nejako sa k nám správal, iný človek nemusí mať ani poňatie o tom, čo sme zažili a ako nás to ovplyvnilo. Už dupľom nie neznámy človek na internete. Ak žijeme v predstave, že nadávanie nevedomému človeku nám pomôže, máme psychický problém, ktorý je možné (a potrebné) riešiť.

archív @lady_if 

Všetky tieto faktory ovplyvňujú to, ako sa správame nielen v online priestore, ale aj v "skutočnom" živote. Zamyslime sa nad sebou.

°° Si ty "vinníkom"?

Ak ste vy tými, ktorí dávajú komentáre takéhoto typu, mám takú radu: Ukľudnite sa prosím vás. Zabudnite na všetku zlosť a zamyslite sa nad tým, čo ste tu dneska čítali. Ja viem, že aj toto je iba "ďalší" článok na internete. Tento článok vám však neposkytuje nijaký zdroj konšpirácií ani skrytých správ, ktorými chce(m) balamutiť vaše rozmýšľanie, ale ani opovrhovanie tým, čo robíte. Slúži čisto na zamyslenie a čo si z neho zoberiete alebo nezoberiete je iba na vás.

Každý z nás má dôvod na to, aby sa nejako správal. Pre človeka, ktorý nemá v sebe takú zlosť a nemá toľko voľného času na to písať komentáre tohto typu, je príchod na váš profil skutočne hororovým zážitkom. Keď si otvoríte ako tichý pozorovateľ profil nejakého zanieteného komentujúceho, vidíte presne, čo je to za človeka. Ak sa nejako vyjadrujete v rôznych facebookových skupinách, na vašom profile sa otvorí história všetkých komentárov, ktorými ste prispeli pod články a fotografie. A poviem vám, pre mňa osobne je to pohľad do duše nevyrovnaného a frustrovaného človeka, ktorý je večne nahnevaný a nemá nijaké iné spôsoby, ktorými vypĺňať svoj voľný čas. Medzi jeho záľuby väčšinou patrí vytváranie si falošných profilov a komentovanie všetkého, čo uvidí na internete. Tak, ako vidíte tieto informácie vy na profiloch ostatných, tak to vidia aj ostatní na tom vašom. Je jedno či je profil zamknutý alebo odomknutý - na to nikdy nezabúdajte.

Je v poriadku cítiť hnev, no nekonajme pod vplyvom emócií, ktoré sú pre nás deštruktívne.

zdroj: unsplash.com 

°° Ako sa vysporiadať s útokmi na našu osobu

Každý si ide to svoje. Mnohí z nás nevedia pochopiť obmedzené názory druhých, ale uvedomme si, že aj tie naše názory sú pre iných tie obmedzené. Tak, ako máme relevantné dôkazy, že to my sme tí, ktorí majú pravdu, majú rovnako relevantné dôkazy na svoje tvrdenia aj ľudia, ktorí podľa nás pravdu nemajú.

Častokrát si prečítame niečo naozaj hnusné na našu osobu. Na niektorých ľudí to vplýva silne negatívne - je im zle, do plaču, majú potrebu sa obhajovať. Hlavne, keď niekto útočí nielen na našu pravdu, ale napríklad aj na našu rodinu. Možno si to zaslúžime, možno nie. Dôležité je, aby sme nedovolili, aby nám takéto reakcie ubližovali. Ako sme si už povedali, hádať sa s niekým, kto má tú svoju pravdu, nemá nijaký zmysel. Je to veľakrát psychicky veľmi, veľmi náročné a takéto hádky nevieme z hlavy dostať pokojne aj niekoľko dní. Človek, ktorý trávi čas na internete iba pre to, aby ostatných urážal a útočil na nich, nestojí za našu pozornosť - a toto si pamätajme. Keby nás stretol v realite, pravdepodobne by sa na nič nezmohol.

Na primitívnu a nepravdivú reakciu neodpovedajte, nehádajte sa s ním. Nevracajte sa ku komentáru, ktorý vás nahneval, nekontrolujte, koľko lajkov má váš komentár a koľko ten jeho. Nestalkujte profily ľudí, ktorí sa dodatočne vyjadrujú k vašej internetovej hádke. Nechajte to skrátka tak - to je to najjednoduchšie a zároveň najzdravšie, čo môžete pre seba urobiť. Nebojte sa, nie je to nič také ako ústup. "Zvíťazí" ten, kto neživí hádku a nepodporuje konflikt.

zdroj: unsplash.com

°° Niekoľko slov na záver

Nám ľuďom veľmi hladí ego, keď máme pocit, že "vieme niečo viac ako ostatní". Mnohí nemajú ani poňatie o tom, ako veľmi ich ich ego ovplyvňuje (toto ovplyvňovanie je vždy negatívne) a väčšina to nezistí do konca života. Odporúčam nazrieť trocha do svojho vnútra a skutočne sa do hĺbky zamyslieť, aké nebezpečné správanie naše ego spôsobuje. V dnešnej dobe majú všetci pocit, že musia mať názor na všetko. Toto si často môžeme všimnúť u ľudí, ktorí ako sa povie "nemajú čo iné na robote". Spoznáme ich jednoducho: ku všetkému sa vyjadrujú a majú často za potreby reagovať nepremyslene a ihneď. Rozdávajú rady ako a čo urobiť, ale sami nepohnú ani brvou. Väčšinou sú agresívni akonáhle niekto povie, že s nimi nesúhlasí a rozdávajú nevyžiadané rady. racionalizujú si svoje (podľa nás) obmedzené tvrdenia. Z toho vyplynie, že doslova trepnú prvú hlúposť, ktorá im prefrčí hlavou.

Ja osobne takisto nemám na niektoré veci názor a verím, že to je úplne v poriadku. Keby sa ma napríklad niekto opýtal, aký počítač si má kúpiť alebo aký mobil je ten najlepší, viem mu poradiť iba z vlastnej skúsenosti. Nebudem nikomu hovoriť, že iPhone je najlepší mobil iba preto, že ja osobne s ním mám dobrú skúsenosť. Bitky medzi značkami telefónov, áut, počítačov či dokonca kuchynských spotrebičov sú mi úplne ukradnuté. Vždy sa mi zastavuje rozum, keď sa niektorí ľudia dokážu pohádať aj kvôli takejto blbine..

Vždy je toľko tém, ktoré môžeme spolu prebrať. Neupínajme sa na tie, ktoré v nás vyvolávajú zlosť. Nefixujme a na ľudí, ktorí prezentujú svoje (podľa nás) pomýlené názory, ktorými nás rozčuľujú.

A na záver jedna veľmi dôležitá rada: Priznať si chybu aj keď ste "iba" v internetovej debate je úplne v poriadku. Nikto učený z neba nespadol. Uvedomiť si, že sme žili v omyle, spravili sme chybu alebo sme sa jednoducho iba pomýlili, je prejavom ľudskosti a tá vedie ku kolektívnej inteligencii - lebo veď čo my vieme, či náhodou nežijeme vo virtuálnej realite? :-D

Ahojte💚

°° Viac informácií k témam v článku nájdete na:

° hoax.sk
° https://sciencemag.cz/
° https://cs.wikipedia.org/wiki/Ploch%C3%A1_Zem%C4%9B
° https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/83192/130178502.pdf?sequence=1
° https://is.muni.cz/th/sfjc3/Meranie_viery_v_konspiracne_teorie.pdf
° http://www.konspiratori.sk/