Cesta vegána z ktorej si (ne)berte príklad

umelecký archív @lady_if

Písanie o vegánstve dnes nezačínam so všelijakými radami o vitamínoch, vegánskej kozmetike a podobne. Rada by som vám totiž predostrela príbeh, ktorý je môj.
Keď sa na to pozerám spätne, vidím, že som začala úplne naopak - aj keď samozrejme, každá cesta je iná, súvisí to s jednotlivcami.
Niekto “štartuje” od kozmetiky, niekto od protestov, niekto od detstva vďaka výchove na rastlinnej strave.
Niekto hľadá informácie niekoľko týždňov aj mesiacov, a až keď je úplne presvedčený, že do toho chce ísť, tak sa to stane. To je všetko v poriadku.

Často sa stáva, že ľudia vegánstvo pripisujú nejakej sekte, fanatizmu, no ja som nikdy ani také myšlienky nemala ani som zatiaľ nikoho takého nestretla.
No dobre, priznávam sa, chcela som založiť nejaký vegánsky spolok, ale po tom, čo som sa s tým zdôverila niekoľkým ľuďom a dostala som reakcie, že to by bolo fajn, ale bola by z toho do týždňa nejaká sekta, a ja som si v duchu pritakala, upustila som od tohto nápadu.. 😉
Príde mi skôr veľmi.. veľmi.. no použijem slovko “zvláštne”, že niekto považuje za extrémne to, ak sa niekto rozhodne nepodporovať akýmkoľvek spôsobom týranie a zabíjanie zvierat.

A najzvláštnejšie je, keď sa niektorí ľudia pasujú sa za lovcov, zatiaľ čo jeho "lov" spočíva vo vyberaní mŕtvych kusov zvierat z mraziacich boxov v supermarkete..
Upozorňujem vopred, že ak vás tieto slová akokoľvek urážajú alebo znepokojujú, je zbytočné pokračovať v čítaní. Internet je rozľahlý priestor a každý v ňom nájde presne to, čo hľadá, presuňte sa preto prosím niekam, kde je to ušité na mieru pre vás.
Ďakujem vám za pochopenie a my ostatní sa presunieme ďalej.

~Od dnes až navždy

Môj život vegána sa začal v roku 2o12 alebo 2o13, keď som mala 21/22 rokov. Dlhšiu dobu som rozmýšľala nad vegetariánstvom a dokonca som nejaký čas počas strednej školy aj vegetariánka bola.
Moje vegetariánstvo som ukončila kôli novoročnej kačke - áno, až taký pokrytec som bola.. O pár rokov neskôr, keď už som už nebola taká hlúpa a sebecká, začala som sa zaujímať o to, prečo byť vlastne vegánom.
V tom období som mala veľmi chabé informácie. Vo víre života som čím ďalej tým viac zazabúdala hlavu medzi dvomi svetmi - vegán/nevegán.
A odrazu prišiel ten deň.

Stačilo, aby som stretla na koncerte človeka, ktorý ma nie postrčil, ale doslova úplne vtiahol do sveta vegánstva prostredníctvom jedného jediného rozhovoru.
Bola to presne tá chvíľa, ktorej ja hovorím, že sa celý Vesmír spojil, len aby som sa vyskytla v pravý čas na pravom mieste, pretože keby jedna jediná situácia z toho dňa bola inak, niečo z tohto by sa síce možno stalo, ale určite by to trvalo oveľa dlhšie.
Stačil jeden rozhovor trvajúci 2-3 hodiny, ktorý mi zmenil chod života.
A ten človek bol osobou, ktorú som spoznala len v ten večer, nebol to nikto známy, ale náhodný chalan spoza klubu Za Rampami. Nepriamo ma od toho večera donútil intenzívne rozmýšľať nad tým čo robím, ako žijem a ako sa stravujem. Bol to vegán.

archív @lady_if

Po príchode domov som ihneď zmenila moje stravovacie návyky. Uvedomovala som si, že to nie je iba o vyradení živočíšnych produktov, ale aj o ich náhrade, pretože nech sa to vegánom páči počúvať alebo nie, aj v živočíšnej strave sa nachádza množstvo prospešých látok, ktoré nemôžete len tak vysadiť zo svojho jedálnička a ničím ich nenahrádzať.

Naozaj neviem povedať, či som mala v tom čase nejaké neprimerane obmedzené rozmýšľanie, alebo ako si mám vysvetliť to, že som buď nevedela alebo nehľadala zo začiatku informácie na internete.
Je samozrejme jasné, že ich tam nebolo tak veľa, a teda viem, že som hľadala nejaké recepty, ale to až postupom času. Niekoľko prvých mesiacov sa skladal môj jedálniček z kuskusu so zeleninou a druhým, kráľovským jedlom bolo tofu (na spôsob omelety s rajčinami a paprikou) s hriankami.
Je pravda, že som vtedy pribrala 4 kilá - čo je u mňa až neskutočné (v dobrom slovazmysle) - ale takáto jednotvárna strava nevedie k ničomu dobrému. Rozhodla som sa aj napriek týmto obmedzeným informáciám, ktoré som si (ne)bola schopná vyhľadať,  zotrvať a neskončiť - a to nikdy.

zdroj: dreamstime.com

~Dni, kedy sa to telu prestalo páčiť

Na začiatok len dodám, že som necítila vôbec hlad, pretože som jedla dosť. Pri akejkoľvek strave ale nie je dôležité, koľko jej zjete, ale ČO jete. Samozrejme, že o sebe môžete tvrdiť, že ste vegánom, aj keď jedávate iba chleba s horčicou. Ale v takom prípade nie ste plnohodnotne sa stravujúci vegán, telo krmíte veľmi biedne a začínajú sa objavovať prvé zdravotné ťažkosti.

Začalo to malátnosťou, bolesťami hlavy, slabosťou. Postupne som teda vyšla so svojej mikro-bublinky a “objavila” som informácie o vegánstve na intetnete.
Trávila som za počítačom nespočetné množstvo času a vďaka za internet, pretože pod nosom máme neuveriteľné množstvo informácií a to treba využiť. Striedali sa články o pozitívnom, ale aj negatívnom dopade vegánstva na ľudský organizmus, stovky laických blogov, ale aj vedeckých štúdií a výživových poradcov špecializovaných na vegánsku stravu, ktoré mi deň za dňom, video za videom otvárali oči.

Zaujímavé je, že v rámci znalostí o strave a vitamínoch - ako o jednom z našich najdôležitejších palív, vďaka ktorému žijeme - som mala v podstate iba základné, chabé, alebo žiadne znalosti.
Priznám sa, keď som to čítala, neraz som sa nachytala, aké pútavé je čítať o tom, ako svoju stravu vylepšiť, ako telu pomôcť byť silnejším, lepším, výkonnejším. Tieto pocity “že viem niečo viac” sa striedali so zahanbením, ako som mohla žiť vlastne tak dlho bez týchto informácií a ako som si škodila tým, že som každodenne do seba napchávala nezdravú stravu, ktorú má telo nie len problém tráviť, a preto vynakladá zbytočne veľkú energiu na jej rozklad, ale hlavne, že som sa v podstate vôbec nezaujímala o to, odkiaľ sa zobralo to, čo mám na tanieri..
A to je odo mňa smutné a veľmi sebecké, keď sa obzriem späť. Čas ale naspäť nevrátime, ale to, ako sa zachováme v budúcnosti a zmeníme veci tak, aby mohli ovplyvniť náš ďalší život - a v tomto prípade aj životy mnohých iných už od tejto chvíle - na to je času vždy dosť, nikdy nie je neskoro. Tá chvíľa môže začať práve teraz. A pre niekoho teraz. To je v poriadku.

~Žiadne kroky späť

Čítala aj počula som všeličo. Na adresu svoju, na adresu všetkých vegánov sveta. Zakázala som si otáčať sa späť. Mala som silnú motiváciu - zo všetkých dôvodov prečo byť vegánom ktoré existujú, ten môj bol jasný: ZVIERATÁ. Nebol to nijaký sebecký dôvod ako "chcem jesť zdravo" alebo "nechcem zaťažovať organizmus".

Cítila som, že nemám na výber, pretože to nie je iba o mne a mojom rozhodnutí. Je tu aj tretia strana, ktorou je inekto iný, ďalší. Niekto, koho telo funguje dokonale rovnako, ako moje, s kým máme rovnaké pocity, prežívame radosť a trápime sa.
Táto strana by na otázku, či ju môžem akokoľvek využiť - alebo dokonca zabiť - určite neodpovedala ÁNO. Iba preto, že živočíchy nerozprávajú, neznamená, že sú menejcenné alebo že s nimi môžeme manipulovať ako sa nám zachce - za pána tvorcu sa človek označil sám. Ja osobne ľudí rozdeľujem hlavne podľa toho, ako sa správajú k zvieratám.  Živé bytosti sú na tejto Zemi S NAMI, nie PRE NÁS. Reálne: naozaj si myslíte, že nás sem doviezli Bohovia a všetko živé, čo je okolo nás, je tu na to, aby sme to zneužívali? Aby sme sa pasovali za pánov tvorstva a namiesto obdivovania zvierat v voľnej prírode ich zavierali doma do ohrád, v ktorých čakajú len na to, dokedy budú vykŕmené a zjedené?

Ak ste na tieto otázky odpovedali áno, tento článok môžete prestať čítať, pretože vaša odpoveď znamená, že môj obmedzený názor a váš obmedzený názor narazili na miesto, z ktorého už spoločná cesta nevedie.
Moje presvedčenie je aj bolo to, čo ma na túto cestu doviedlo. Niečo, čo mi ukázalo veľa, VEĽA odvrátených (a hlavne zvrátených) stránok ľudského charakteru.

To, že “nerozumiem vegánstvu” sa zmenilo na “nerozumiem nevegánstvu”. Všetky tieto nekonečné návaly informácií bolo neskutočne ťažké vstrebávať - a to hlavne na začiatku.

Na jednej strane tu bolo mnoho nových receptov, odporúčania na nákupy vegánskych potravín, drogérie a kozmetiky,.. Na strane druhej sa na mňa valili obrázky a fotky, ktoré ma viac a viac odťahovali od pochopenia toho, prečo ľudia vegánmi nie sú a nie naopak.. Pochopila som, že vplyv rodičov, partnerov, priateľov, ale v neposlednom rade výhovorky nás samotných, veľmi prispievajú k tomu, aby sa človek skrátka nechcel zaujímať.

Nie je to o tom, že by niektorí ľudia nevedeli, čo sa deje, horšia varianta je pravdou - vedia, ale nechcú vidieť. Lepšie sa predsa žije jednoduchý život v ignorácii, ako taký, kde si musíte zisťovať iné informácie ako tie, ktorými nás každodenne kŕmia médiá..

~Ťažká cesta vegána(?)

Prvá rada na začiatok: keď s tým začínate, buď si vopred nájdite komunitu aspoň podobne zmýšľajúcich ľudí. Alebo to nikomu nehovorte, pokiaľ to nie je nutné. Nevegánske jedlá a produkty odmietajte s vetou: Nechcem, ďakujem; v trocha opovážlivejšom prípade: Ďakujem, ale toto nejedávam
Ale nehovorte: Ja som vegán.

Verte mi, toto je veta, ktorá rozpúta debatu, ktorú váčšina z vás nechce zažiť. Hlavne v prípade, keď ste v "tomto" živote noví a nemáte toľko informácií, aby ste dokázali odpovedať na všetky dotieravé otázky.

Človek sa učí celý život a niečo, o čom ste donedávna nemali ani potuchy a teraz to máte niekomu vysvetľovať - ešte aj človeku, ktorý do rozhovoru s vami vstúpil iba so zámerom hádať sa a rypkať - takto sa ťažko debatuje.. Nerobte to.

Pokiaľ vám ale konfrontácia neprekáža, vašou úlohou je naštudovať si najskôr dôležité veci, ako sa stravovať, niečo málo zo psychológie, dajte si na seba brnenie a hor’ sa do boja..
Aj napriek všetkým informáciám a novo-nadobudnutým znalostiam je to ale väčšinou nevyhrateľný boj, kde jedna aj druhá strana neprestajne diskutuje a každý si tvrdí svoje aj keď - pravdu majú obidvaja - veď predsa každý úplne inak rozmýšľa a VŽDY má na to svoje dôvody, nezabúdajme.

V mojom prípade som mala veľkú túžbu rozprávať sa s ľuďmi, ktorí v tejto oblasti majú skúsenosti, hľadajú informácie, sú nápomocní a milí.
To bývajú veľmi príjemné rozhovory a večery. Každopádne ale, ako som napísala už na začiatku - nájdite si komuniku vegánov, alebo aspoň ľudí, ktorí touto cestou chcú tiež prejsť alebo práve začínajú.
Situácie a pocity, ktoré budete pravdepodobne zažívať často a nie sú vôbec príjemné, nastanú asi z 8o% úplne na začiatku.
Prečo?
Vaše vnútro sa teší, že ste objavili nový svet, otvorili sa pred vami možnosti, vďaka ktorým vidíte, ako môžete pomôcť, zmeniť veci k lepšiemu..
Máte pocit, že ste objavili ôsmy div sveta, pretože ste videli video, ako sa zamestnanci bitúnka k zvieratám správajú, ako tam zvieratá prežívajú a ako sú nakoniec rad za radom zabíjané,.. A s touto dôležitou správou chcete vybehnúť do sveta a každému hovoriť čo nevedia, čo ste sa vy dozvedeli..
Lenže vaše nadšenie spadne na dno len čo tvrdo narazíte na realitu - na všetkých tých ľudí, ktorí predsa vo svojich životoch nemajú záujem nič meniť, pokiaľ to zasahuje do ich zvykov, veď keď oni sa majú dobre, tak na čom (na kom) inom by malo záležať?..

Toto vie byť veľmi ubíjajúce, naozaj, trápila som sa neuveriteľne.
Obzvlášť negatívne na väčšinu ľudí určite ale dopadá to, že názory tohto charakteru majú nie len cudzí ľudia, ale hlavne tí najbližší. Okrem toho, že vaše informácie ignorujú, narazíte často z ich strany na úplne nepochopenie.

~Keď to nevzdáte, verte mi, tá cesta stojí za to.

To, že zvieratá, ktoré sme si pomenovali ako "hospodárske" by sa mali mať dobre, nemá byť výsada, niečo špeciálne.. Je to predsa ich právo - rovnako, ako každej inej živej bytosti na tejto Zemi.
Človek si sám určil, že keď si zviera dokáže ochočiť a narábať s ním vo všetkých možných oblastiach života ako s neživými vecami a na ktorých bolesti a pocitoch nezáleží.
"Vďaka" tomuto skutočne nie sme nič extra.
Pre mňa je to niečo, čo v mojich očiach ľudskú populáciu skôr degraduje a musím povedať, že nad tým premýšľam až neprimerane často. A tieto moje myšlienky sa nezmenili ani po takmer desiatich rokoch.

archív @lady_if

Poďme si pre príklad povedať napríklad niečo málo o živote kravy.
Začína to už od ich detstva, kedy nechápu, že život aký majú, väčšinou vôbec nie je prirodzený.
Odobratie od mamy, dokrmovanie umelým mliekom - pretože predsa mlieko ich mamy "musia" piť ľudia.. Uzavreté priestory, rôzne choroby, frustrácia.
Nakoniec smrť, kedy je - predtým žijúca bytosť - pripravená o život (u prasiat, v dedinskom poňatí "prekrásny" názov Zabíjačka, na ktorej sa niektorým zdvíha žalúdok, ale jesť hotový produkt - samozrejme, nie je problém) rozrezaná na kusy, ktoré sa potom varia, pečú, balia, predávajú,..
Koža sa v mnohých odvetviach použije ako odev pre človela alebo poťah na kus nábytku.. Je veľmi "zvláštne", ako toto niekto toleruje, ale keď to niekto odmieta, a bojuje proti tomu, to sa často považuje za extrémne..
Verím, že každý dostatočne rozumie slovu "zvláštne", ktoré používam v mojich článkoch.

~Ako hľadať informácie (nielen) o vegánstve

Celkom dolho som si myslela, že každý rozumnejší človek ktorý sa vie pohybovať na internete vie, ako to tu funguje.
Za takéhoto človeka som sa považovala aj ja, no stalo sa mi, že som našla veľmi dôveryhodne napísaný článok a verila som mu aj napriek tomu, že zdroj uvedených informácií v ňom chýbal.

A nebol to jediný takýto článok. Preto si vždy overujte to, čo nájdete aj keď sa vám to, čo čítate ako veľmi páči či nepáči.
Vo veľkej sieti internetu nájdete vždy to, čo hľadáte.
Ešte raz: VŽDY NÁJDETE TO, ČO HĽADÁTE. Je jedno, či píšete do vyhľadávača “prečo je vegánstvo škodlivé” alebo “prečo je vegánstvo prospešné”. VŽDY nájdete presne to, čo hľadáte. Týka sa to úplne všetkého.
Preto opatrne s informáciami - práve srdcervúce články o tom, ako rodičom zomrelo dieťa ktoré vychovávali na vegánskej strave alebo ako z vegánstva dostanete rakovinu žalúdka - toto sú tie titulky, ktoré ľudí upútajú.

Za čas môjho pátrania po informáciách, ktoré stále pretrváva, odporúčam: choďte do hĺbky, buďte podozrievaví! Neverte len tak niečomu, čo sa objaví na internete, nie každý je v danom obore natoľko vzdelaný, aby ste sa ním mali nechať viesť, alebo - v opačnom prípade - vystrašiť samozvaným odborníkom v takej dôležitej oblasti, ako je strava.
Jesť musíme každý deň, naša strava má byť pestrá a vyvážená, potrebujeme vitamíny, minerály, vlákninu a tak ďalej a tak ďalej. Toto je to, čo naše telo potrebuje, to, bez čoho sme slabí, nahnevaní, vyčerpaní a naše telo to nezvláda..

Pevne verím, že nemusím pokračovať, pretože k týmto informáciám sme mali prístup všetci rovnako - učili se sa ich na Prírodopise v šiestej alebo v piatej triede na Základnej škole.
Nie každý výživový poradca vám vie správne poradiť, a to sa samozrejme ani zďaleka netýka iba vegánskej stravy.
Môžem ale povedať, že v mojom okolí je oveľa vyššie percento vegánov, ktorí vedia informácie o tom, čo jedia a čo je pre zdravý chod tela dôležité, ako tí, ktorí vegánmi nie sú.

archív @lady_if

Som vegánom už skoro 1o rokov. Za ten čas som mala aj ťažšie chvíle, ale k svojím starým návykom sa už nikdy nevrátim.
Ani na jedinú chvíľu som nezapochybovala či bolo toto rozhodnutie správne. Videla som prednášky, dokumenty, sledujem dietetické asociácie, výživových poradcov, aj úžasných kuchárov, vďaka ktorým som sa naučila pripravovať jedlá z rôznych kútov sveta.

Zo začiatku sa možno zdá, že je to iba o jedle. Niektorí začínajú jedlom, iní kozmetikou, ďalší pozerajú na dopad na prírodu.
V každom ohľade má zmysel zamyslieť sa nad tým, za čo všetko dávame peniaze. Prestaňte brblať, že je to drahé a časovo náročné.

Veď ani vedomoti o tom, kde nájsť a ako pripraviť vašu doterajšiu stravu, ste nemali od narodenia. Všetko trvá nejaký čas a nie nadarmo sa hovorí, že každá zmena vyžaduje nejaké úsilie.
Nemusíte sa premáhať! Tak by ste mali totiž na konci dňa akuát pocit, že aj keď robíte všetko, čo môžete, stále nerobíte dosť.
Postupným získavaním informácií, ktoré majú priamy súvis s vašim životom - a áno, aj s TVOJIM životom - sa nám naskytne pohľad na to, čo všetko dokážeme zmeniť. 

Jednou vetou: Moja vegánska cesta začala, keď som sa dozvedela mnoho vecí, vďaka ktorým nevidím v podporovaní živočíšneho priemyslu vôbec nijaký zmysel.

~Záver

Ak sa vám zdá, že tento článok je dlhý alebo naopak krátky, v oboch prípadoch máte pravdu. Nie je to ale ani zďaleka všetko a články s touto tematikou budú určite stále pribúdať.
Ak chcete vedieť môj názor na konkrétne otázky, ktoré vás zaujímajú, alebo články na niektoré témy, napíšte mi na mail a môžeme na danú tému diskutovať, poprípade sa vaša otázka objaví v článkoch zameraných konkrétne na otázky a odpovede.

V prípade, že ste narazili na článok alebo na niečo, nepíšte mi prosím, že ste to niekde “POČULI”, pošlite mi článok alebo relevantné zdôvodnenie od ľudí, ktorí sa v danej oblasti pohybujú a na základe toho potom môžeme na danú tému ďalej diskutovať.

Úvod do sveta vegánstva, potrebné informácie pre úspešný štart, plynulý prechod na rastlinnú stravu a prvé kroky vpred nájdete v článku VEGÁNSTVO - Prečo sa ľudia stávajú vegánmi a čo jesť, aby sme prežili.

Porozmýšľajte aspoň chvíľu o tom, čo ste tu čítali.
A nezabudnite: Kto chce, hľadá spôsob, ale kto nechce, hľadá dôvod..
Nehľadajte dôvody..

Ahojte💚